Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 13

ETXIPO 4 Yehova “ti Makampusi Aka”

Ntata na Yehova khanikhuveñye

Ntata na Yehova khanikhuveñye

“Ntata na [Yehova] apale ti [nookhuveya]?”NAM. 11:23.

ELE NINKELA AHU OXUTTERA

Yoosoma ela enoorowa onikhavihera waatxeerera omuroromela wahu Yehova weera ikwaha sootheene onoorowa onivaha ele ninhaawelaahu mweekumini mwahu.

1. Moota heeni Mose oonihenraawe omuroromela Yehova vaavo aahoolelaawe ana a Israeli ekhumaka wExipitu?

 ELIIVURU ya Aheberi ennawuuluma atthu antxipale yaawo yaamuroromenle Yehova, mmoha a yaawo ti Mose yoowo oonihenre nroromelo noolipa. (Aheb. 3:2-5; 11:23-25) Owo aahoonihera nroromelo vaavo aahoolelaawe ana a Israeli aakumihaka wExipitu. Owo khaamoova Farawo ni anakhotto awe. Amuroromelaka Yehova, owo aahaahoolela ana a Israeli ephareya yooxeera ni woottharelana weeheweheweni. (Aheb. 11:27-29) Ana a Israeli antxipale yaayeleela nroromelo naya nooweera Yehova ookhalano owera woowaakosoopa awo, mene Mose aavirelela omuroromela Muluku awe. Nroromelo na Mose khinaatteettheñye, mwaha wooweera Yehova aahaavaha yootxa ni maahi mwa mwiiriira weeheweheweni. aOtt. 15:22-25; Nsal. 78:23-25.

2. Mwaha wa heeni Muluku aamukonhaawe Mose eeraka: “Ntata na [Yehova] apale ti [nookhuveya]”? (Namalepela 11:21-23)

2 Menento nnaamweera Mose aarino nroromelo noolipa, evirakaru eyaakha emoha vaavo ana a Israeli yaavuluxinwaaya mwa miiriira, owo anniikoha wakhala weera Yehova anwera waavaha enama atthu awe. Mose khaawera wuupuwelela woohima sa moota Yehova aarowaawe okumihera enama yaarowa okwanela atthu antxipale yaari weeheweheweni. Yehova aamwaakhula Mose ni nikoho eeraka: ‘Ntata na Yehova apaale ti nookhuveya?’ (Mmusome Namalepela 11:21-23.) Va masu ooweera ‘ntata na Yehova’ onhimmwa munepa wootteela wa Muluku, naari owera wawe. Mweekhaikhai, waakhala ntoko Yehova aamukoha ha Mose, ‘Nyuwo munuupuwela weera nkiwera opaka etthu yeeyo kilaihenraaka weera kinoopaka?’

3. Mwaha wa heeni yooweereya ya Mose ni ana a Israeli eraaya yootthuneya wa hiyo?

3 Neereke nyuwo mootoko wiikoha wakhala weera Yehova onoorowa okosoopa soohaawela sanyu sa weerutthuni naari sa emusi anyu? Nihipwatthaka wakhala weera mootoko wiikoha naari hooye, nnoorowa woona yooweereya ya Mose ni ya ana a Israeli yaawo yahaaroromela weera Yehova ookhalano owera woowaakosoopa. Miruku sa mBiblyani sinvoleela mwaha ola sinoorowa onikhavihera omuroromela wahu Yehova ni ororomela weera ntata na Yehova khanikhuveñye.

MUXUTTERE NI MOSE NI ANA A ISRAELI

4. Etthu heeni yaaweerinhe ana a Israeli antxipale ohovela wakhala weera Yehova aamwaakhavihera ni itthu saya sa weerutthuni?

