Vyliatie svätého ducha na Letnice, desať dní po Ježišovom vystúpení do neba, bolo dôkazom toho, že Ježiš je naozaj v nebi. A ďalšie dôkazy mali prísť čoskoro. Tesne predtým, ako bol učeník Štefan za svoje verné svedectvo ukameňovaný, zvolal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po Božej pravici.“ (Skutky 7:56)

Ježiš mal pri svojom Otcovi v nebi čakať na jeden konkrétny príkaz predpovedaný v Božom Slove. Dávid pod vplyvom ducha napísal: „Jehova povedal môjmu Pánovi [Ježišovi]: ‚Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.‘“ Po skončení tohto obdobia mal „podmaňovať uprostred svojich nepriateľov“. (Žalm 110:1, 2) Ale čo mal Ježiš robiť v nebi, kým nastane čas zasiahnuť proti nepriateľom?

Na Letnice roku 33 n. l. vznikol kresťanský zbor. Ježiš z neba začal vládnuť nad svojimi učeníkmi pomazanými duchom. (Kolosanom 1:13) Viedol ich vo zvestovaní a pripravoval ich na ich budúcu úlohu. Akú? Tí, ktorí zostanú verní až do smrti, budú nakoniec vzkriesení a budú vládnuť spolu s Ježišom v Kráľovstve.

Vynikajúcim príkladom jedného z budúcich kráľov bol Saul, známy skôr pod svojím rímskym menom Pavol. Bol to Žid a horlivý zástanca Božieho Zákona. No bol pod takým vplyvom židovských náboženských vodcov, že dokonca schvaľoval ukameňovanie Štefana. „Neprestával sa vyhrážať Pánovým učeníkom a chcel ich vyvraždiť“, a tak sa neskôr vydal na cestu do Damasku. Dostal oprávnenie od veľkňaza Kaifáša zatknúť Ježišových učeníkov a priviesť ich späť do Jeruzalema. (Skutky 7:58; 9:1) No cestou ho zrazu ožiarilo silné svetlo a on spadol na zem.

Z neba počul hlas, ktorý volal: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Saul sa opýtal: „Kto si, Pane?“ Odpoveď znela: „Som Ježiš, ten, ktorého prenasleduješ.“ (Skutky 9:4, 5)

 Ježiš povedal Saulovi, aby išiel do Damasku a čakal na ďalšie pokyny. Do mesta ho však museli priviesť, lebo bol oslepený. Medzitým sa Ježiš zjavil Ananiášovi, učeníkovi, ktorý žil v Damasku, a povedal mu, aby išiel na konkrétne miesto a našiel Saula. Ananiáš spočiatku váhal, no Ježiš ho uistil: „Jeho som si vybral, aby zaniesol moje meno národom, kráľom a synom Izraela.“ Keď sa Saulovi vrátil zrak, hneď v Damasku „začal zvestovať v synagógach o Ježišovi, že on je Boží Syn“. (Skutky 9:15, 20)

S Ježišovou podporou Pavol i ďalší zvestovatelia pokračovali v diele, ktoré začal Ježiš. Boh ich požehnal veľkým úspechom. Asi 25 rokov po tom, ako sa Ježiš zjavil Pavlovi na ceste do Damasku, Pavol napísal, že dobrá správa „sa zvestovala všade pod nebom“. (Kolosanom 1:23)

Po rokoch dal Ježiš Jánovi, svojmu milovanému apoštolovi, niekoľko videní, ktoré sa nachádzajú v biblickej knihe Zjavenie. V nich Ján akoby naživo videl Ježišov návrat v postavení Kráľa. (Ján 21:22) Pod vplyvom ducha sa Ján „dostal do Pánovho dňa“. (Zjavenie 1:10) Kedy mal tento deň prísť?

Dôkladné skúmanie biblických proroctiev ukazuje, že „Pánov deň“ sa začal v novodobej histórii ľudstva. V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna a desaťročia po nej sa vyznačovali ďalšími vojnami, epidémiami, hladom a zemetraseniami. Tieto a ďalšie dôkazy potvrdzujú, že „znamenie“, ktoré dal Ježiš apoštolom o svojej „prítomnosti“ a o „závere“, sa spĺňa v celosvetovom rozsahu. (Matúš 24:3, 7, 8, 14) Dobrá správa o Kráľovstve sa teraz zvestuje nielen na území Rímskej ríše, ale na celom svete.

Ján pod vplyvom ducha napísal, čo to všetko znamená: „Teraz prišla záchrana a moc a Kráľovstvo nášho Boha a právomoc jeho Krista.“ (Zjavenie 12:10) Áno, Božie nebeské Kráľovstvo, ktoré Ježiš všetkým oznamoval, je skutočnosťou!

To je úžasná správa pre všetkých verných Ježišových učeníkov. Môžu teraz lepšie chápať Jánove slová: „Preto sa radujte, nebesia a vy, ktorí v nich bývate! Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol s veľkým hnevom, lebo vie, že má málo času.“ (Zjavenie 12:12)

Ježiš teda už nesedí po pravici Otca a nečaká na jeho pokyn. Teraz vládne ako Kráľ a čoskoro zničí všetkých svojich nepriateľov. (Hebrejom 10:12, 13) Aké ďalšie vzrušujúce udalosti nás potom čakajú?