Nie. Všetky náboženstvá nevedú ľudí k Bohu. V Biblii sa píše o mnohých náboženstvách, ktoré sa Bohu nepáčia. Možno ich zaradiť do dvoch základných kategórií.

1. kategória: Uctievajú falošných bohov

 V Biblii je uctievanie falošných bohov opísané ako „márnosť“, „klam“ a „veci neužitočné“. (Jeremiáš 10:3–5; 16:19, 20, Katolícky preklad) Boh Jehova a starovekému izraelskému národu prikázal: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ ​(2. Mojžišova 20:3, 23; 23:24, Slovenský ekumenický preklad) Keď Izraeliti začali uctievať iných bohov, „vzplanul Jehovov hnev“. (4. Mojžišova 25:3; 3. Mojžišova 20:2; Sudcovia 2:13, 14)

 Boh sa na uctievanie „takzvaných bohov“ pozerá stále rovnako. (1. Korinťanom 8:5, 6, Evanjelický preklad, Galaťanom 4:8) Tým, ktorí ho chcú uctievať, prikázal, aby sa prestali stýkať s ľuďmi, ktorí sa zapájajú do falošného uctievania. Povedal im: „Vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa.“ ​(2. Korinťanom 6:14–17) Prečo by Boh dával ľuďom takýto príkaz, keby všetky náboženstvá viedli k nemu?

2. kategória: Uctievajú pravého Boha spôsobom, ktorý neschvaľuje

 Niekedy Izraeliti zahrnuli do uctievania Boha náuky a zvyky, ktoré mali korene v uctievaní falošných bohov. Ale Jehova odmietol takýto pokus zmiešať pravé uctievanie s falošným. (2. Mojžišova 32:8; 5. Mojžišova 12:2–4) Aj Ježiš odsúdil náboženských predstaviteľov za jeho čias za to, akým spôsobom uctievali Boha. Navonok sa snažili vyvolávať dojem, že sú zbožní, no boli pokrytci, lebo nedbali „na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť“. (Matúš 23:23)

 Rovnako aj dnes vedie ľudí k Bohu iba také náboženstvo, ktoré je založené na pravde. A táto pravda je v Biblii. (Ján 4:24; 17:17; 2. Timotejovi 3:16, 17) Náboženstvá, ktorých náuky sú v rozpore s Bibliou, v skutočnosti ľudí zavádzajú a vzďaľujú od Boha. Mnohé náuky, o ktorých si ľudia myslia, že majú základ v Biblii, majú v skutočnosti korene v uctievaní falošných bohov. To sa týka napríklad náuky o Trojici, o nesmrteľnej duši či o večných mukách. Uctievanie spojené s takýmito náukami je však zbytočné, pretože povyšuje náboženské tradície nad Božie prikázania. (Marek 7:7, 8)

 Bohu je náboženské pokrytectvo odporné. (Títovi 1:16) Ak má náboženstvo pomôcť ľuďom priblížiť sa k Bohu, musí mať vplyv na ich každodenný život. Nestačí dodržiavať len nejaké rituály a formality. V Biblii sa píše: „Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania, a predsa nedrží svoj jazyk na uzde, ale naďalej klame vlastné srdce, jeho spôsob uctievania je márny. Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a zachovávať sa bez poškvrny od sveta.“ ​(Jakub 1:26, 27) V Roháčkovom preklade je na opis takého čistého, nepokryteckého uctievania použitý výraz „čisté náboženstvo“.