1 – 3. a) Ako sa mnohí ľudia pozerajú na svoju prácu? b) K akému pohľadu na prácu nás povzbudzuje Biblia a o akých otázkach budeme uvažovať v tejto kapitole?

PRE mnohých ľudí v dnešnom svete je práca všetkým, len nie potešením. Keďže dlhé hodiny drú v práci, ktorá ich nejako zvlášť nebaví, každý deň chodia do zamestnania s nechuťou. Čo môže ľudí s takýmto postojom motivovať, aby pracovali so záujmom či dokonca aby vo svojej práci nachádzali uspokojenie?

² Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa na tvrdú prácu pozerali pozitívne. Hovorí, že práca a jej výsledky sú požehnaním. Šalamún napísal: „Každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“ (Kazateľ 3:13) Jehova, ktorý nás miluje a vždy má na mysli naše dobro, chce, aby sme v práci nachádzali uspokojenie a aby sme sa z výsledkov svojej tvrdej práce tešili. Ak chceme zostať v jeho láske, mali by sme sa stotožniť s jeho názorom na prácu a riadiť sa v živote jeho zásadami, ktoré sa na túto oblasť vzťahujú. — Kazateľ 2:24; 5:18.

³ V tejto kapitole budeme uvažovať o štyroch otázkach: Ako môžeme vidieť dobré za svoju tvrdú prácu? Aká práca nie je vhodná pre pravých kresťanov? Ako môžeme nájsť vyrovnanosť medzi svetskou prácou a duchovnými činnosťami? A aká je tá najdôležitejšia práca, ktorú môžeme konať? Najprv však preskúmajme dva najväčšie príklady  v práci v celom vesmíre — príklad Jehovu Boha a Ježiša Krista.

4, 5. Ako Biblia odhaľuje, že Jehova je pracovitý a že pracuje produktívne?

⁴ Naším najväčším vzorom v práci je Jehova. V 1. Mojžišovej 1:1 čítame: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ Keď Boh dokončil svoje stvoriteľské diela na zemi, o výsledkoch svojej práce vyhlásil, že sú „veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:31) Inými slovami, s celým svojím pozemským dielom bol úplne spokojný. Jehovovi, „šťastnému Bohu“, prinieslo nepochybne veľkú radosť, že vykonal produktívnu prácu. — 1. Timotejovi 1:11.

⁵ Náš pracovitý Boh nikdy neprestáva pracovať. Dlho po tom, čo bola stvorená zem a všetko na nej, Ježiš povedal: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ.“ (Ján 5:17) Čo Otec robí? Zo svojej nebeskej ríše určite stále aktívne vedie ľudí a stará sa o nich. Vytvoril „nové stvorenie“, duchom splodených kresťanov, ktorí budú napokon vládnuť s Ježišom v nebi. (2. Korinťanom 5:17) Jehova pracuje na uskutočňovaní svojho predsavzatia s ľudstvom — aby tí, ktorí ho milujú, získali večný život v novom svete. (Rimanom 6:23) Z výsledkov tejto práce má Jehova určite veľkú radosť. Už milióny ľudí zareagovali na posolstvo o Kráľovstve, dovolili, aby ich Boh k sebe pritiahol, a upravili svoj život tak, aby mohli zostať v jeho láske. — Ján 6:44.

6, 7. Čím si Ježiš vybudoval povesť usilovného pracovníka?

⁶ Ježiš si v priebehu dlhých rokov vybudoval povesť usilovného pracovníka. Počas svojej predľudskej existencie slúžil ako Boží „majster v diele“ pri tvorení všetkého „v nebesiach a na zemi“. (Príslovia 8:22–31; Kolosanom 1:15–17) Ježiš usilovne pracoval, aj keď prišiel na zem. Už v mladosti sa vyučil tesárskemu remeslu a stal sa známym  ako „tesár“. * (Marek 6:3) Práca tesára je aj dnes namáhavá a vyžaduje si rôzne zručnosti. O čo namáhavejšia musela byť v čase, keď neboli závody na pílenie a spracovanie dreva, obchody so stavebným materiálom a elektrické náradie. Vieš si predstaviť Ježiša, ako ide do lesa po drevo — možno dokonca stína stromy a ťahá drevo na miesto, kde s ním bude pracovať? Vieš si ho predstaviť, ako stavia domy — pripravuje strešné trámy a osadzuje ich a vyrába dvere či dokonca nejaký nábytok? Ježiš nepochybne z vlastnej skúsenosti vedel, aký pocit uspokojenia prináša dobre vykonaná tvrdá práca.

