Deviata kapitola

Kto bude vládnuť nad svetom?

1–3. Opíš sen a videnia, ktoré mal Daniel v prvom roku panovania Balsazára.

DANIELOVO pútavé proroctvo nás teraz vedie späť do prvého roku babylonského kráľa Balsazára. Daniel je už dlho vyhnancom v Babylone, ale vo svojej rýdzosti pred Jehovom nikdy nezakolísal. Teraz tento verný prorok, ktorý má už vyše 70 rokov, vidí „na svojej posteli sen a videnia svojej hlavy“. A ako ho tieto videnia ľakajú! — Daniel 7:1, 15.

² „Hľa,“ volá Daniel. „Štyri nebeské vetry vzdúvali ohromné more. A z mora vychádzali štyri mohutné zvieratá a každé sa líšilo od ostatných.“ Aké pozoruhodné zvieratá! Prvé z nich je okrídlený lev a druhé je ako medveď. Potom prichádza leopard so štyrmi krídlami a štyrmi hlavami! Nezvyčajne silné štvrté zviera má veľké železné zuby a desať rohov. Medzi jeho desiatimi rohmi povstáva „malý“ roh, ktorý má „oči podobné očiam človeka“ a „ústa hovoriace velikášske veci“. — Daniel 7:2–8.

³ Danielove videnia sa potom zameriavajú na nebesia. Pradávny dní sedí v sláve na tróne ako Sudca nebeského súdu. ‚Je tam tisíc tisícov tých, ktorí mu slúžia, a desaťtisíckrát desaťtisíc tých, ktorí stoja pred ním.‘ Vynáša nad zvieratami nepriaznivý rozsudok, odníma im panovanie a ničí štvrté zviera. Trvalé panovanie nad ‚národmi, národnostnými skupinami a jazykmi‘ je zverené ‚niekomu podobnému synovi človeka‘. — Daniel 7:9–14.

4. a) Na koho sa Daniel obrátil, aby získal spoľahlivé informácie? b) Prečo je to, čo Daniel v tú noc videl a počul, pre nás dôležité?

 ⁴ „Čo sa týka mňa,“ hovorí Daniel, „môj duch bol pre to vo mne stiesnený a videnia mojej hlavy ma začali ľakať.“ Preto sa snaží získať od anjela „hodnovernú správu o tomto všetkom“. A anjel mu naozaj poskytuje „skutočný výklad tých vecí“. (Daniel 7:15–28) To, čo Daniel videl a počul v tú noc, nás veľmi zaujíma, pretože to poskytuje náčrt budúcich svetových udalostí siahajúcich až do našich čias, keď ‚niekomu podobnému synovi človeka‘ je dané panovanie nad všetkými ‚národmi, národnostnými skupinami a jazykmi‘. S pomocou Božieho Slova a Božieho ducha môžeme aj my porozumieť významu týchto prorockých videní. *

Z MORA VYCHÁDZAJÚ ŠTYRI ZVIERATÁ

5. Čo symbolizuje more zmietané vetrom?

⁵ „Z mora vychádzali štyri mohutné zvieratá,“ povedal Daniel. (Daniel 7:3) Čo symbolizovalo more zmietané vetrom? O veľa rokov neskôr videl apoštol Ján sedemhlavé divé zviera, ako vychádza z „mora“. Toto more predstavovalo „ľudí, zástupy, národy a jazyky“ — obrovskú masu ľudstva odcudzeného Bohu. More je preto vhodný symbol pre masy ľudstva odcudzené Bohu. — Zjavenie 13:1, 2; 17:15; Izaiáš 57:20.

6. Čo predstavujú štyri zvieratá?

⁶ „Čo sa týka týchto mohutných zvierat,“ povedal Boží anjel, „pretože sú štyri, sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme.“ ​(Daniel 7:17) Je jasné, že anjel stotožnil štyri zvieratá, ktoré videl Daniel, so „štyrmi kráľmi“. Tieto zvieratá teda znamenajú svetové mocnosti. Ale ktoré?

7. a) Čo hovoria niektorí vykladatelia Biblie o Danielovom nočnom videní štyroch zvierat a o sne kráľa Nabuchodonozora o obrovskej soche? b) Čo znázorňuje každá zo štyroch kovových častí sochy?

