Ježiš nielenže uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych, ale dokázal aj ovládať vietor a dážď. Keď na vrchu dokončil svoju modlitbu, pozrel sa na Galilejské more a videl, že sa blíži búrka. Apoštoli boli v člne a zo všetkých síl sa snažili veslovať proti vetru. Ježiš zišiel k moru a vydal sa po vode smerom k ich člnu. Keď apoštoli videli postavu, ktorá kráča po vode, vydesili sa. Ježiš na nich zavolal: „Nebojte sa! To som ja.“

Peter povedal: „Pane, ak si to naozaj ty, prikáž, aby som prišiel k tebe.“ Ježiš mu povedal: „Poď!“ A tak Peter uprostred búrky vystúpil z člna a kráčal po vode k Ježišovi. Ale keď sa k nemu priblížil, pozrel sa na búrku a zľakol sa. Cítil, že sa začína potápať. Vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš ho chytil za ruku a povedal: „Prečo si začal pochybovať? Kde je tvoja viera?“

Ježiš s Petrom vstúpili do člna a búrka ihneď utíchla. Vieš si predstaviť, ako to na apoštolov zapôsobilo? Povedali: „Ty si naozaj Boží Syn.“

Toto nebol jediný prípad, keď Ježiš ukázal, že môže ovládať počasie. Raz sa s apoštolmi plavil na druhý breh mora a zaspal v zadnej časti člna. Kým spal, strhla sa silná búrka. Vlny narážali na čln a ten sa postupne napĺňal vodou. Apoštoli zobudili Ježiša a kričali: „Učiteľ, topíme sa! Zachráň nás!“ Ježiš vstal a prikázal moru: „Utíš sa!“ Vietor ihneď utíchol a more sa upokojilo. Ježiš sa opýtal apoštolov: „Kde je vaša viera?“ Jeden druhému hovorili: „Ešte aj vietor a more ho poslúchajú.“ Apoštoli sa naučili, že ak budú Ježišovi úplne dôverovať, nemusia sa ničoho báť.