⁷ Výnimočné úsilie Ježiš vynakladal vo zvestovateľskej službe. Tejto nanajvýš dôležitej práci sa tri a pol roka venoval veľmi intenzívne. Keďže sa chcel dostať k čo možno najväčšiemu počtu ľudí, čas, ktorý mal k dispozícii, využíval naplno — vstával skoro ráno a pracoval až do noci. (Lukáš 21:37, 38; Ján 3:2) „Chodil z mesta do mesta a z dediny do dediny, hlásal a zvestoval dobré posolstvo o Božom kráľovstve.“ (Lukáš 8:1) Ježiš prešiel pešo po prašných cestách doslova stovky kilometrov, aby priniesol ľuďom dobré posolstvo.

8, 9. Ako Ježiš videl dobré za svoju tvrdú prácu?

⁸ Videl Ježiš dobré za svoju tvrdú prácu v službe? Áno! Zasial semená pravdy o Kráľovstve a zanechal tu polia pripravené na žatvu. Konanie Božieho diela mu dodávalo takú silu, že bol ochotný vzdať sa jedla, len aby toto dielo dokončil. (Ján 4:31–38) Predstav si, aké uspokojenie musel cítiť, keď na konci svojej pozemskej služby mohol svojmu Otcovi povedať: „Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokončil dielo, ktoré si mi dal, aby som ho konal.“ — Ján 17:4.

 ⁹ Jehova a Ježiš sú istotne najväčšími príkladmi tých, ktorí vidia dobré za svoju tvrdú prácu. Láska k Jehovovi nás podnecuje, aby sme sa ‚stali jeho napodobňovateľmi‘. (Efezanom 5:1) Láska k Ježišovi nás motivuje, aby sme „verne nasledovali jeho šľapaje“. (1. Petra 2:21) Preto sa teraz zamyslime nad tým, ako aj my môžeme vidieť dobré za svoju tvrdú prácu.

10, 11. Čo nám môže pomôcť rozvíjať si pozitívny postoj k našej práci?

¹⁰ Svetská práca má v živote pravých kresťanov svoje miesto. Chceme v práci nachádzať aspoň určité uspokojenie, ale ak máme zamestnanie, ktoré nás nejako zvlášť nebaví, môže to byť skutočne náročné. Ako môžeme vidieť dobré za svoju prácu aj za takýchto okolností?

¹¹ Rozvíjaj si pozitívny postoj. Nie vždy môžeme zmeniť svoje okolnosti, ale to, čo môžeme zmeniť, je náš postoj. Keď budeme uvažovať o tom, ako sa na veci pozerá Boh, môže nám to pomôcť rozvíjať si pozitívny postoj k práci. Napríklad ak si hlavou rodiny, premýšľaj o tom, že nech sa ti tvoja práca zdá akokoľvek nezaujímavá, umožňuje ti zabezpečiť rodinu z hmotnej stránky tým, čo potrebuje. A starať sa o blízkych nie je v Božích očiach vôbec maličkosť. Božie Slovo hovorí, že ten, kto sa nestará o rodinu, „je horší ako človek bez viery“, čiže ako človek, ktorý zaprel Jehovu. (1. Timotejovi 5:8) Keď budeš chápať, že tvoja práca je prostriedkom na dosiahnutie určitého cieľa — že ti umožňuje spĺňať si úlohu, ktorú si dostal od Boha —, môže ti to pomôcť nachádzať v nej aspoň určité uspokojenie a vidieť v nej zmysel, čo sa tvojim spolupracovníkom možno nedarí.

