„ZAČIATOK nového roka sa niesol v znamení konfliktov, chaosu a krviprelievania,“ uvádzalo sa v Strážnej veži z 1. januára 1917. V Európe stále v celej svojej sile zúrila prvá svetová vojna — celosvetová masakra v tom čase známa ako Veľká vojna.

Hoci Bádatelia Biblie vtedy úplne nerozumeli tomu, čo všetko zahŕňa kresťanská neutralita, mnohí z nich vynaložili chvályhodné úsilie, aby sa vyhli vine krvi. Napríklad 19-ročný Stanley Willis z Anglicka bol rozhodnutý zostať  neutrálny. Predtým ako ho pre jeho postoj predviedli pred súd, napísal: „Považujem to za veľkú česť, že môžem takýmto spôsobom vydať svedectvo. Plukovník mi dnes ráno povedal, že mi prikážu obliecť si vojenskú rovnošatu a že keď to odmietnem, postavia ma pred vojenský súd.“

Keď Stanley odmietol urobiť kompromis, odsúdili ho na nútené práce vo väzení. Napriek tomu si zachoval pozitívny postoj. O dva mesiace napísal: „Pravda dáva človeku ,ducha moci‘, vďaka ktorému dokáže trpezlivo znášať... veci, ktoré iní znášajú oveľa ťažšie.“ Čas vo väzení využíval múdro. Povedal: „Jedným z najväčších požehnaní, ktoré mi priniesli tieto skúšky, bol pokoj na modlitbu, rozjímanie a štúdium.“

Onedlho sa do konfliktu oficiálne zapojili Spojené štáty. Dňa 2. apríla 1917 prezident Woodrow Wilson vo svojom prejave požiadal americký Kongres o oficiálne vyhlásenie vojny Nemecku. O štyri dni Spojené štáty vstúpili do vojny. Kresťania už o krátky čas museli čeliť skúške neutrality.

Keďže Spojené štáty naliehavo potrebovali vojakov, v máji prijali zákon o vojenskej službe. O mesiac prijali tiež zákon o špionáži. Prvý zákon umožnil americkej vláde povolať do armády tisíce mužov a ten druhý označoval akýkoľvek odpor proti tomu za trestný čin. Oba zákony zakrátko využili nepriatelia pravdy, aby pokojamilovným Jehovovým služobníkom „prostredníctvom rozhodnutí vytvárali ťažkosti“. (Žalm 94:20)

Bádateľov Biblie neprekvapoval zmätok, ktorý panoval vo svete zmietanom vojnou. Desaťročia upriamovali  pozornosť ľudí na biblické proroctvá, ktoré tieto pomery predpovedali. Mnohých však prekvapili nezhody, ktoré onedlho vznikli medzi niektorými členmi Jehovovho ľudu.

Ťažkosti sa začali v Spojených štátoch krátko po smrti brata Charlesa Taze Russella. Predmetom sporu bola otázka, ako sa ďalej budú riadiť záležitosti Jehovových služobníkov. Brat Russell v roku 1884 zaregistroval Zion’s Watch Tower Tract Society a slúžil ako prezident tejto zákonnej korporácie až do svojej smrti v októbri 1916. Keď sa ujal vedenia Joseph F. Rutherford, u niekoľkých popredných mužov v organizácii vrátane štyroch členov správnej rady sa prejavila ctižiadostivosť.

Týmto štyrom a niekoľkým ďalším sa nepáčil spôsob, akým brat Rutherford riadil záležitosti. Išlo napríklad o pôsobenie Paula S. L. Johnsona, ktorý slúžil ako pútnik, čiže cestujúci dozorca.

Brat Russell krátko pred smrťou zamýšľal poslať Johnsona do Anglicka ako cestujúceho zástupcu spoločnosti. Johnson tam mal zvestovať dobré posolstvo, navštevovať zbory a posielať správu o diele v tej oblasti. Keď v novembri 1916 prišiel do Anglicka, bratia ho srdečne privítali. Žiaľ, mimoriadna pozornosť, ktorú mu bratia venovali, pokrivila jeho úsudok a nadobudol presvedčenie, že by mal byť nástupcom brata Russella.