 ⁷ Biblickí vykladatelia bežne spájajú Danielovo nočné videnie štyroch zvierat s Nabuchodonozorovým snom o obrovskej soche. Napríklad The Expositor’s Bible Commentary (Vykladateľov komentár k Biblii) uvádza: „Siedma kapitola [Daniela] je paralelou 2. kapitoly.“ The Wycliffe Bible Commentary uvádza: „Všeobecne sa uznáva, že sled štyroch pohanských domínií... je tu [v Danielovi 7. kapitole] rovnaký ako ten, o ktorom sa uvažuje v 2. kapitole [Daniela].“ Štyrmi svetovými veľmocami znázornenými štyrmi kovmi v Nabuchodonozorovom sne boli Babylonská ríša (zlatá hlava), Médo-Perzia (strieborné prsia a paže), Grécko (medené brucho a stehná) a Rímska ríša (železné nohy). * (Daniel 2:32, 33) Pozrime sa, ako tieto kráľovstvá zodpovedajú štyrom mohutným zvieratám, ktoré videl Daniel.

DRAVÉ AKO LEV, RÝCHLE AKO OROL

8. a) Ako Daniel opísal prvé zviera? b) Ktorú ríšu znázorňovalo prvé zviera a v čom si počínalo ako lev?

⁸ Aké pôsobivé zvieratá videl Daniel! Pri opise jedného z nich povedal: „Prvé sa podobalo levovi a malo orlie krídla. Pozeral som sa ďalej, až kým mu boli vytrhnuté krídla, a bolo vyzdvihnuté zo zeme a postavili ho na dve nohy ako človeka a bolo mu dané srdce človeka.“ ​(Daniel 7:4) Toto zviera znázorňovalo to isté panstvo, ktoré predstavovala zlatá hlava obrovskej sochy — babylonskú svetovú veľmoc (607–539 pred n. l.). Babylon ako dravý „lev“ prudko pohlcoval národy vrátane  Božieho ľudu. (Jeremiáš 4:5–7; 50:17) Tento „lev“ sa pri svojich agresívnych výbojoch hnal vpred ako na orlích krídlach. — Plač Jeremiáša 4:19; Habakuk 1:6–8.

9. Aké zmeny zažilo zviera podobné levovi a ako ho ovplyvnili?

⁹ Po čase tomuto jedinečnému okrídlenému levovi ‚vytrhli‘ krídla. Ku koncu vlády kráľa Balsazára Babylon stratil svoju dobyvačnú rýchlosť a svoju leviu nadradenosť nad národmi. Nebol rýchlejší ako človek na dvoch nohách. Dostal „srdce človeka“ a zoslabol. Babylon už nemal „srdce leva“, a tak sa nemohol správať ako kráľ medzi „lesnými zvieratami“. (Porovnaj 2. Samuelovu 17:10; Micheáša 5:8.) Premohlo ho iné mohutné zviera.

NENÁSYTNÉ AKO MEDVEĎ

10. Ktorú líniu panovníkov symbolizuje „medveď“?

¹⁰ „Hľa,“ povedal Daniel, „iné zviera, druhé, ktoré sa podobalo medveďovi. A bolo na jednej strane vyzdvihnuté a v tlame medzi zubami malo tri rebrá; a hovorili mu toto: ‚Vstaň, zožer hodne mäsa.‘“ ​(Daniel 7:5) Kráľ symbolizovaný „medveďom“ bol presne ten istý ako ten, ktorého predstavovali strieborné prsia a paže veľkej sochy — bola to línia médo-perzských panovníkov (539–331 pred n. l.), ktorá sa začala Dáriom Médskym  a Cýrom Veľkým a skončila sa Dareiom III.

11. Čo znamenalo to, že symbolický medveď bol vyzdvihnutý na jednej strane a že mal v tlame tri rebrá?

¹¹ Symbolický medveď bol ‚na jednej strane vyzdvihnutý‘ asi preto, aby bol pripravený napádať a podmaňovať si národy, a tak si udržiavať moc nad svetom. Alebo možno touto polohou malo byť ukázané, že perzská línia panovníkov získa prevahu nad jediným médskym kráľom, Dáriom. Tri rebrá medzi zubami medveďa by mohli znamenať tri smery, ktorými sa uberá pri svojich výbojoch. Médo-perzský „medveď“ išiel na sever a v roku 539 pred n. l. sa zmocnil Babylona. Potom išiel na západ cez Malú Áziu a do Trácie. Nakoniec išiel na juh a dobyl Egypt. Keďže číslo tri niekedy symbolizuje intenzitu, tri rebrá môžu zdôrazňovať aj dobyvačnú nenásytnosť symbolického medveďa.