4 Moone yooweereya ela. Nloko na ana a Israeli ni “muloko mukina mutokotoko” wahakhanle ana a Israeli yaaviriha etempu vakhaani weeheweheweni vaavo yaakhumaaya wExipitu erowaka elapo yoolaiheriwa. (Ott. 12:38; Ola. 8:15) Muloko mutokotoko waapwexeereranne ni ana a Israeli waavela otxa emana ni eyo yaaheereya ni ana a Israeli antxipale, yaawo yaapatxenre wiikhupanyera. (Nam. 11:4-6) Atthu ale yanninlela eyootxa yaatxaaya wExipitu. Mose oonaka weera atthu ale yannamuxupa, uupuwela weera owo taatthuneya waavaha enama. — Nam. 11:13, 14.

5-6. Etthu heeni ninxutteraahu ni moota ana a Israeli antxipale yaavoleelinwaaya ni muloko mutokotoko waari naawo?

5 Oweharu ana a Israeli yaavoleeliwa ni mukhalelo woohixukurela wa muloko mutokotoko waatthanre. Hiyo-tho pooti ovoleeliwa ni mukhalelo woohixukurela wa atthu akina mpaka ohihakalala ni ele Yehova onnivahaawe. Eyo yaamweereya wakhala weera ninnawehexexa itthu naaraahuno muttuli naari wakhala weera nnimwaakhalela nrima atthu akina mwaha wa itthu eraayano. Menento, weera nikhale oohakalala, nintthuneya wunnuwihera mukhalelo wooxukurela ele nraahuno nihipwatthaka makhalelo ahu.

6 Ana a Israeli wannatthuneya wuupuwelela ele Yehova Muluku aalaihenraawe vaavo yaarowaaya ophiya elapo yoolaiheriwa. Owo aahalaihera weera yaamurowa okhalano itthu sootheene yaahaawelaaya sa weerutthuni. Yoolaihera ela yaamurowa okwanela vaavo yaarowaaya ophiya elapo yoolaiheriwa ohiya emaara yeeyo yeettaaya weeheweheweni. Moolikana ni eyo, hiyo ohiya owehexexa etthu nihikhanlaahuno elapo ela, waamukhala wooreera wuupuwelela ele Yehova onlaihenraawe onivaha elapo enyowani. Hiyo-tho onnatthuneya wuupuwelela soolepa seiyo sinrowa onikhavihera waatxeerera omuroromela wahu Yehova.

7. Mwaha wa heeni hiyo nintthuneyaahu ororomelaka weera ntata na Yehova khanikhuveñye?

7 Pooti weeraka nyuwo munniikoha, mwaha wa heeni Muluku aamukonhaawe Mose eeraka: “Ntata na [Yehova] apale ti [nookhuveya]?” Apaale Yehova aatthuna omukhavihera Mose wuupuwelela ohiya paahi owera wa ntata nawe noowera mene itthu ntata nno ninweraaya opaka. Muluku anwera waavaha enama yoowaatta ana a Israeli nnaamweera yaari weeheweheweni. Ni “ntata noweryaxa ni mono wowokoliwa,” Muluku aahoonihera owera wawe. (Nsal. 136:11, 12) Nto vaavo ninvirihaahu maxupo, hiyo nroromeleke weera Yehova pooti omukhavihera mutthu ori poothe a hiyo. — Nsal. 138:6, 7.

8. Moota heeni ninrowaahu osepa opaka yoottheka emoha-moharu yaapankaaya atthu antxipale yaari weeheweheweni? (Nwehe efootu.)

