V minulosti si vedci mysleli, že jazyk kolibríka nasáva nektár pomocou síl, ktoré prirodzene pôsobia v tenkých trubičkách a ťahajú kvapalinu nahor. Tento proces sa nazýva kapilarita. Ale neskoršie štúdie ukázali, že kolibrík na to používa oveľa efektívnejší spôsob, pri ktorom tekutinu jazykom zachytáva.

 Na zamyslenie: Keď sa jazyk kolibríka ponorí do nektáru, na konci sa horizontálne rozdelí na dve časti. Pozdĺž oboch týchto častí sú drážky. Tieto drážky sú v skutočnosti akési uzavreté lamely. Keď sa končeky jazyka ponoria do nektáru, otvoria sa a lamely sa rozvinú. To umožní kolibríkovi nektár skôr nabrať než nasať ho akoby cez slamku. Keď jazyk vtiahne naspäť, stane sa presný opak. Lamely na končekoch jazyka sa uzavrú, čím zachytia nektár.

 Celý tento cyklus prebehne za „menej ako desatinu sekundy“, hovoria vedci Alejandro Rico-Guevara, Tai-Hsi Fan a Margaret Rubegaová. Vyjadrili sa tiež: „Špička jazyka je pohyblivý nástroj na zachytávanie tekutiny, ktorý veľmi rýchlo mení... svoj tvar, keď sa do tekutín vnára a následne z nich vynára.“

 Navyše tento maličký vtáčik na to nemusí vynaložiť žiadnu energiu. To, že sa končeky jazyka rozvinú a naspäť zvinú, je výsledok toho, že na ne pri vnorení a vynorení pôsobí veľa rôznych síl.

 Jazyk kolibríka zachytáva tekutinu vysoko efektívnym spôsobom. Tí, ktorí sa venujú jeho výskumu, sú presvedčení, že by sa tieto poznatky dali využiť napríklad v medicíne, robotike a v iných oblastiach. Mohli by byť užitočné dokonca aj pri navrhovaní pomôcok na odstraňovanie ropných škvŕn a iných tekutín.

 Aký je váš názor? Je zložitý jazyk kolibríka výsledkom náhody alebo projektu?