Na medzinárodný zjazd, ktorý sa konal v Anglicku v Londýne, sa tešili zahraniční delegáti i miestni svedkovia. Andrew a Elizabeth prišli do jedného z hotelov, aby privítali medzinárodných delegátov. Elizabeth si na recepcii všimla pekne oblečenú ženu a v domnení, že je to delegátka, ju vrúcne objala. Ženu to však prekvapilo,  a tak sa jej Elizabeth ospravedlnila: „Prepáčte, myslela som si, že ste delegátka.“

„Aká delegátka?“ opýtala sa žena.

Elizabeth ukázala na nápis na privítanie Jehovových svedkov. Reakcia ženy ju príjemne prekvapila: „To je milé! Vyzerám, ako keby som patrila k vám?“

Nasledoval rozhovor, z ktorého vyplynulo, že táto žena, ktorá sa volá Vivien, pochádza z Nigérie a že býva neďaleko Elizabeth. Vivien prijala ponuku biblického štúdia a chcela, aby študovali aj jej deti. Keď ju Andrew a Elizabeth navštívili, teraz ich ona privítala vrúcnym objatím. Ich náhodné stretnutie v centre Londýna zjavne na Vivien zapôsobilo veľmi príjemne. Keď jej Andrew s Elizabeth ukázali knihu Čo učí Biblia?, boli prekvapení, že túto knihu má a že si ju so svojimi štyrmi deťmi už prečítala. Povedali jej, že práve na základe tejto knihy sa vedie bezplatné biblické štúdium. Vivien nadšene zvolala: „Tak môžeme hneď začať!“

Na Slovensku bol v novembri 2014 založený prvý rómsky zbor. Na nedávnom krajskom zjazde sa dalo pokrstiť 21 zvestovateľov hovoriacich po rómsky. Všetci sú z jednej dediny. Na prvej Pamätnej slávnosti v rómskom jazyku bolo 495 prítomných. Jeden brat, ktorý bol nedávno pokrstený, napísal:

„Som Róm zo Žehry. Veľa bielych sa tu na nás pozerá ako na cigánov, ktorí len kradnú, klamú a sú špinaví.  Keď som chcel ísť do kostola, kostolník mi povedal, že sem nepatrím a že mám odísť. Po takých skúsenostiach si iste viete predstaviť, ako som vnímal bielych ľudí. Raz ma Jehovovi svedkovia pozvali do sály Kráľovstva. Išiel som tam s veľkou nedôverou a čakal som, že zažijem ďalšie sklamanie. Na moje prekvapenie mi už pred sálou Kráľovstva jeden biely muž podal ruku a pekne ma privítal. Počas prednášky som sa nedokázal sústrediť, uvažoval som, ako je možné, že sú ku mne všetci takí milí.

Celú noc som nemohol spať, stále som rozmýšľal, ako je možné, že niečo také existuje. Rozhodol som sa zistiť, či to, že svedkovia boli takí láskaví, nebola náhoda. No keď som do sály Kráľovstva prišiel znova, boli ešte milší a správali sa ku mne ako k starému známemu. Odvtedy som už neprestal chodiť na zhromaždenia a nakoniec som sa dal pokrstiť. Ani po mojom krste sa na správaní bratov ku mne nič nezmenilo, naďalej mi dávajú najavo, že si ma vážia. Keď ich navštívim, dokonca mi dajú lepšie jedlo ako sebe. Navždy chcem byť v takom náboženstve a slúžiť Bohu Jehovovi.“

Aysel, sestra z Azerbajdžanu, raz cestovala autobusom z mesta Gäncä do Baku a modlila sa k Jehovovi, aby sa cestou mohla s niekým porozprávať o Biblii. Aysel mala miestenku, no istá žena na ňu naliehala, aby si sadla k nej. Začali sa rozprávať a Aysel sa podarilo zaviesť reč na Bibliu. Žena jej povedala, že miluje Ježiša a chcela by o ňom vedieť viac. Vymenili si teda  telefónne čísla a dohodli sa, že sa znova stretnú. Žena poprosila Aysel, aby jej doniesla Bibliu, ak to bude možné.

Keď Aysel opäť prišla do Gäncä, navštívila túto pani na jej pracovisku. Žena sa zmienila, že má „modlitebnú knižku“, ktorú si každý deň číta. Naša sestra neskôr s prekvapením zistila, že to v skutočnosti bola brožúrka Denne skúmať Písma na rok 2013. Pani začala študovať Bibliu a Aysel bola veľmi šťastná, že jej Jehova dal odvahu neformálne vydať svedectvo.

Zo Španielska sme dostali tento list:

„Cítila som prázdnotu a môj život nemal žiaden zmysluplný cieľ. Stále som sa snažila nájsť vnútorný pokoj, ale zdal sa mi nedosiahnuteľný,“ hovorí  68-ročná Felicity zo Švédska. Keďže katolícke náboženstvo ju neuspokojovalo, pustila sa do skúmania iných náboženstiev. Nakoniec sa zaplietla do čarodejníctva a veštenia.

Keďže sa jej nedarilo nájsť zmysel života, bola taká zúfalá, že uvažovala o samovražde. Rozpráva: „V slzách som volala k Bohu, aby mi ukázal, čo mám robiť. O dva týždne som počula jemné zaklopanie na dvere. Usmievavý mladý muž sa ma opýtal, či si chcem vypočuť niečo z Božieho Slova. Pomyslela som si: ‚Ó, nie! Bože, toto som tým nemyslela! Prečo práve Jehovovi svedkovia?‘“

Hoci Felicity najprv mala chuť zavrieť dvere, rozhodla sa vypočuť si ho a prijala ponuku biblického štúdia pomocou knihy Čo učí Biblia? Hovorí: „Začala som sa na Bibliu pozerať úplne inak.“ Na regionálnom zjazde v roku 2014 sa dala pokrstiť. Teraz hovorí: „Konečne som našla vnútorný pokoj, ktorý som celý život hľadala.“