Motocyklové taxíky, ktoré miestni obyvatelia nazývajú zemy, sú obľúbené dopravné prostriedky v mestách južného Beninu. Pomocný priekopník Désiré si na motorku namontoval prehrávač a dva reproduktory, ktoré nasmeroval na sedadlo cestujúceho. Stále cez ne púšťa nahrávky publikácií a biblické drámy. Keď cestujúci naskočí na motorku, o chvíľu  už pozorne počúva. Mnohých to tak zaujme, že po príchode do cieľa sa im nechce vystúpiť, lebo si chcú nahrávku vypočuť až do konca. Désiré hovorí: „Samozrejme, bol by som rád, keby zaplatili a odišli, aby som si mohol nájsť ďalšieho cestujúceho, no to, že počujú dobré posolstvo, je dôležitejšie než peniaze. A okrem toho takto rozdám aj veľa literatúry.“

Nolla je šesťročné dievčatko, ktoré s rodinou býva v hornatej časti Burundi. Raz, keď varili jedlo na piecke, dvaja muži pracujúci v susedstve požiadali o žeravé uhlíky, aby si mohli založiť oheň. Piecku mala práve na starosti Nolla, ktorá ešte nechodí do školy, a dovolila im zobrať si niekoľko uhlíkov. Po chvíli, keď išla popri nich, uvidela, ako si uhlíkmi zapaľujú cigaretu. Nahnevalo ju to, a tak im povedala: „Keby som vedela, že si uhlíkmi zapálite cigaretu, nedala by som vám ich.“ Spomenula si, že v sále Kráľovstva videla časopis, na ktorom bola vyobrazená cigareta. Bežala do sály a vzala dve Strážne veže z 1. júna 2014, v ktorých sa hovorilo o fajčení. Vrátila sa k mužom, dala im časopisy a chcela, aby si ich hneď prečítali. Neskôr ich znovu vyhľadala a dala im pozvánku na regionálny zjazd. To, že za nimi stále chodila, ich tak zaujalo, že prišli na dva dni zjazdu. Keď ich počas obedňajšej prestávky Nolla uvidela, pozvala ich na skromné jedlo s jej rodinou. To, čo na zjazde videli a počuli, na nich tak zapôsobilo, že obaja začali študovať Bibliu.

Zboroví starší v Libérii zvestujú v rôznych štátnych nápravných zariadeniach. Yves, zvláštny priekopník v Monrovii, hlavnom meste Libérie, hovorí: „V marci sa traja väzni stali nepokrstenými zvestovateľmi. A tak je teraz v centrálnej väznici v Monrovii už šesť zvestovateľov.“ Ako sa zapájajú do služby? Yves hovorí: „Schôdzku pred zvestovateľskou službou majú každú stredu a sobotu. Po nej majú dovolené chodiť od cely k cele a zvestovať biblické posolstvo nádeje spoluväzňom.“ Mnohí väzni sa teraz tešia z toho, že môžu študovať Bibliu a chodiť vo väznici na zhromaždenia. Na verejnej prednáške zástupcu pobočky sa zúčastnilo 79 väzňov. Aj šesť ďalších väzníc organizuje pravidelné biblické kurzy a vidno, že väzni sa menia k lepšiemu.

Bratia vyvinuli veľké úsilie, aby aj záujemcovia z odľahlých častí mohli prísť na Pamätnú slávnosť. Boli medzi nimi napríklad Sanovia, známi tiež ako krováci alebo bušmeni. Sú to pôvodní obyvatelia južnej Afriky a žijú jednoduchým, kočovníckym životom ako lovci a zberači. Glenn, zvláštny priekopník, ktorý slúži v severnej Namíbii, zariadil, aby sa Pamätná slávnosť v roku 2015 konala v odľahlej dedine Sanov, 270 km východne od mesta Rundu. Pamätná slávnosť tu bola už po druhý raz. Pri oboch príležitostiach predstavitelia dediny dovolili Jehovovým svedkom bezplatne použiť  súdnu sieň. Aj keď po celý čas intenzívne pršalo, na Pamätnú slávnosť prišlo 232 ľudí. Bušmeni z tejto oblasti rozprávajú jazykom khwe, ktorý sa vyznačuje mnohými mľaskavými hláskami. Prednáška sa prekladala z angličtiny do jazyka khwe. Keďže v tomto jazyku nie je žiadna Biblia, bratia premietali na stenu farebné diapozitívy, aby objasnili také verše ako napríklad Izaiáš 35:5, 6. Glenn, ktorý v tejto oblasti vedie viacero napredujúcich biblických štúdií, hovorí: „Už dva roky sem chodím každý mesiac. Vždy sa tu na niekoľko dní aj utáborím. Jazyková bariéra a vzdialenosť brzdí duchovný pokrok týchto ľudí. Naliehavo potrebujeme pomoc. Keď som išiel na úrad zariadiť niečo v súvislosti s Pamätnou slávnosťou, člen miestnej samosprávy sa ma opýtal, či by sme si nechceli v tejto oblasti postaviť miesto uctievania. Povedal, že nám dajú pozemok a na vlastné náklady postavia budovu! Chceli od nás iba to, aby sme zaobstarali ‚pastora‘ alebo aspoň vyškolili niekoho z nich!“