Počas návštevy u jedného z popredných farizejov odovzdal Ježiš svojim poslucháčom dôležité poučenie. Teraz pokračuje v ceste do Jeruzalema a sprevádzajú ho veľké zástupy ľudí. Prečo? Naozaj chcú byť jeho nasledovníkmi bez ohľadu na obete, ktoré možno budú musieť priniesť?

V priebehu tejto cesty Ježiš hovorí: „Ak niekto prichádza ku mne a nemiluje ma viac ako svojho otca, matku, manželku, deti, bratov, sestry a dokonca vlastný život, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lukáš 14:26) Čo tým chce povedať?

Ježiš nehovorí, že tí, ktorí sa stanú jeho nasledovníkmi, nemajú milovať svojich príbuzných. Láska k príbuzným však nesmie prevyšovať lásku k Ježišovi. Inak by sa títo ľudia podobali mužovi z podobenstva o slávnostnej večeri, ktorý odmietol dôležité pozvanie, lebo sa práve oženil. (Lukáš 14:20)

Ježiš ani nechce, aby jeho nasledovníci považovali svoj život za niečo bezcenné. No pravý učeník musí milovať Ježiša tak veľmi, že je ochotný obetovať aj svoj život, ak je to potrebné. Stať sa Kristovým učeníkom je teda vážna zodpovednosť. Nie je to niečo, čo by mal človek brať na ľahkú váhu, bez toho, aby to dôkladne zvážil.

K životu učeníka patria aj ťažkosti a prenasledovanie, lebo Ježiš pokračuje: „Kto nenesie svoj mučenícky kôl a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lukáš 14:27) Áno, pravý Ježišov učeník musí byť ochotný vziať na seba aj bremeno pohany, ktoré Ježiš niesol. Ježiš dokonca zomrie rukou svojich nepriateľov.

Ľudia, ktorí Ježiša sprevádzajú na ceste, by mali dôkladne uvažovať o tom, čo znamená byť Kristovým učeníkom. Ježiš to zdôrazňuje týmto podobenstvom: „Keď chce niekto z vás stavať vežu, nesadne si najprv a nespočíta náklady, aby videl, či má dosť na jej dokončenie? Inak by sa mohlo stať, že položí základy, ale nebude ju môcť dokončiť.“ (Lukáš 14:28, 29) Teda títo ľudia by sa skôr, než sa stanú Ježišovými učeníkmi, mali pevne rozhodnúť, že si budú zodpovedne plniť svoju úlohu. Túto myšlienku Ježiš rozvíja v ďalšom podobenstve:

„Keď chce kráľ vytiahnuť do vojny proti inému kráľovi, nesadne si najprv a neporadí sa, či sa môže s 10 000 vojakmi postaviť kráľovi, ktorý proti nemu prichádza s 20 000 vojakmi? Ak zistí, že nemôže, pošle skupinu vyslancov, kým je ten druhý kráľ ešte ďaleko, a požiada o mier.“ Ježiš z toho vyvodzuje poučenie:  „Preto pamätajte, že nikto z vás, kto sa nerozlúči s celým svojím majetkom, nemôže byť mojím učeníkom.“ (Lukáš 14:31–33)

Tieto slová, samozrejme, nie sú určené len zástupom, ktoré Ježiša sprevádzajú na ceste. Všetci, ktorí spoznávajú Krista, musia byť ochotní urobiť to, o čom tu hovorí. To znamená, že ak chcú byť jeho učeníkmi, musia byť pripravení obetovať všetko, čo majú – svoj majetok a dokonca aj svoj život. To je niečo, o čom by mali vážne premýšľať a zahrnúť to do svojich modlitieb.

Teraz Ježiš spomenie niečo, čoho sa dotkol už v Kázni na vrchu, keď povedal, že jeho učeníci sú „soľ zeme“. (Matúš 5:13) Pravdepodobne tým myslel, že tak ako doslovná soľ je konzervačným prostriedkom, aj jeho učeníci majú na ľudí ochranný vplyv. Pomáhajú im, aby sa duchovne a mravne neskazili. Teraz, v závere svojej služby, hovorí: „Soľ je dobrá. Ale ak stratí svoju slanosť, ako ju opäť získa?“ (Lukáš 14:34) Jeho poslucháči vedia, že soľ môže byť niekedy znečistená, lebo je zmiešaná s látkami nerastného pôvodu. Takáto soľ je v podstate nepoužiteľná.

Ježiš tým ukazuje, že aj ľudia, ktorí sú už dlho jeho učeníkmi, nesmú dovoliť, aby ochablo ich odhodlanie. Keby sa to stalo, boli by nepoužiteľní tak ako soľ, ktorá stratila svoju slanosť. Tento svet by nimi potom mohol opovrhovať. Okrem toho by stratili Božiu priazeň a mohli by dokonca priniesť pohanu na Božie meno. Preto Ježiš zdôrazňuje, že je veľmi dôležité snažiť sa tomu vyhnúť: „Kto je ochotný počúvať, nech počúva.“ (Lukáš 14:35)