12. Aké následky to malo, že symbolický medveď poslúchol príkaz: „Vstaň, zožer hodne mäsa“?

¹² „Medveď“ napádal národy, reagujúc na slová: „Vstaň, zožer hodne mäsa.“ Tým, že Médo-Perzia podľa božskej vôle pohltila Babylon, mohla vykonať cennú službu pre Jehovov ľud. A aj ju vykonala! (Pozri „Tolerantný panovník“ na strane 149.) Prostredníctvom Cýra Veľkého, Dária I. (Dária Veľkého) a Artaxerxa I.  Médo-Perzia oslobodila židovských zajatcov Babylona a pomohla im znovu postaviť Jehovov chrám a opraviť múry Jeruzalema. Po čase Médo-Perzia vládla nad 127 správnymi oblasťami a manžel kráľovnej Ester, Ahasver (Xerxes I.), bol „kráľ od Indie po Etiópiu“. (Ester 1:1) Na obzore však už bol vzostup ďalšieho zvieraťa.

RÝCHLE AKO OKRÍDLENÝ LEOPARD!

13. a) Čo symbolizovalo tretie zviera? b) Čo možno povedať o rýchlosti tretieho zvieraťa a o tom, aké územie zaberalo?

¹³ Tretie zviera bolo „podobné leopardovi, ale na chrbte malo štyri krídla lietajúceho tvora. A to zviera malo štyri hlavy a skutočne dostalo panstvo.“ ​(Daniel 7:6) Tento štvorkrídly, štvorhlavý leopard takisto ako jeho náprotivok — medené brucho a stehná z Nabuchodonozorovho sna o soche — symbolizoval macedónsku čiže grécku líniu panovníkov, ktorá sa začínala Alexandrom Veľkým. Alexander sa svižne a rýchlo ako leopard presunul cez Malú Áziu na juh do Egypta a ďalej k západnej hranici Indie. (Porovnaj Habakuka 1:8.) Jeho územie bolo väčšie ako územie „medveďa“, lebo zahŕňalo Macedóniu, Grécko a Perzskú ríšu. — Pozri „Mladý kráľ dobýja svet“ na strane 153.

14. Ako sa „leopard“ stal štvorhlavým?

¹⁴ „Leopard“ sa stal štvorhlavým po tom, čo Alexander  v roku 323 pred n. l. zomrel. Jeho nástupcami v rôznych častiach jeho územia sa napokon stali jeho štyria vojvodcovia. Seleukos vládol nad Mezopotámiou a Sýriou. Ptolemaios ovládal Egypt a Palestínu. Lysimachos vládol nad Malou Áziou a Tráciou a Kassandros dostal Macedóniu a Grécko. (Pozri „Obrovské kráľovstvo je rozdelené“ na strane 162.) Potom vzniklo nové nebezpečenstvo.

ZVIERA NAHÁŇAJÚCE STRACH SA PREJAVUJE AKO ODLIŠNÉ

15. a) Opíš štvrté zviera. b) Čo symbolizovalo štvrté zviera a ako drvilo a hltalo všetko, čo mu stálo v ceste?

¹⁵ Daniel opísal štvrté zviera ako „naháňajúce strach a hrozné a neobyčajne silné“. Ďalej povedal: „A malo zuby zo železa, veľké. Hltalo a drvilo, a čo zostalo, to zašľapávalo nohami. A bolo odlišné od všetkých ostatných zvierat, ktoré boli pred ním, a malo desať rohov.“ ​(Daniel 7:7) Toto zviera naháňajúce strach začalo pôsobiť ako rímska politická a vojenská mocnosť. Postupne ovládlo štyri helenistické časti Gréckej ríše a v roku 30 pred n. l. sa Rím objavil ako ďalšia svetová veľmoc biblického proroctva. Rímska ríša, podmaňujúc si vojenskou silou všetko, čo jej stálo v ceste, sa nakoniec tak rozrástla, že jej územie siahalo od Britských ostrovov smerom dole cez veľkú časť Európy, pozdĺž Stredozemného mora a až za Babylon k Perzskému zálivu.