Svojvoľne prepustil niektorých členov anglickej rodiny Bétel, ktorí mu oponovali. Snažil sa tiež prevziať kontrolu nad londýnskym bankovým účtom organizácie. Preto ho brat Rutherford povolal späť do Spojených štátov.

Johnson sa vrátil do Brooklynu. No namiesto toho, aby pokorne prijal usmernenie, ktoré dostal, opakovane sa  snažil presvedčiť brata Rutherforda, aby mu dovolil vrátiť sa do Anglicka a pokračovať tam vo svojej práci. Keď sa mu to nepodarilo, chcel ovplyvniť členov správnej rady. Štyria z nich sa pridali na jeho stranu.

Na základe Johnsonových snáh v Anglicku brat Rutherford predpokladal, že títo muži sa budú chcieť zmocniť prostriedkov organizácie v Spojených štátoch, a tak zakročil, aby ich odstránil zo správnej rady. Podľa amerických zákonov mali byť členovia správnej rady každoročne zvolení členmi korporácie. Ale na výročnej schôdzi 6. januára 1917 boli zvolení len traja členovia rady — Joseph F. Rutherford, Andrew N. Pierson a William E. Van Amburgh. Zaujali miesto prezidenta, viceprezidenta a tajomníka. Na zvyšné štyri miesta v správnej rade sa voľby nekonali. Muži, ktorí zastávali tieto funkcie, terajší štyria odporcovia, boli na tieto miesta vymenovaní v minulosti a niektorí si mysleli, že budú v tejto funkcii doživotne. Ale keďže ich vymenovanie nebolo potvrdené na poslednej výročnej schôdzi, ich členstvo v správnej rade vlastne nebolo zákonne platné! Preto v júli 1917 brat Rutherford využil svoje právo a vymenoval na ich miesta štyroch verných mužov.

Ako sa dalo očakávať, štyria odvolaní členovia zúrili a snažili sa znovu získať svoje postavenie. No neúspešne. Hoci niektorí Bádatelia Biblie sa postavili na ich stranu a vytvorili ďalšie organizácie, väčšina Bádateľov Biblie zostala verná a tým štyrom sa nepodarilo získať späť miesta v správnej rade.

Brat Rutherford a ostatní verní bratia v Bételi celý ten čas stále pracovali pre záujmy Kráľovstva. Počet cestujúcich dozorcov, ktorí boli vtedy známi ako pútnici, vzrástol  zo 69 na 93. Počet kolportérov, čiže pravidelných priekopníkov, vzrástol z 372 na 461. Okrem toho boli po prvý raz vymenovaní zvláštni kolportéri podobní dnešným pomocným priekopníkom. V niektorých zboroch bolo až 100 takýchto horlivých zvestovateľov.

Dňa 17. júla 1917 vyšla kniha Ukončené tajomstvo. Do konca roka sa jej zásoby vyčerpali a firma, ktorá tlačila naše publikácie, dostala objednávku na ďalších 850 000 výtlačkov. a

Reorganizácia práce v Bételi, ktorú začal brat Russell v roku 1916, bola v roku 1917 dokončená. V decembri toho roku Strážna veža uviedla: „Reorganizácia práce v Bételi bola dokončená a Bétel teraz funguje hladko a efektívne, tak ako by mala fungovať každá dobre vedená inštitúcia... Členovia Bételu považujú prácu v Bételi za česť, nie za právo.“

V Strážnej veži zo septembra 1917 sa uvádzalo: „Od 1. januára bolo každý mesiac vytlačených viac publikácií ako v zodpovedajúcom mesiaci v roku 1916... Považujeme to za mocný dôkaz toho, že dielo tu v Brooklyne má Pánovo požehnanie.“

Organizácia bola očistená od odporcov. Podľa výsledkov prieskumu v zboroch, ktoré vyšli v Strážnej veži, väčšina bratov podporovala brata Rutherforda a verných mužov v Bételi. Ale pre týchto mužov sa skúšky ešte neskončili. Hoci sa rok 1918 začal sľubne, nasledovalo najtemnejšie obdobie našej novodobej histórie.