Je jar. To je čas, keď sa Jozefova rodina spolu s príbuznými a priateľmi vydáva na svoju každoročnú cestu do Jeruzalema. Idú tam osláviť sviatok Pesach, ako to nariaďuje Zákon. (5. Mojžišova 16:16) Z Nazareta do Jeruzalema je to asi 120 kilometrov. Pre všetkých je to veľmi radostné a zároveň rušné obdobie. Ježiš má teraz 12 rokov a už sa nevie dočkať, kedy znova navštívi chrám.

Pre Ježišovu rodinu Pesach nie je len jednodňovou záležitosťou. Deň po ňom sa začína sedemdňový Sviatok nekvasených chlebov, ktorý je súčasťou obdobia Pesachu. (Marek 14:1) S cestou do Jeruzalema a späť budú preč asi dva týždne. Ale tento rok sa stane niečo, čo ich cestu ešte predĺži.

Jozef s Máriou sú na ceste späť do Nazareta. Hoci Ježiš s nimi nie je, myslia si, že ide domov s príbuznými a priateľmi. Ale keď sa zastavia, aby prenocovali, nikde ho nemôžu nájsť. Hľadajú ho medzi známymi, ale márne. Nikto o ňom nič nevie! Vracajú sa teda do Jeruzalema, aby ho pohľadali tam.

Celý deň ho hľadajú, ale bezvýsledne. Nenájdu ho ani na druhý deň. Na tretí deň ho konečne nájdu v jednej z mnohých miestností chrámu. Sedí medzi židovskými učiteľmi, počúva ich, kladie im otázky a prekvapuje ich svojím porozumením.

Mária sa ho pýta: „Chlapče, ako si nám to mohol urobiť? Spolu s otcom ťa zúfalo hľadáme.“ (Lukáš 2:48)

Ježiš je prekvapený, že jeho rodičia nevedeli, kde je. Pýta sa: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že budem v dome svojho Otca?“ (Lukáš 2:49)

Celá rodina sa teraz vracia domov. Ježiš poslúcha svojich rodičov a ako rastie, získava múdrosť. Hoci je ešte mladý, teší sa stále väčšej priazni u Boha i u ľudí. Už od detstva dáva vynikajúci príklad nielen v tom, že sa zaujíma o duchovné veci, ale aj v tom, že sa správa úctivo k rodičom.