Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Oñeporandúva jepi

Oñeporandúva jepi

¿Mbaʼe sentídopepa Jerusalén ‘opuʼã ha ohesape’ heʼiháicha Isaías 60:1?

Isaías 60:1 heʼi en párte: “Jerusalén, [ . . . ] Epuʼãna ehesape pórke koʼág̃a ojehesape nde ári”. Pe nóta oĩva ko téxtope ohechauka koʼápe idióma hebréope oñeñeʼẽha peteĩ kuñáme. Umi téxto oĩva upe rire ohechauka upe kuña haʼe hague Sion, oñehenóiva avei Jerusalén. Péva haʼe vaʼekue Judá kapitál upe tiémpope (Is. 60:14; 62:​1, 2). a Jerusalén orrepresenta vaʼekue Israel puévlo kompletoitépe. Jarekóvo enkuénta la Isaías heʼi vaʼekue ñakontestamína koʼã porandu: Primero, ¿arakaʼe ha mbaʼéichapa Jerusalén opuʼã ha ohesape? Segundo, ¿oñekumplípa avei ko ñane tiémpope la Isaías heʼi vaʼekue?

¿Arakaʼe ha mbaʼéichapa Jerusalén ‘opuʼã ha ohesape’? Jerusalén ha itémplo oñehundi vaʼekue ha opyta vaʼekue péicha umi judío oĩ aja Babilóniape 70 áñore. Péro umi medo ha persa ojagarra rire Babilonia, umi israelita oĩva Babilonia tuichakuére ikatu vaʼekue oho ivállepe ha oadora jey Jehovápe (Esd. 1:​1-4). Oñepyrũvo áño 537 a.C, unos kuánto judío ifiélva umi 12 trivupegua oho jey vaʼekue ivállepe (Is. 60:4). Haʼekuéra oñepyrũ jey ojapo umi sakrifísio ha fiésta Jehovápe g̃uarã ha omopuʼã jey pe témplo (Esd. 3:​1-4, 7-11; 6:​16-22). Péicha Jehová podér oñepyrũ jey omimbi Jerusalén ári, pórke ipuévlo oñembyaty jeýma oadora hag̃ua chupe haʼe oipotaháicha. Upéi haʼekuéra ikatúma vaʼekue avei ohesape umi ótro tetã oĩvape pytũmbýpe ndoikuaái rupi Jehovápe.

Péro umi profesía oĩva Isaíaspe noñekumplipái vaʼekue Jerusalén yma guarére. Ñambyasýramo jepe, la majoría umi israelita ou vaʼekue naiñeʼẽrenduvéi Ñandejárape (Neh. 13:27; Mal. 1:​6-8; 2:​13, 14; Mat. 15:​7-9). Tiémpo rire haʼekuéra orrechasa vaʼekue voi Jesucrístope, haʼéva pe Mesías (Mat. 27:​1, 2). Áño 70-pe, Jerusalén ha itémplo oñehundi jey vaʼekue.

Jehová heʼíma vaʼekue voi oikotaha upéva (Dan. 9:​24-27). Jahechaháicha, ndahaʼéi vaʼekue voi ivolunta la oñekumpli Jerusalén yma guarére entéro mbaʼe heʼíva Isaías kapítulo 60.

¿Oñekumplípa ko ñane tiémpope Isaías profesía? Si. Péro koʼág̃a oñekumpli ‘Jerusalén yvagapeguáre’ ha oñeñeʼẽvo hese oñemensiona jey ótro kuñáme. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue hese: “Haʼe hína ñande sy” (Gál. 4:26). Jerusalén yvagapegua haʼe hína Jehová organisasión, pe párte oĩva yvágape. Ko kuña membykuéra apytépe oĩ Jesús ha umi 144.000 kristiáno unhído orekóva esperánsa oiko hag̃ua yvágape Pábloicha avei. Oñondivepa koʼã kristiáno unhído oforma “peteĩ nasión sánta”, haʼekuéra hína “pe Israel Ñandejára mbaʼéva” (1 Ped. 2:9; Gál. 6:16).

¿Mbaʼéichapa Jerusalén yvagapegua opuʼã ha ohesape? Upearã haʼe ojevale imembykuéra unhído oĩvare ko yvy ape ári. Jahechamína mbaʼéichapa la haʼekuéra ohasa vaʼekue ojogua la oñemombeʼúvape Isaías kapítulo 60-pe.