16. Aké informácie podal anjel o štvrtom zvierati?

¹⁶ Daniel túžil zistiť, čo predstavuje toto „mimoriadne strašné“ zviera, a preto pozorne počúval, keď anjel vysvetľoval: „Pokiaľ ide o [jeho] desať rohov, z tohto kráľovstva povstane desať kráľov; a po nich povstane ešte iný a sám sa bude líšiť od prvých a poníži troch  kráľov.“ ​(Daniel 7:19, 20, 24) Čo bolo týchto „desať rohov“ čiže „desať kráľov“?

17. Čo symbolizuje „desať rohov“ štvrtého zvieraťa?

¹⁷ Keď Rím zbohatol a následkom neviazaného života vládnucej triedy stále viac upadal, ako vojenská mocnosť zoslabol. Po čase bol úbytok vojenskej sily Ríma úplne zjavný. Nakoniec sa táto mocná ríša rozpadla na množstvo kráľovstiev. Keďže Biblia často používa číslo desať na označenie úplnosti, „desať rohov“ štvrtého zvieraťa znázorňuje všetky kráľovstvá, ktoré vznikli v dôsledku rozpadu Ríma. — Porovnaj 5. Mojžišovu 4:13; Lukáša 15:8; 19:13, 16, 17.

18. Ako Rím po zosadení jeho posledného cisára mal ešte po stáročia naďalej nadvládu nad Európou?

¹⁸ Koniec rímskej svetovej veľmoci však nenastal zosadením jej posledného cisára v Ríme roku 476 n. l. Po mnohé storočia mal pápežský Rím naďalej politickú a najmä náboženskú nadvládu nad Európou. Robil to prostredníctvom feudálneho systému, v ktorom väčšina obyvateľov Európy bola podriadená feudálnemu pánovi a kráľovi. A všetci králi uznávali autoritu pápeža. Tak vládla Svätá rímska ríša s pápežským Rímom ako svojím ústredným prvkom nad svetovými záležitosťami po celé dlhé obdobie dejín nazývané temný stredovek.

19. Aký bol podľa jedného historika Rím v porovnaní s predchádzajúcimi ríšami?

¹⁹ Kto môže poprieť, že štvrté zviera bolo ‚odlišné od všetkých ostatných kráľovstiev‘? (Daniel 7:7, 19, 23) Historik H. G. Wells v tejto súvislosti napísal: „Táto nová rímska mocnosť... bola vo viacerých ohľadoch odlišná od ktorejkoľvek z veľkých ríš, ktoré doteraz dominovali v civilizovanom svete... Zahŕňala takmer všetkých Grékov na svete a jej obyvateľstvo bolo menej chamitské a semitské než v ktorejkoľvek predošlej  ríši... Bol to nový vzor v dejinách... Rímska ríša bola výrastok, neplánovaný nový výrastok; Rimania sa takmer nevedomky ocitli vo veľkom administratívnom experimente.“ No štvrté zviera malo mať ešte ďalší výrastok.

MALÝ ROH ZÍSKAVA PREVAHU

20. Čo povedal anjel o malom rohu, ktorý narástol na hlave štvrtého zvieraťa?

²⁰ „Sledoval som ďalej tie rohy,“ povedal Daniel, „a hľa, povstal medzi nimi iný roh, malý, a boli pred ním vytrhnuté tri z tých prvých rohov.“ ​(Daniel 7:8) O tomto výrastku anjel Danielovi povedal: „Po nich [po tých desiatich kráľoch] povstane ešte iný a sám sa bude líšiť od prvých a poníži troch kráľov.“ ​(Daniel 7:24) Kto je tento kráľ, kedy povstal a ktorých troch kráľov ponížil?

