V jednej ázijskej krajine istá známa televízna herečka a modelka prijala biblické štúdium. To, čo sa z Biblie naučila, začala hneď uplatňovať. Zbavila sa špiritistickej literatúry a buddhistických modiel.

Jedna blízka spolupracovníčka na ňu naliehala: „Čo keby si len na tri roky prerušila štúdium  a venovala sa kariére? Potom môžeš v štúdiu pokračovať.“

Odpovedala jej na to: „Vždy som túžila poznať Boha. Prečo by som to teraz mala odkladať o ďalšie tri roky?”

V týždni, keď mala mať prvú úlohu na teokratickej škole kazateľskej služby, ju kontaktovala jedna filmová spoločnosť. Ponúkli jej lukratívnu štvorročnú zmluvu pod podmienkou, že prijme akúkoľvek rolu. Ponuku odmietla. V máji 2014 sa stala nepokrstenou zvestovateľkou a v auguste si dala za cieľ stráviť vo zvestovateľskej službe 100 hodín. Keď sa jej opýtali, prečo sa tak rozhodla, odpovedala: „Sto rokov Ježišovej vlády chcem osláviť tak, že za každý rok jeho vlády strávim jednu hodinu v službe!“ Svoj cieľ dosiahla. V januári 2015 sa dala pokrstiť a teraz slúži ako pomocná priekopníčka.

Na Srí Lanke sa štyri sestry vybrali autobusom zvestovať do neprideleného obvodu, v ktorom žili prevažne buddhisti. Na druhý deň ich vo zvestovateľskej službe začal obťažovať mních a jeden taxikár. O chvíľu ich už obklopil rozzúrený dav asi 30 ľudí. Keď prišli policajti, odviezli sestry na policajnú stanicu. A hoci ich z ničoho neobvinili, na noc ich dali do väzenia. Boli tam s recidivistami, ktorí im nadávali a mali oplzlé reči. No sestry sa snažili vydať im svedectvo. Jedna z nich povedala: „Bola som tam s vrahmi, ale mohla  som im hovoriť o pravde. Boli prekvapení, že som tam, a mali mnoho otázok o mojom presvedčení. Jeden z nich sa ma dokonca opýtal: ‚Ako to, že si taká šťastná?‘“

Najvyšší súd Srí Lanky prijal našu žiadosť o prešetrenie, či nedošlo k porušeniu základných ľudských práv, keď polícia naše sestry bezdôvodne uväznila. Prípad ešte nie je uzavretý.

Mičiko, priekopníčka z Japonska, viedla so staršou pani v nemocnici štúdium v posunkovom jazyku. Sestra sa personálu nemocnice opýtala, či tam nie sú aj ďalší pacienti, s ktorými by mohla hovoriť. Tak sa stretla s Kazumi, ktorá síce počula, no nevedela rozprávať. Kazumi bola po autonehode od svojich 23 rokov pripútaná na lôžko. Nemohla prehĺtať jedlo ani piť vodu. Mala veľa otázok a ochotne súhlasila s biblickým štúdiom.

Pri štúdiu Mičiko kládla otázky a Kazumi ukazovala rukou odpovede v odseku alebo ich napísala. Keď dostala mobilný telefón, Mičiko s ňou mohla každé ráno prebrať denný text. Aj keď Kazumi telesne slabla, duchovne silnela a rozhodla sa stať Jehovovou svedkyňou. Po 13 rokoch štúdia sa vo veku 61 rokov stala nepokrstenou zvestovateľkou.

Keďže Kazumi je pripútaná na lôžko, bratia zariadili, aby mohla počúvať zhromaždenia a zjazdy. Kazumi  si pripravuje aj komentáre, ktoré potom sestry na zhromaždení nahlas prečítajú.

Záujemcom, ktorí chodia na zhromaždenia, Kazumi píše osobné, srdečné a povzbudzujúce listy. Vydáva svedectvo personálu nemocnice a ľuďom, ktorí ju navštevujú. Hovorí im: „Keď budete študovať Bibliu, budete šťastní.“

V jednej krajine juhovýchodnej Ázie išla naša sestra k optikovi, ktorý pracoval v nemocnici, a stretla tam mnícha. Opýtala sa ho: „Chceli by ste byť úplne zdravý a žiť večne na nejakom krásnom mieste?“ Nasledoval priateľský rozhovor a dala mu brožúru  Počúvajte Boha. Mních jej dal svoje telefónne číslo a sestra ho odovzdala bratovi zo zboru. Ten mu zakrátko zavolal a pozval ho na mimoriadnu prednášku. Mníchovi sa zhromaždenie veľmi páčilo. Zaujali ho hlavne piesne Kráľovstva a veľmi naňho zapôsobilo, ako vrúcne ho všetci vítali.

Keď sa opýtal, či máme náboženské univerzity alebo semináre, brat mu vysvetlil, že s ľuďmi vedieme biblické štúdiá, a ponúkol mu, že ak chce, môže s ním študovať. Na ďalší týždeň si mních vopred pripravil 1. kapitolu knihy Čo učí Biblia? V štúdiu pokračoval, začal chodiť na zhromaždenia a na štúdiu Strážnej veže podávať komentáre.

Na krajskom zjazde sa stretol so zástupcom pobočky a ten ho pozval na návštevu Bételu. Ďalší týždeň tam cestoval asi desať hodín. V pobočke ho bratia srdečne privítali. Koncom februára 2015 opustil mníšsky rád. Naďalej sa teší z biblického štúdia a návštevy zhromaždení.

Do jednej oblasti v severovýchodnej Indii, v ktorej už mnoho rokov nikto nezvestoval, bol nedávno poslaný manželský pár priekopníkov. Našli tam veľa ľudí, ktorí sa zaujímali o pravdu. Hľadali však aj vhodné miesto na zhromaždenia. Cestou na jedno biblické štúdium uvideli jednu rozostavanú budovu a napadlo im, že by sa na ňu mohli opýtať. Po pár metroch sa teda vrátili a za budovou stretli jednu staršiu pani. Keď sa zmienili, že sú Jehovovi svedkovia, jej tvár sa rozžiarila a povedala: „Aj ja som Jehovova svedkyňa.“  A s radosťou ich pozvala k sebe domov. Ukázala im zbierku našej literatúry zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Pred tridsiatimi rokmi študovala s priekopníkmi a občas chodila aj na zhromaždenia, hoci jej v tom manžel bránil. Bola presvedčená, že našla pravdu, no neskôr, keď priekopníci z tejto oblasti odišli, stratila kontakt so svedkami. Všetky jej deti sa stali členmi rôznych cirkví, ale ona odmietala chodiť do akejkoľvek z nich.

Prednedávnom začali na ňu jej deti naliehať, aby sa stala katolíčkou, aby jej mohli urobiť katolícky pohreb,  keď zomrie. Dokonca aj jej vlastná sestra na ňu tlačila, aby s ňou šla do kostola a dala sa ku katolíkom. No po ceste bola taká dopravná zápcha, že sa museli vrátiť domov. Sestra jej povedala, že tam pôjdu hneď na druhý deň, no ochorela. A práve v ten deň popoludní ženu oslovili priekopníci. Teraz opäť študuje Bibliu, navštevuje naše kresťanské zhromaždenia a povzbudzuje svoje deti a vnúčatá, aby študovali aj ony.