BOL som iba krátko pokrstený, keď sa ma starší opýtali, či by som nechcel slúžiť viac. Štvrtého mája 1992 som bol na mimoriadnom zhromaždení určenom bratom a sestrám, ktorí boli ochotní presťahovať sa tam, kde boli potrební zvestovatelia. Na druhý deň sme sa ešte s jedným bratom presťahovali do Batumi v Adžarsku.

Prvý deň v službe som mal hroznú trému a rozmýšľal som: Čo len tým ľuďom povedať? Ale reakcia prvej panej, ktorú som stretol, ma milo prekvapila. „Kde ste toľko?“ zvolala. Tak veľmi túžila viac spoznať Jehovových svedkov, že s nami začala Bibliu študovať hneď na druhý deň!

Pred odchodom do Batumi sme dostali adresy viacerých záujemcov. Keďže sme mesto dobre nepoznali, pýtali sme sa na adresy ľudí na ulici. Ale mnohí nám  nevedeli pomôcť, lebo ulice boli len krátko predtým premenované. Prejavili však záujem o naše posolstvo. Onedlho sme viedli biblické štúdiá, na ktorých bolo 10 aj 15 ľudí.

Už štyri mesiace po našom príchode bývalo na zhromaždeniach pravidelne viac ako 40 ľudí. Preto sme si kládli otázku: Kto sa o týchto nových postará? Potom sa pre boje medzi gruzínskou armádou a abcházskymi separatistami presťahovali do Batumi všetci členovia môjho bývalého zboru. Za jediný deň vznikol nový zbor so skúsenými staršími a priekopníkmi!