21. Ako sa Británia stala symbolickým malým rohom štvrtého zvieraťa?

 ²¹ Pouvažuj o nasledujúcom vývoji udalostí. V roku 55 pred n. l. rímsky vojvodca Iulius Caesar vtrhol do Britannie, ale nepodarilo sa mu zriadiť tam trvalé sídlo. V roku 43 n. l. cisár Claudius začal vytrvalejšie dobýjať južnú Britániu. A v roku 122 n. l. cisár Hadrián začal stavať val od rieky Tyne po zátoku Solway, čím vyznačil severnú hranicu Rímskej ríše. Začiatkom piateho storočia rímske légie z tohto ostrova odišli. „V šestnástom storočí,“ ako uvádza jeden historik, „bolo Anglicko druhotriednou mocnosťou. Jeho bohatstvo bolo skromné v porovnaní s bohatstvom Holandska. Malo oveľa menej obyvateľov než Francúzsko. Jeho ozbrojené sily (vrátane jeho vojnového loďstva) sa nemohli vyrovnať ozbrojeným silám Španielska.“ Británia v tom čase bola zjavne nevýznamným kráľovstvom tvoriacim symbolický malý roh štvrtého zvieraťa. Ale to sa malo zmeniť.

22. a) Aké tri ďalšie rohy štvrtého zvieraťa zdolal „malý“ roh? b) V akom postavení potom vystúpila Británia?

²² V roku 1588 španielsky kráľ Filip II. vyslal proti Británii španielsku Armadu. Táto flotila so 130 loďami a viac než 24 000 mužmi sa doplavila k Lamanšskému prielivu, ale tam utrpela od britského loďstva porážku a stala sa obeťou protivetrov a prudkých atlantických búrok. Táto udalosť „vyznačila rozhodujúci presun námornej prevahy Španielska na Anglicko,“ ako uviedol jeden historik. V 17. storočí si Holanďania vytvorili najväčšie obchodné loďstvo na svete. Ale Británia vďaka rastúcemu počtu zámorských kolónií získala nad týmto kráľovstvom prevahu. V priebehu 18. storočia Briti a Francúzi bojovali proti sebe v Severnej Amerike a v Indii, čo viedlo k uzavretiu parížskeho  mieru v roku 1763. Podľa spisovateľa Williama B. Willcoxa táto dohoda „uznala nové postavenie Británie ako dominantnej európskej mocnosti vo svete mimo Európy“. Nadradené postavenie Británie bolo potvrdené jej drvivým víťazstvom nad francúzskym cisárom Napoleonom v roku 1815. Teda ‚tromi kráľmi‘, ktorých Británia ‚ponížila‘, boli Španielsko, Holandsko a Francúzsko. (Daniel 7:24) Tak Británia vystúpila ako najväčšia koloniálna a obchodná veľmoc na svete. Áno, „malý“ roh vyrástol a stal sa svetovou veľmocou!

23. Ako symbolický malý roh ‚pohltil celú zem‘?

²³ Anjel povedal Danielovi, že štvrté zviera čiže štvrté kráľovstvo „pohltí celú zem“. (Daniel 7:23) To sa v prípade rímskej provincie známej kedysi ako Britannia ukázalo ako pravdivé. Nakoniec sa stala Britskou ríšou a ‚pohltila celú zem‘. V istom čase táto ríša zaberala jednu štvrtinu povrchu zemskej pevniny a zahŕňala štvrtinu obyvateľov zeme.

24. Čo povedal jeden historik o odlišnosti Britskej ríše?

²⁴ Tak ako sa Rímska ríša odlišovala od predchádzajúcich svetových veľmocí, aj kráľ znázornený „malým“ rohom sa mal „líšiť od prvých“. (Daniel 7:24) Historik  H. G. Wells o Britskej ríši poznamenal: „Nikdy predtým neexistovalo nič takého druhu. Prvoradá a ústredná v celom systéme bola ‚korunná republika‘ Spojených britských kráľovstiev... Žiaden úrad ani žiaden mozog nikdy Britskú ríšu ako celok nepochopil. Bola zmesou výrastkov a prírastkov, úplne odlišnou od všetkého, čo sa kedykoľvek predtým nazývalo ríšou.“

25. a) Čo tvorí symbolický malý roh v poslednom štádiu jeho vývoja? b) V akom zmysle má „malý“ roh „oči podobné očiam človeka“ a „ústa hovoriace velikášske veci“?

²⁵ Ale „malý“ roh nepredstavoval iba Britskú ríšu. V roku 1783 Británia uznala nezávislosť svojich 13 amerických kolónií. Spojené štáty americké sa nakoniec stali spojencom Británie a vyšli z druhej svetovej vojny ako najvplyvnejšia krajina na zemi. A stále majú s Britániou pevné putá. Výsledná anglo-americká dvojitá svetová veľmoc tvorí ‚roh, ktorý má oči‘. Táto svetová veľmoc je skutočne všímavá a chytrá! ‚Hovorí velikášske veci,‘ diktuje politiku veľkej časti sveta a počína si ako jeho hovorca alebo „falošný prorok“. — Daniel 7:8, 11, 20; Zjavenie 16:13; 19:20.

