PO TRI a pol roku zvestovania a vyučovania Ježiš vedel, že jeho čas na zemi sa blíži ku koncu. Židovskí náboženskí vodcovia strojili úklady, ako ho zabiť, ale báli sa, že to medzi ľudom, ktorý ho považoval za proroka, vyvolá pobúrenie. Medzitým Satan ovplyvnil jedného z jeho 12 apoštolov, Judáša Iškariotského, aby sa stal zradcom. Náboženskí vodcovia ponúkli Judášovi za zradu Ježiša 30 strieborných mincí.

Ježiš sa v poslednú noc svojho života zišiel so svojimi apoštolmi, aby spolu slávili Pesach. Po tom, čo poslal Judáša preč, zaviedol novú slávnosť, Pánovu večeru. Vzal chlieb, vyslovil modlitbu a podal ho 11 apoštolom, ktorí s ním zostali. „To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás,“ povedal. „Stále to robte na moju pamiatku.“ To isté urobil aj s pohárom vína a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu mocou mojej krvi.“ ​(Lukáš 22:19, 20)

Tej noci mal Ježiš svojim apoštolom veľa čo povedať. Dal im nové prikázanie, aby si navzájom prejavovali nesebeckú lásku. Povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35) Povzbudil ich, aby sa v srdci neznepokojovali pre tragické udalosti, ktoré sa mali zakrátko odohrať. Vrúcne sa za nich pomodlil. Zaspievali spolu chvály a uprostred noci vyšli do Getsemanskej záhrady.

V Getsemanskej záhrade si Ježiš kľakol a vrúcne sa modlil k Bohu. Zakrátko ho prišiel zatknúť ozbrojený zástup vojakov, kňazov a ďalších ľudí. Judáš pristúpil k Ježišovi a pobozkal ho, čím ukázal, že to je ten, po koho prišli. Vojaci Ježiša zviazali a apoštoli utiekli.

Keď bol Ježiš postavený pred židovský najvyšší súd, povedal o sebe, že je Boží Syn. Súd ho vyhlásil za vinného z rúhania a odsúdil na trest smrti. Potom ho priviedli pred rímskeho miestodržiteľa Pontského Piláta. Ten, aj keď zistil, že sa nedopustil nijakého zločinu, vydal ho davu, ktorý si žiadal jeho smrť.

Rímski vojaci vyviedli Ježiša na Golgotu a tam ho pribili na kôl. Za bieleho dňa zázračne nastala tma. Neskôr v to popoludnie Ježiš zomrel a nastalo veľké zemetrasenie. Jeho telo uložili do hrobky vytesanej do skaly. Na druhý deň kňazi uzavreli vchod do hrobky a postavili ku vchodu stráž. Mal Ježiš v hrobke zostať? Nie. Zakrátko sa stal najväčší zázrak všetkých čias.

(Založené na Matúšovi, 26. a 27. kapitole, na Markovi, 14. a 15. kapitole, na Lukášovi, 22. a 23. kapitole, a na Jánovi, 12. až 19. kapitole.)