Umi kristiáno unhído tekotevẽ vaʼekue “opuʼã” pórke haʼete vaʼekue oĩva hikuái pytũmbýpe. ¿Mbaʼéicha rupípa? Upéva oiko vaʼekue oñepyrũrõ guare oĩ ijapytepekuéra heta apóstata umi apostolkuéra omanomba rire (Mat. 13:​37-43). Upérõ guare umi kristiáno unhído opyta kuri Babilonia guasu poguýpe oñepyrũ peve umi ára paha. Upe tiémpo oñepyrũ 1914-pe (Mat. 13:​39, 40). Tiémpo rire, áño 1919-pe, umi kristiáno ojei Babilonia guasu poguýgui ha ensegída oñepyrũ oporohesape. ¿Mbaʼéichapa? Opredikávo opárupi umi notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. b Kon el tiémpo heta hénte oúva opa tetãgui oñepyrũ oĩ hesakãháme. Umíva apytépe oĩ unos kuánto oĩva pe Israel Ñandejára mbaʼévape. Umíva hína umi “rréi” oñemensionáva Isaías 60:​3-pe (Apoc. 5:​9, 10).

Koʼẽrõitéma umi kristiáno unhído Jehová podér rupive ohesapéta tuichaveháichantema. ¿Mbaʼéichapa upéva? Haʼekuéra omano rire ko yvy ape ári, oĩta hikuái pe ‘Jerusalén pyahúpe’, haʼéva Cristo nóvia oĩháme umi 144.000 rréi ha saserdóte (Apoc. 14:1; 21:​1, 2, 24; 22:​3-5).

Pe Jerusalén pyahu iñimportanteterei hína oñekumpli hag̃ua Isaías 60:1 heʼíva (ekompara Isaías 60:​1, 3, 5, 11, 19, 20; Apocalipsis 21:​2, 9-11, 22-26 heʼívare). Ñanemanduʼa ningo yma Jerusalén guive oñegoverna hague Israel kompletoitépe. Péicha avei pe Jerusalén pyahu ha Cristo ogovernáta pe múndo pyahúpe. ¿Mbaʼéichapa pe Jerusalén pyahu ‘oúva Ñandejáragui oguejýta yvágagui’? Ojapóvo heta mbaʼe ko yvy rehehápe. “Pe siuda lus ohesapéta pe tape” oguata hag̃ua upérupi umi hénte orrespetáva Ñandejárape oúva opa tetãgui. Haʼekuéra upéi ojeíta pe pekádo ha ñemano poguýgui (Apoc. 21:​3, 4, 24). Péicha oñembopyahu jeýta entéro mbaʼe, heʼi haguéicha Isaías ha hetave proféta (Hech. 3:21). Oñembopyahupaite jeýta entéro mbaʼe Cristo oñepyrũ vove ogoverna ha upe traváho opáta og̃uahẽ vove huʼãme pe goviérno de 1.000 áño.

a Pe Traducción del Nuevo Múndope ojepuru pe palávra “kuña” Isaías 60:​1-pe. ¿Mbaʼérepa? Pórke hebréope ojepuru umi palávra “epuʼãna”, “ehesape” ha “nde” oñeñeʼẽrõguáicha peteĩ kuñáme.

b Áño 1919-pe oñeñepyrũ jey vaʼekue ojeadora Ñandejárape haʼe oipotaháicha. Ezequiel 37:​1-14 ha Apocalipsis 11:​7-12-pe ojeʼéma vaʼekue voi upéva oikotaha. Ezequiel profesíape oñeñeʼẽ entéro umi kristiáno unhídore ha ohechauka opytaha hikuái lívre heta áño rire ae. Péro pe profesía oĩva Apocalípsispe ohechauka oikove jeytaha peteĩ grúpo michĩva oĩháme unos kuánto kristiáno unhído odirihi vaʼekue Ñandejára puévlope ojepoi rire chuguikuéra kárselgui. Haʼekuéra haʼete vaʼekue oikove jeýva pórke upe rire ikatúma oservi Ñandejárape haʼe oipotaháicha. Áño 1919-pe koʼãvape oñenombra “pe esklávo de konfiánsa ha iñarandúva” (Mat. 24:45; ehecha ¡Ojeadora jey vove Jehovápe añoiténte!, páh. 118).