DESAŤROČIA vopred Bádatelia Biblie ohlasovali, že v roku 1914 dôjde k významným udalostiam. O aké udalosti išlo a aké dôkazy poukazovali na to, že tým významným rokom bude práve rok 1914?

Podľa záznamu v Lukášovi 21:24 Ježiš povedal: „Jeruzalem budú šliapať národy, kým sa nenaplnia ustanovené časy národov [„časy pohanov“, Roháčkov preklad].“ Jeruzalem bol  hlavným mestom židovského národa — bol sídlom kráľov z rodovej línie kráľa Dávida. (Žalm 48:1, 2) Títo králi boli v porovnaní s ostatnými vodcami národov jedineční. Sedeli na ‚Jehovovom tróne‘ ako zástupcovia samotného Boha. (1. Paralipomenon 29:23) Jeruzalem teda symbolizoval Jehovovu vládu.

Ale ako a kedy začali toto Božie panstvo „šliapať národy“? Stalo sa to v roku 607 pred n. l., keď bol Jeruzalem dobytý a padol do rúk Babylončanov. „Jehovov trón“ zostal prázdny a línia kráľov, ktorí boli potomkami Dávida, bola prerušená. (2. Kráľov 25:1–26) Malo toto ‚šliapanie‘ pokračovať navždy? Nie, lebo Ezechielovo proroctvo o poslednom jeruzalemskom kráľovi, Cedekijahovi, hovorilo: „Odstráň turban a zlož korunu... Istotne nebude patriť nikomu, kým nepríde ten, kto má zákonné právo, a tomu to dám.“ ​(Ezechiel 21:26, 27) Ten, kto má „zákonné právo“ na Dávidovu korunu, je Ježiš  Kristus. (Lukáš 1:32, 33) Teda ‚šliapanie‘ sa malo skončiť v čase dosadenia Ježiša na kráľovský trón.

Kedy malo dôjsť k tejto významnej udalosti? Ježiš ukázal, že pohania majú vládnuť určité presne stanovené obdobie. V správe zaznamenanej v 4. kapitole Daniela nachádzame kľúč k tomu, aby sme mohli vypočítať, ako dlho malo toto obdobie trvať. Súvisí to s prorockým snom, ktorý dostal babylonský kráľ Nabuchodonozor. Tento kráľ videl obrovský strom, ktorý bol zoťatý. Jeho peň bol spútaný železnými a medenými pásmi, aby nemohol rásť. Anjel potom vyhlásil: „Nech nad ním prejde sedem časov.“ — Daniel 4:10–16.

V Biblii stromy niekedy predstavujú vlády. (Ezechiel 17:22–24; 31:2–5) Zoťatie symbolického stromu znázorňuje, že Božia vláda, ktorú zastupovali králi v Jeruzaleme, mala byť prerušená. Videnie však poukazovalo aj na to, že ‚šliapanie Jeruzalema‘ malo byť dočasné — malo trvať „sedem časov“. Aké dlhé obdobie to predstavuje?

Zo Zjavenia 12:6, 14 vyplýva, že obdobie tri a pol času zodpovedá ‚tisícdvestošesťdesiatim dňom‘. „Sedem časov“ malo teda trvať dvojnásobne dlho — 2520 dní. No pohanské národy neprestali „šliapať“ po Božej vláde po 2520 dňoch od pádu Jeruzalema. Je teda zjavné, že toto proroctvo zahŕňalo oveľa dlhšie časové obdobie. Na základe 4. Mojžišovej 14:34 a Ezechiela 4:6, kde sa píše o pravidle „deň za rok“, malo „sedem časov“ trvať 2520 rokov.

Týchto 2520 rokov začalo plynúť v októbri 607 pred n. l., keď Jeruzalem padol do rúk Babylončanov a kráľ z Dávidovej rodovej línie bol zosadený z trónu. Obdobie siedmich časov sa skončilo v októbri 1914. Vtedy sa „ustanovené časy národov“ skončili a Ježiš Kristus bol dosadený na trón ako Boží nebeský Kráľ. * — Žalm 2:1–6; Daniel 7:13, 14.

 Presne ako predpovedal Ježiš, jeho „prítomnosť“ v postavení nebeského Kráľa sa vyznačuje dramatickými svetovými udalosťami — vojnami, hladom, zemetraseniami a morovými nákazami. (Matúš 24:3–8; Lukáš 21:11) Tieto udalosti jasne dokazujú, že v roku 1914 sa skutočne zrodilo Božie nebeské Kráľovstvo a začali sa „posledné dni“ súčasného skazeného systému vecí. — 2. Timotejovi 3:1–5.