Prejsť na článok

Prejsť na obsah

47. KAPITOLA

Dievčatko žije!

Dievčatko žije!

Jairos vidí, ako Ježiš uzdravuje ženu postihnutú krvácaním. Určite môže pomôcť aj jeho dcére, hoci sa obáva, či medzitým už nezomrela. (Matúš 9:18) Dá sa jej ešte nejako pomôcť?

Kým sa Ježiš rozpráva so ženou, ktorú uzdravil, z Jairovho domu prichádzajú nejakí muži a Jairovi hovoria: „Tvoja dcéra zomrela. Načo ešte obťažovať Učiteľa?“ (Marek 5:35)

To je zdrvujúca správa! Tento muž, ktorý je vo svojom okolí veľmi vážený, je teraz celkom bezmocný. Jeho jediná dcéra je mŕtva. Ježiš to začuje, obráti sa k Jairovi a povzbudí ho: „Neboj sa, len ver!“ (Marek 5:36)

Ježiš ide s Jairom do jeho domu. Je tam veľký rozruch. Ľudia plačú, hlasno nariekajú a od žiaľu sa bijú do pŕs. Vtom Ježiš povie niečo, čo všetkých prekvapí: „Dieťa nezomrelo, iba spí.“ (Marek 5:39) Keď to ľudia počujú, začnú sa mu posmievať. Vedia, že dievčatko je naozaj mŕtve. Ale Ježiš im ukáže, že so silou od Boha je možné priviesť človeka späť k životu tak, ako je možné prebudiť niekoho z hlbokého spánku.

Ježiš teraz všetkých posiela von. Zostávajú s ním len Peter, Jakub, Ján a Jairos s manželkou. Všetci spolu pristupujú k mŕtvemu dievčatku. Ježiš ju berie za ruku a hovorí jej: „‚Talita kumi,‘ čo preložené znamená: ‚Dievčatko, hovorím ti, vstaň!‘“ (Marek 5:41) Dievčatko okamžite vstáva a začína chodiť. Jej rodičia musia byť vo vytržení! Ježiš ich utvrdzuje v tom, že ich dcéra naozaj žije, keď hovorí, aby jej dali jesť.

Ježiš prikazuje rodičom dievčatka, aby o tom nikomu nehovorili, podobne ako to v minulosti prikazoval iným. Napriek tomu sa správa o tomto zázraku rozšíri „po celom kraji“. (Matúš 9:26) Keď si predstavíme, že by sme boli svedkami vzkriesenia niekoho z našich blízkych, dokázali by sme mlčať a nehovoriť o tom? Toto je druhý zaznamenaný prípad, keď Ježiš niekoho vzkriesil.