V jednej krajine na východ od Izraela žili ľudia, ktorí verili, že hviezdy môžu človeku ukazovať cestu. Raz v noci nejakí muži v tejto krajine zbadali, ako sa po oblohe pohybuje niečo, čo vyzerá ako jasná hviezda. Rozhodli sa ísť za ňou. Táto „hviezda“ ich priviedla až do Jeruzalema. Tam sa muži začali vypytovať ľudí: „Kde je to dieťa, ktoré sa má stať kráľom Židov? Prišli sme sa mu pokloniť.“

Keď sa o novom kráľovi dopočul Herodes, kráľ Jeruzalema, veľmi ho to znepokojilo. Pýtal sa hlavných kňazov: „Kde sa má narodiť tento kráľ?“ Odpovedali mu: „Podľa prorokov sa má narodiť v Betleheme.“ Tak si dal Herodes zavolať mužov z Východu a povedal im: „Choďte do Betlehema a nájdite to dieťa. Potom mi príďte povedať, kde je. Aj ja sa mu chcem pokloniť.“ Ale Herodes klamal.

„Hviezda“ sa znovu začala pohybovať a priviedla tých mužov do Betlehema. Tam sa zastavila nad jedným domom. Keď muži vošli dnu, našli tam Ježiša s jeho matkou Máriou. Poklonili sa dieťaťu a darovali mu zlato, kadidlo a myrhu. Poslal týchto mužov za Ježišom Jehova? Nie.

V tú noc Jehova povedal vo sne Jozefovi: „Herodes chce Ježiša zabiť. Vezmi svoju manželku a syna a utečte do Egypta. Zostaňte tam, kým vám nepoviem, že sa už môžete vrátiť.“ Jozef s rodinou ihneď odišiel do Egypta.

Jehova povedal mužom z Východu, aby sa k Herodesovi nevracali. Keď muži neprišli, Herodes sa veľmi rozhneval. Nemohol Ježiša nájsť, a preto nariadil, aby v Betleheme zabili všetkých malých chlapcov  v Ježišovom veku. Ale Ježiš bol už vtedy v bezpečí, ďaleko v Egypte.

Neskôr Herodes zomrel a Jehova povedal Jozefovi: „Teraz sa už môžete vrátiť.“ Jozef, Mária a Ježiš sa vrátili do Izraela a usadili sa v meste Nazaret.