Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pred sto rokmi — 1915

Pred sto rokmi — 1915

„ŽIJEME v čase skúšok,“ písalo sa v Strážnej veži z 1. marca 1915. „Boli sme doteraz aktívni len preto, lebo sme dúfali, že v roku 1914 budeme premenení? Alebo to bolo z lásky a z vernosti PÁNOVI, jeho posolstvu a bratom?“ Niektorí Bádatelia Biblie bojovali v roku 1915 s pocitom rozčarovania z nesplnených nádejí. Väčšina sveta však bojovala celkom iný boj.

V Európe bola v plnom prúde Veľká vojna, neskôr označovaná prvá svetová vojna. Nasadenie nových typov zbraní zmenilo spôsob vedenia boja a v nevídanej miere sa dotklo aj civilného obyvateľstva. Napríklad v roku 1915 začali vody okolo Veľkej Británie brázdiť nemecké ponorky. Dňa 7. mája toho roku jedna z nich potopila britskú osobnú loď Lusitania. Na jej palube zahynulo viac než 1 100 ľudí.

Otázka neutrality

Bádatelia Biblie sa do tejto vojny nechceli nijako zapojiť. Vtedy však celkom nerozumeli tomu, že kresťania musia byť úplne neutrálni. Niektorí, hoci sa do vojska neprihlásili, vstúpili doň a snažili sa o zaradenie do nebojových jednotiek. A ďalší, ktorých nahnali do zákopov, si povedali, že môžu jednoducho „strieľať nepriateľovi ponad hlavu“.

Strážnej veži z 15. júla 1915 vyšlo rozprávanie o vojakovi rakúsko-uhorskej armády, ktorý sa dal pokrstiť, kým sa liečil zo zranení, a ktorý sa neskôr vrátil na front. V rozprávaní sa opisuje, čo nasledovalo, keď sa rakúsko-uhorskí vojaci priblížili k ruským: „Prišli k Rusom asi na 250 metrov a dostali rozkaz: ‚Útok na bodáky!‘ Brat bol na samom kraji ľavého krídla. Snažil sa len brániť pred nepriateľom, a tak chcel Rusovi, ktorého mal pred sebou, iba vyraziť bajonet z ruky. Vtom si všimol, že Rus sa snaží o to isté... Rus pustil bajonet na zem a rozplakal sa. Brat sa prizrel ‚nepriateľovi‘ bližšie a vtedy mu na kabáte zbadal odznak s korunou a krížom! Ten Rus bol jeho brat v Pánovi!“ a

Strážna veža z 1. septembra 1915 obsahovala článok „Vojna a povinnosti kresťana“ venovaný otázke neutrality. Uvádzalo sa v ňom, že „keď sa človek stáva príslušníkom vojska a oblieka si vojenskú uniformu, dáva najavo, že vedome prijíma povinnosti a záväzky vojaka... Neurobil by tým kresťan v skutočnosti niečo úplne nevhodné?“ Časom sa ukázalo, že kresťania sa do vojny nemôžu zapojiť nijakým spôsobom.

Zmeny v ústredí

V roku 1915 bolo sedemdesiat členov rodiny Bétel v New Yorku informovaných, že pre nedostatok financií musia odísť z Bételu a pokračovať v službe mimo neho. Dostali túto informáciu: „Nesmieme sa zadlžiť ani ohroziť dielo ako celok, a preto padlo rozhodnutie znižovať výdavky, kde sa len dá.“

Za „sedemdesiatich odchádzajúcich bratov“ podpísali spoločný list traja z nich. Bol medzi nimi aj Clayton J. Woodworth. List bol uverejnený v Strážnej veži z 1. mája 1915. Bratia, ktorí končili službu v Bételi, uviedli, že odchádzajú „s radosťou a vďakou za tie mnohé požehnania a výsady“, ktoré mali „ako členovia ‚rodiny Bétel‘“.

Táto zmena nebola ľahká, ale dala bratom príležitosť ukázať, na čom im najviac záleží. Zostanú verní Bohu alebo zatrpknú? Brat Woodworth neprestal zvestovať, neskôr sa vrátil do Bételu a v roku 1919 sa stal prvým redaktorom časopisu Zlatý vek, ktorý sa dnes volá Prebuďte sa! A zostal ním až do roku 1946.

Možnosti na službu

Celý ten ťažký rok Strážna veža nabádala našich bratov, aby ďalej zvestovali. Zvláštna pozornosť sa začala venovať ľuďom, ktorí prejavili záujem o biblické posolstvo. „Máme zoznamy ľudí z celej krajiny, ktorí písomne požiadali o literatúru,“ uvádzalo sa v čísle z 15. decembra 1915. „Odporúčame, aby ich... navštívili a zistili, či ešte majú záujem o pravdu.“ Cieľom bolo roznietiť plameň ich záujmu tak, aby „horeli — boli horliví za Boha a za pravdu“.

Kresťania sa rovnako ako dnes nesmeli prestať zameriavať na záujmy Kráľovstva. „My, ktorí sme dnes bdelí, mali by sme byť v službe Bohu veľmi aktívni a usilovní,“ písalo sa v Strážnej veži z 15. februára 1915. Boží služobníci museli zostať bdelí. V časopise sa ďalej uvádzalo: „Musíme si dávať pozor. Na čo? Predovšetkým na seba, aby sme nepadli do pascí, ktoré sú dnes nastražené.“

Text na rok 1916 nabádal bratov, aby zostali „pevní vo viere“, ako znie časť listu Rimanom 4:20 v preklade King James Version. Mal povzbudzovať verných kresťanov v nadchádzajúcom roku, ktorý priniesol ďalšie skúšky.

a Bádatelia Biblie roky nosili odznak s korunou a krížom. Tento znak bol mnoho rokov aj na titulnej strane Strážnej veže. Začiatkom 30. rokov sa však prestal používať.