8 Yehova aapaka etthu aalaihenraawe ni aahaavaha ana a Israeli ipalame sintxipale seiyo sineeriwa ikhololo. Menento, ana a Israeli khiyaamuxukurenle Muluku mwaha wa mwiiriira ole. Ohiya opaka eyo, antxipale a yaawo yaakhalano mukhalelo woohikwaneya. Evaraka voohihiyerereya, awo yaattotta ikhololo sintxipale. Yehova aanyooyiwa ni “atthu yìnlenle ekhwilu,” ni aahaattaruxa. (Nam. 11:31-34) Hiyo pooti oxuttera ni ntakihero nna. Hiyo nintthuneya wiikosoopa weera nihikhaleno mukhalelo woohikwaneya. Nihipwatthaka naareene atthu ookhalano naari hooye, nintthuneya wiithukumanyeraka “mihakhu wiirimu” ninnuwiheraka onthamwene woolipa ni Yehova ni Yesu. (Math. 6:19, 20; Luka 16:9) Emaara nimpakaahu eyo, nroromeleke weera Yehova onoonikhavihera.

Weeheweheweni, mukhalelo heeni atthu antxipale yoonihenraaya, ni eheeni ninxutteraahu ni eyo? (Nwehe eparagrafu 8)


9. Etthu heeni nintthuneyaahu ororomelaka woohima sa nikhavihero na Muluku?

9 Yehova onnookola ntata nawe weera aakhavihere arumeyi awe olelo-va. Nto eyo khentaphulela weera khaninrowa ohaawelaka itthu sa weerutthuni naari khaninrowa ovirihaka etala. b Mene Yehova khanrowa onihiya, owo onoorowa onikhavihera emaara ya maxupo. Weera niiwexexe, harowe niwehe sooweereya piili ninrowaahu woonihera weera ninnamuroromela Yehova weera onoorowa wookola ntata nawe weera anikhavihere ni soohaawela sahu sa weerutthuni: (1) vaavo ninvirihaahu maxupo oothoiwa musurukhu ni (2) vaavo nnampakaahu palanu wa soohaawela sahu sa weerutthuni sa muhoolo.

VAAVO NINVIRIHAAHU MAXUPO OOTHOIWA MUSURUKHU

10. Maxupo heeni oothoiwa hiyo ninrowaahu ooviriha?

10 Vaavo omala wa elapo ela yoonanara onaattamelaaya, hiyo ninnaweherera weera maxupo oothowa musurukhu eneereke waatxeerereya. Maxupo a ipoliitika, ikhotto, irisa sa ephattu, naari iretta inyowani, pooti weeraka inimweeriha oxupiha itthu naari oyeleela muteko ahu, itthu sahu, naari empa ahu. Apaale hiyo ninnatthuna ophwanya muteko mukina muttetthe ninkhalaahu naari ninnatthuna othaamiha emusi ahu nirowaka nipuro nikina weera niwereke okosoopa. Etthu heeni enrowa onikhavihera opaka soothanla sinoonihera omuroromela wahu Yehova?

11. Etthu heeni enrowa wookhaviherani oviriha maxupo oothowa musurukhu? (Luka 12:29-31)

11 Etthu yootepa otthuneya, ori omuleela Yehova maxupo anyu. (Mir. 16:3) Munvekeleke Yehova miruku weera mpake soothanla sooreera ni weera mukhale oomaaleleya ni weera musepe “okhala ooxupeya vantxipale,” woohima sa mwaha anyu. (Mmusome Luka 12:29-31.) Munvekele weera ookhavihereni okhalano murima wooxukurela itthu muraanyuno mweekumini mwanyu. (1 Tim. 6:7, 8) Muthola-thole mu iliivuru sahu woohima sa moota wooviriha maxupo a othoiwa. Atthu antxipale aattottela mureerelo nyaha simphwanyeya va jw.org woohima sa othoiwa musurukhu.

