Ježiš má apoštolov veľmi rád, a preto sa ich snaží pripraviť na to, že onedlho odíde. Teraz dvíha oči k nebu a modlí sa k svojmu Otcovi: „Osláv svojho syna, aby tvoj syn oslávil teba. Dal si mu právomoc nad všetkými ľuďmi, aby dal večný život všetkým, ktorých si mu zveril.“ (Ján 17:1, 2)

Ježiš si zjavne uvedomuje, že najdôležitejšie je osláviť Boha. No spomína aj úžasnú nádej do budúcnosti – večný život! Keďže dostal „právomoc nad všetkými ľuďmi“, úžitok z výkupného môže mať celé ľudstvo. No toto požehnanie získajú iba niektorí. Prečo nie všetci? Lebo Ježiš to umožní iba tým, ktorí konajú v súlade s jeho ďalšími slovami: „To znamená večný život, že spoznávajú teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Ján 17:3)

Človek musí dobre spoznať Otca i Syna a vytvoriť si k nim blízky vzťah. Musí sa na veci pozerať tak ako oni. Musí sa aj snažiť napodobňovať ich jedinečné vlastnosti vo vzťahoch k druhým. A musí si uvedomovať, že prvoradé nie je získať večný život, ale osláviť Boha.

Ježiš teraz pokračuje v tejto téme slovami: „Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokončil dielo, ktorým si ma poveril. Otče, a teraz ma osláv, aby som mal pri tebe takú slávu, akú som mal pri tebe skôr, ako bol svet.“ (Ján 17:4, 5) Ježiš tu prosí Jehovu, aby ho vzkriesil, a tak mohol znovu získať slávu, ktorú mal predtým v nebi.

No Ježiš nezabudol na to, čo sa mu počas jeho služby na zemi podarilo dosiahnuť. Modlí sa: „Oznámil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji a dal si ich mne a oni poslúchajú tvoje slovo.“ (Ján 17:6) Ježiš nielenže oznamoval Božie meno Jehova, ale aj pomohol apoštolom pochopiť, čo toto meno predstavuje – Božie vlastnosti a spôsob, akým zaobchádza s ľuďmi.

Apoštoli spoznali Jehovu, úlohu jeho Syna i Ježišovo učenie. Ježiš pokorne hovorí: „Dal [som im] slová, ktoré si mi dal ty. Oni ich prijali a s istotou spoznali, že som prišiel ako tvoj zástupca, a uverili, že si ma poslal.“ (Ján 17:8)

Ježiš teraz poukazuje na rozdiel medzi svojimi nasledovníkmi a svetom ľudstva vo všeobecnosti: „Prosím za nich. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji... Svätý Otče, bdej nad nimi pre svoje meno, ktoré si mi dal, aby boli jedno, tak ako sme my jedno... Chránil som ich a ani jeden z nich nie je stratený, okrem syna zničenia“, Judáša Iškariotského, ktorý práve odišiel zradiť Ježiša. (Ján 17:9–12)

„Svet ich nenávidí,“ pokračuje v modlitbe Ježiš. „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich chránil pred tým zlým. Nie sú časťou sveta, tak ako ani ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:14–16) Apoštoli a iní učeníci žijú vo svete, ľudskej spoločnosti ovládanej Satanom. Musia však zostať oddelení od sveta a jeho zla. Ako?

Musia zostať svätí, oddelení pre službu Bohu. To si vyžaduje uplatňovať pravdy z Hebrejských Písiem a pravdy, ktoré učil Ježiš. Teraz Ježiš pokračuje v modlitbe slovami:  „Posväť ich pravdou. Tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17) Niektorí apoštoli neskôr napíšu inšpirované knihy a tie budú takisto patriť k „pravde“, ktorá môže človeka posvätiť.

No po čase prijmú „pravdu“ ďalší. Ježiš sa preto nemodlí „len za nich [11 apoštolov], ale aj za tých, ktorí vďaka ich slovu [v neho] uveria“. O čo prosí? „Aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v jednote so mnou a ja v jednote s tebou, aby boli aj oni v jednote s nami.“ (Ján 17:20, 21) Ježiš a jeho Otec nie sú doslova jednou osobou. Sú jedno v tom zmysle, že sa vo všetkom zhodujú. Ježiš sa modlí, aby sa z rovnakej jednoty tešili aj jeho nasledovníci.

Nedávno Ježiš povedal Petrovi a ostatným apoštolom, že odchádza, aby im pripravil miesto, čím myslel miesto v nebi. (Ján 14:2, 3) Ježiš sa teraz v modlitbe vracia k tejto myšlienke: „Otče, chcem, aby tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, a mohli vidieť slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval ešte pred založením sveta.“ (Ján 17:24) Týmito slovami potvrdzuje, že už dávno – skôr ako mali Adam s Evou deti – Boh miloval svojho jednorodeného Syna, ktorý sa stal Ježišom Kristom.

Ježiš na záver svojej modlitby znova zdôrazňuje Otcovo meno a Božiu lásku k apoštolom a iným, ktorí ešte len prijmú „pravdu“. Hovorí: „Oznámil som im tvoje meno a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v jednote s nimi.“ (Ján 17:26)