12. Akú odmenu nám to prinesie, keď budeme v práci usilovní a poctiví?

 ¹² Buď usilovný a poctivý. Keď budeme pracovať usilovne a naučíme sa vykonávať svoju prácu dobre, môže to viesť k mnohým požehnaniam. Usilovných a zručných pracovníkov si zamestnávatelia často veľmi cenia. (Príslovia 12:24; 22:29) Ako praví kresťania musíme byť v práci tiež poctiví — nesmieme svojho zamestnávateľa okrádať o peniaze, materiál ani o pracovný čas. (Efezanom 4:28) Ako sme videli v predchádzajúcej kapitole, poctivé konanie prináša odmenu. Zamestnanec, ktorý má povesť poctivého  a čestného človeka, si pravdepodobne získa dôveru. A aj keby si náš zamestnávateľ našu tvrdú prácu nevšímal, môžeme nachádzať uspokojenie v tom, že máme „poctivé svedomie“ a že sa páčime Bohu, ktorého milujeme. — Hebrejom 13:18; Kolosanom 3:22–24.

13. K čomu môže viesť náš dobrý príklad na pracovisku?

¹³ Uvedom si, že svojím správaním môžeš oslavovať Boha. Keď na pracovisku zachovávame vysoké normy kresťanského správania, nie je možné, aby si to druhí nevšimli. K čomu to môže viesť? Môžeme tak ‚zdobiť učenie nášho Záchrancu, Boha‘. (Títovi 2:9, 10) Áno, vďaka nášmu znamenitému správaniu môžu druhí vnímať krásu nášho spôsobu uctievania, a tak môže byť pre nich príťažlivejší. Predstav si, ako by si sa cítil, keby niektorý z tvojich spolupracovníkov vďaka tvojmu dobrému príkladu priaznivo zareagoval na pravdu! A predovšetkým: Čo by mohlo byť väčšou odmenou než vedomie, že svojím znamenitým správaním oslavuješ Jehovu a rozradostňuješ jeho srdce? — Príslovia 27:11; 1. Petra 2:12.

14 – 16. Nad akými dvoma základnými otázkami by sme sa mali zamyslieť, keď sa rozhodujeme, či prijmeme nejaké zamestnanie?

¹⁴ Čo sa týka svetskej práce, Biblia neurčuje do detailov, čo je prijateľné a čo nie. To však neznamená, že môžeme prijať akúkoľvek prácu, bez ohľadu na to, čo je jej náplňou. Písma nám môžu pomôcť vybrať si užitočnú a poctivú prácu, ktorá je Bohu prijateľná, a neprijať takú prácu, ktorá sa mu nepáči. (Príslovia 2:6) Keď sa rozhodujeme, či nejaké zamestnanie prijmeme, alebo nie, mali by sme sa zamyslieť nad dvoma základnými otázkami.

¹⁵ Je náplňou tejto práce niečo, čo Biblia odsudzuje? Božie Slovo jasne odsudzuje kradnutie, luhanie a vyrábanie  modiel. (2. Mojžišova 20:4; Skutky 15:29; Efezanom 4:28; Zjavenie 21:8) Určite by sme odmietli akékoľvek zamestnanie, v ktorom by sa od nás vyžadovali takéto veci. Láska k Jehovovi by nám nikdy nedovolila prijať zamestnanie, ktoré by znamenalo mať účasť na konaní, ktoré je porušením Božích príkazov. — 1. Jána 5:3.

¹⁶ Stal by som sa prijatím tejto práce jednoznačne spoluvinníkom na nesprávnom konaní alebo podporovateľom  niečoho zlého? Zamysli sa nad jedným príkladom. Práca recepčného nie je sama osebe zlá. Ale čo ak by kresťanovi ponúkli takúto prácu na klinike, ktorá sa špecializuje na vykonávanie potratov? Samozrejme, v jeho náplni práce by nebola priama pomoc pri vykonávaní potratov. Ale nepodporoval by ako riadny zamestnanec chod zariadenia, ktoré bolo zriadené na vykonávanie potratov — na niečo, čo je v rozpore s Božím Slovom? (2. Mojžišova 21:22–24) Keďže milujeme Jehovu, nechceme robiť nič, čo by malo úzku spojitosť s konaním, ktoré Biblia odsudzuje.