12. Makoho heeni ekhanle oomukhavihera mukristu opaka yoothanla yooreera woohima sa emusi awe?

12 Atthu akina ennaakhulela ovara muteko yoowo onrowa oweeriha orakamelana ni emusi aya, mene eyo khaiyene yoothanla ya miruku. Muhaakunveene othanla muteko munyowani munrowaanyu ovara, muthokororeke ohiya paahi musurukhu munrowaanyu ophwanyaka mene-tho muthokororeke itthu soomunepani. (Luka 14:28) Mwiikoheke ha: ‘Moota heeni ntheli naka ninrowaaya ovoleeliwa wakhala weera miyo kinoorakamelana ni ole kithelannaakano? Neereke kineereke owera woonela mithukumano sootheene, muteko woolaleera, naari oviriha etempu kireene ni asinna ni asirokora?’ Wakhala weera nyuwo mookhalano anamwane, nyuwo-tho onnatthuneya wiipakela nikoho nna nootepa otthuneya: ‘Neereke kinoowera waahuwa anamwane aka ‘kaattaruxaka mwa Yehova’ wakhala weera kinoorakamelana ni awo?’ (Aef. 6:4) Mweettihiweke ni muupuwelo wa Muluku ohiya ni muupuwelo wa amusi anyu naari asinthamwene anyu yaawo ehinttittimiha malamulo a mBiblyani. c Tony, yoowo onkhala wAsia ocidental, aahaakhela miteko soovirikana weera avareke elapo ekina. Menento apakakaru nivekelo woohima sa mwaha ole ni othokorora vamoha ni amwaarawe, owo aalakela okhootta soovaha iye ni opwaha mwa yeeyo, anniilipihera weera akhweihereke ekumi ya emusi awe. Awehaka muttuli, Tony ohimme ha: “Kaakhalano eparakha yoowaakhavihera atthu antxipale omusuwela Yehova ni anamwane ahu ennasiveliwa ni ekhaikhai. Emusi ahu nooxuttera weera vaavo ninkhalaahu moovarihana ni masu eri va Matheyo 6:33, Yehova onoorowa onikosoopa.”

VAAVO NNAMPAKAAHU PALANU A SOOHAAWELA SAHU SA WEERUTTHUNI SA MUHOOLO

13. Itthu heeni nintthuneyaahu opaka viinaano va sineera sinikhavihere ni soohaawela sahu sa weerutthuni nuuluvala vale?

13 Hiyo pooti woonihera weera ninnamuroromela Yehova vaavo nnampakaahu palanu woohima sa muhoolo etempu yeeyo ninrowaahu wuuluvala. Biblya onnanooperera weera nivareke muteko moowiilipihera, weera niwereke okosoopa soohaawela sahu sa mweekumini muhoolo. (Mir. 6:6-11) Ti wooreera waawereyaka osunka etthu enrowa okhavihera muhoolo. Musurukhu pooti onikosoopa. (Koh. 7:12) Mene, nintthuneya wiikosoopa weera musurukhu ohikhale etthu yootepa otthuneya ya mweekumini mwahu.

14. Mwaha wa heeni nintthuneyaahu othokorora yoolepa ya Aheberi 13:5 vaavo nniirehereraahu wa soohaawela sa weerutthuni sa muhoolo?

14 Yesu aahuuluma ntakihero na mutthu oniithukumanyera muhakhu mene “vamaithoni va Muluku, owo khahiyono namuhakhu.” (Luka 12:16-21) Khaavo onwera osuwela etthu enrowa weereya muhoolo. (Mir. 23:4, 5; Yak. 4:13-15) Ninnaviriha maxupo a otthara-tthariwa mwaha wookhala atthareli a Kristu. Yesu aahimme weera nintthuneya okhala oolikaneene ‘ohiya’ mireerelo sootheene weera nikhale atthareli awe. (Luka 14:33, enoota.) Makristu a eseekulu yoopatxera, yaahaakhulela oyeleela mireerelo saya moohakalala. (Aheb. 10:34) Mahiku ahu ala, asinna antxipale aayeleela muteko aya mwaha wookhootta wiivoleihera ni nyaha sa epoliitika. (Apok. 13:16, 17) Etthu heeni yaakhavihenre opaka eyo? Ennaroromela yoolaihera ya Yehova enhima weera: “Nkirwa wòhiya nari nkirwa wònyanyala.” (Mmusome Aheberi 13:5.) Ninnapaka ele ninweraahu weera niireherere ni soohaawela sahu sa muhoolo, mene wakhala weera enookhumelela etthu nahaawehereraahu, nroromeleke nikhavihero na Yehova.

15. Moonelo heeni wooreerela asitiithi antthuneyaaya okhalano woohima sa anamwane aya? (Nwehe efootu.)

15 Mwa sookhovelela ikina, ale ethelanne ennaayara anamwane ni yoolakela weera anamwane awo yaakhavihereke ni soohaawela saya yuuluvala vale. Mwa mukhalelo owo, asitiithi awo ennawoona anamwane awo okhala ntoko “ekhokwe.” Biblya onhima weera asitiithi tentthuneya okosoopaka soohaawela sa anamwane aya. (2 Akor. 12:14) Ekhaikhai weera asitiithi pooti weeraka eneereke ohaawela nikhavihero na anamwane aya vaavo enuuluvalaaya ni anamwane antxipale onnaasivela waakhavihera asitiithi aya. (1 Tim. 5:4) Mene, asitiithi akristu ennasuwela weera ohakalala waya otokweene khonrweela mwaha woowaahuwa anamwane ni yoolakela weera yaakhavihereke muhoolo, mene ennahakalala vaavo enaakhaviheraaya anamwane aya okhala arumeyi a Yehova. — 3 Yoh. 4.

Asitiithi makristu ennakhalano moonelo wooreerela woohima sa miruku sa mBiblyani vaavo empakaaya soothanla woohima sa muhoolo (Nwehe eparagrafu 15) d


16. Moota heeni asitiithi enrowaaya waareherera anamwane aya weera ewereke wiikhavihera ni itthu sa weerutthuni? (Aefeso 4:28)

16 Moorweela mwa ntakihero nanyu, mwaakhavihere anamwane ayu omuroromela Yehova ni mwaakhavihere weera ekhale oolikaneene weera yiikhavihereke muhoolo. Nwoonihere anamwane anyu otthuneya waya ovara muteko emaara yeeyo enunnuwaaya. (Mir. 29:21; mmusome Aefeso 4:28.) Emaara yeeyo anamwane anyu enunnuwaaya, mwaakhavihere woona otthuneya waya osoma oxikola. Asitiithi makristu waamukhala wooreera othola-thola ni ovarihela muteko miruku sa mBiblyani weera yaakhavihere anamwane aya ovarihela mwa miruku etthu ensomaaya ni weera ekhale oolikaneene wiikhavihera evaraka muteko woolaleera.

17. Nroromeleke eheeni?

17 Arumeyi a Yehova pooti ororomela owera wa Yehova ni weera owo onoorowa waakhavihera ni soohaawela saya sa weerutthuni. Vaavo nnaattamelaahu omala wa elapo ela yoonanara, hiyo niweherereke weera nroromelo nahu wa Yehova nnimweereriwa. Nihipwatthaka etthu enrowa okhumelela, nroromeleke weera Yehova onoorowa ovarihela muteko owera wawe weera anikhavihere mwa itthu sa weerutthuni. Nroromeleke weera ntata noowera na Yehova ni moono woowookowa, khaiyene ti nookhuveya.

ETXIPO 150 Mumphavele Muluku Wira Moopoliwe

a Nwehe “Makoho empakiwa ni ale ansoma irevista sahu” va Nwehereri a Outubro a 2023.

b Nwehe Perguntas dos leitores va A Sentinela a 15 a Setembro a 2014.

c Nwehe mwaha oneera Ninguém pode servir a dois amos va A Sentinela a 15 a Abril a 2014.

d OTAPHULELIWA WA EFOOTU YA: Ntheli nimoha na makristu nuulumaka ni mwanaya onkhavihera muteko wooteka Empa ya Omwene vamoha ni aiyawe.