17. a) Aké činitele môžeme zvážiť, keď sa rozhodujeme, či prijmeme nejaké zamestnanie? (Pozri rámček „ Mám tú prácu prijať?“) b) Ako nám svedomie môže pomôcť robiť rozhodnutia, ktoré sa budú Bohu páčiť?

¹⁷ Na mnohé otázky týkajúce sa zamestnania môžeme nájsť odpoveď, keď sa dôkladne zamyslíme nad dvoma základnými otázkami uvedenými v 15. a 16. odseku. Sú tu však aj niektoré ďalšie činitele, ktoré je dobré zvážiť, keď sa  rozhodujeme, či určité zamestnanie prijmeme, alebo nie. * Nemôžeme očakávať, že trieda verného otroka stanoví pravidlá pre každú situáciu, ktorá môže nastať. Sú prípady, keď je potrebné použiť rozlišovaciu schopnosť. Ako sme sa dozvedeli v druhej kapitole, mali by sme si školiť svedomie tak, že budeme skúmať, ako uplatňovať Božie Slovo v každodennom živote. Keď si svoju „vnímavosť“ budeme takto cvičiť „používaním“, naše svedomie nám môže pomôcť robiť rozhodnutia, ktoré sa budú Bohu páčiť a umožnia nám zostať v jeho láske. — Hebrejom 5:14.

18. Prečo nie je ľahké udržať si duchovnú vyrovnanosť?

¹⁸ Udržať si duchovnú vyrovnanosť v týchto „posledných dňoch“ s ich ‚kritickými časmi, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, nie je ľahké. (2. Timotejovi 3:1) Nájsť si prácu a udržať si ju môže byť veľmi náročné. Ako praví kresťania si uvedomujeme, aké dôležité je usilovne pracovať, aby sme sa mohli postarať o svoju rodinu. Ale ak si nedávame pozor, tlak na pracovisku alebo nákazlivé hmotárske zmýšľanie tohto sveta nás môže brzdiť v duchovných činnostiach. (1. Timotejovi 6:9, 10) Zamyslime sa nad tým, ako si môžeme udržať vyrovnanosť a uistiť sa o „dôležitejších veciach“. — Filipanom 1:10.

19. Prečo je Jehova hoden našej úplnej dôvery a ako sa naša dôvera v neho prejaví?

¹⁹ Plne dôveruj Jehovovi. (Príslovia 3:5, 6) Či nie je Jehova hoden úplnej dôvery? Veď sa o nás stará. (1. Petra 5:7) Vie, čo potrebujeme, lepšie než my sami a jeho ruka nie je nikdy prikrátka. (Žalm 37:25) Preto robíme dobre, ak počúvame, keď nám jeho Slovo pripomína: „Nech je váš spôsob  života bez lásky k peniazom a buďte spokojní s tým, čo je, lebo [Boh] povedal: ‚Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.‘“ (Hebrejom 13:5) Mnohí služobníci celým časom môžu dosvedčiť, že Boh je schopný zabezpečiť nám to, čo pre život nutne potrebujeme. Ak plne dôverujeme, že Jehova sa o nás postará, nebudeme príliš úzkostliví o to, ako uživíme svoju rodinu. (Matúš 6:25–32) Nepripustíme,  aby sme pre svetskú prácu zanedbávali duchovné činnosti, ako je zvestovanie dobrého posolstva a účasť na zhromaždeniach. — Matúš 24:14; Hebrejom 10:24, 25.

20. Čo znamená zachovať si prosté oko a ako si môžeš udržať takýto postoj k životu?

²⁰ Zachovaj si prosté oko. (Matúš 6:22, 23) Mať prosté oko znamená viesť jednoduchý život, nekomplikovať si ho. Prosté oko kresťana je zamerané na jediný cieľ — na konanie Božej vôle. Ak je naše oko správne zamerané, nebudeme posadnutí honbou za dobre plateným zamestnaním a vyšším, a tým aj komplikovanejším životným štýlom. Nebudeme ani pohrúžení do nekonečného zháňania najnovších a najlepších vecí, o ktorých nás tvorcovia reklám presviedčajú, že ich nevyhnutne potrebujeme, ak chceme byť šťastní. Ako si môžeš zachovať prosté oko? Nenakladaj na seba bremeno zbytočných dlhov. Neobklop sa v živote toľkým majetkom, že by ťa oberal o príliš veľké množstvo času a pozornosti. Drž sa biblickej rady, aby sme boli spokojní s tým, že máme „živobytie a niečo na seba“. (1. Timotejovi 6:8) Snaž sa zjednodušiť si život, ako sa len dá.

21. Prečo si potrebujeme stanoviť poradie hodnôt a čo by malo byť v našom živote na prvom mieste?

²¹ Stanov si duchovné priority a potom sa ich drž. Keďže to, čo môžeme v živote stihnúť, má svoje hranice, potrebujeme si stanoviť priority, teda poradie hodnôt. Inak by nás menej dôležité veci mohli okrádať o vzácny čas a mohli by z nášho života vytlačiť to, čo je dôležitejšie. Čo by malo byť v našom živote na prvom mieste? Mnohí ľudia vo svete kladú hlavný dôraz na získanie vyššieho vzdelania, aby v tomto systéme urobili kariéru a nadobudli bohatstvo. Ježiš však svojich nasledovníkov nabádal, aby ‚stále hľadali najprv kráľovstvo‘. (Matúš 6:33) Áno, ako praví kresťania dávame na prvé miesto v živote Božie Kráľovstvo. Z celého nášho spôsobu života — z rozhodnutí, ktoré robíme, z cieľov, ktoré si dávame, a z činností, ktorým sa venujeme —  by malo byť zjavné, že záujmy Kráľovstva a Božia vôľa sú pre nás dôležitejšie než hmotné záujmy a svetské ciele.

22, 23. a) Čo je hlavnou prácou pravých kresťanov a ako môžeme dať najavo, že túto prácu považujeme za dôležitú? (Pozri rámček „ Moje rozhodnutie viedlo k radostnému a uspokojujúcemu životu“.) b) Ako si odhodlaný konať, pokiaľ ide o svetskú prácu?

²² Keďže vieme, že žijeme hlboko v čase konca, stále sa zameriavame na hlavnú prácu pravých kresťanov — na zvestovanie a robenie učeníkov. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Tak ako náš Vzor, Ježiš, aj my sa chceme intenzívne venovať tejto práci, ktorá zachraňuje životy. Ako môžeme dať najavo, že túto prácu považujeme za dôležitú? Väčšina Božieho ľudu sa celým srdcom venuje zvestovateľskej činnosti ako zboroví zvestovatelia. Niektorí si zariadili záležitosti tak, aby mohli slúžiť ako priekopníci alebo misionári. Mnohí rodičia, ktorí si uvedomujú, aké dôležité sú duchovné ciele, povzbudzujú svoje deti, aby sa v živote zamerali na službu celým časom. Vidia horliví hlásatelia Kráľovstva dobré za svoju tvrdú prácu v službe? Áno! Slúžiť Jehovovi celou dušou je spoľahlivá cesta k životu naplnenému radosťou, spokojnosťou a nespočetnými požehnaniami. — Príslovia 10:22.

²³ Mnohí z nás musia dlhé hodiny tráviť vo svetskej práci, aby sa mohli materiálne postarať o svoju rodinu. Pamätaj, že Jehova chce, aby sme videli dobré za svoju tvrdú prácu. Keď svoj postoj a konanie uvedieme do súladu s jeho postojom a zásadami, môžeme v našej práci nájsť uspokojenie. Buďme však odhodlaní nikdy nedovoliť, aby svetská práca odvádzala našu pozornosť od našej hlavnej práce — od zvestovania dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. Keď budeme túto prácu dávať na prvé miesto vo svojom živote, dáme najavo lásku k Jehovovi, a tak zostaneme v jeho láske.