MALÝ ROH ODPORUJE BOHU A JEHO SVÄTÝM

26. Čo predpovedal anjel o tom, čo bude symbolický roh hovoriť a robiť proti Jehovovi a jeho služobníkom?

²⁶ Daniel pokračoval v opise svojho videnia: „Pozeral som sa ďalej, keď práve ten roh viedol vojnu proti svätým a získaval nad nimi prevahu.“ ​(Daniel 7:21) O tomto „rohu“ čiže kráľovi Boží anjel predpovedal: „Bude hovoriť dokonca slová proti Najvyššiemu a bude stále bojovať proti svätým Najvyššieho. A bude mať v úmysle zmeniť časy a zákon, a budú mu vydaní do ruky na čas a časy a pol času.“ ​(Daniel 7:25) Ako a kedy sa splnila táto časť proroctva?

27. a) Kto sú „svätí“ prenasledovaní „malým“ rohom? b) Ako mal symbolický roh v úmysle „zmeniť časy a zákon“?

 ²⁷ „Svätí“ prenasledovaní „malým“ rohom — anglo-americkou svetovou veľmocou — sú Ježišovi nasledovníci na zemi pomazaní duchom. (Rimanom 1:7; 1. Petra 2:9) Ostatok týchto pomazaných celé roky pred prvou svetovou vojnou verejne upozorňoval, že v roku 1914 sa skončia „ustanovené časy národov“. (Lukáš 21:24) Keď v tom roku vypukla vojna, bolo zjavné, že „malý“ roh nedbal na toto upozornenie, keďže vytrvalo ďalej sužoval pomazaných „svätých“. Anglo-americká svetová veľmoc sa dokonca postavila proti ich snahám uskutočňovať Jehovovu požiadavku (čiže „zákon“), aby jeho svedkovia na celom svete kázali dobré posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 24:14) „Malý“ roh sa teda pokúšal „zmeniť časy a zákon“.

28. Ako dlho trvá „čas a časy a pol času“?

²⁸ Jehovov anjel sa zmienil o prorockom období trvajúcom „čas a časy a pol času“. Koľko je to? Vykladatelia Biblie sa všeobecne zhodujú v tom, že toto vyjadrenie znamená tri a pol času — súčet jedného času, dvoch časov a polovice času. Keďže Nabuchodonozorových „sedem časov“ šialenstva sa rovnalo siedmim rokom, tri a pol času je tri a pol roka. * (Daniel 4:16, 25) An American Translation to podáva takto: „Budú mu vydaní na rok, dva roky a pol roka.“ A preklad Jamesa Moffatta uvádza „na tri a pol roka“. O tom istom období je zmienka aj v Zjavení 11:2–7, kde sa hovorí, že Boží svedkovia budú kázať oblečení vo vrecovine 42 mesiacov čiže 1260 dní a potom budú zabití. Kedy sa toto časové obdobie začalo a kedy sa skončilo?

29. Kedy a ako sa začalo prorockých tri a pol roka?

 ²⁹ Pre pomazaných kresťanov bola prvá svetová vojna časom skúšok. Koncom roku 1914 očakávali prenasledovanie. Ročný text vybratý na rok 1915 bol vlastne otázkou, ktorú Ježiš položil svojim učeníkom: „Môžete piť môj pohár?“ Bol založený na Matúšovi 20:22, King James Version. Počnúc decembrom 1914 teda táto malá skupina svedkov kázala „vo vrecovine“.

30. Ako boli pomazaní kresťania počas prvej svetovej vojny sužovaní anglo-americkou svetovou veľmocou?

³⁰ V čase vojnovej horúčky sa pomazaní kresťania stretávali s rastúcim odporom. Niektorí z nich boli uväznení. Jednotlivci, ako napríklad Frank Platt v Anglicku a Robert Clegg v Kanade, boli mučení sadistickými vrchnosťami. Dvanásteho februára 1918 britské domínium Kanada zakázalo rozširovanie nedávno vydaného siedmeho zväzku Štúdií Písiem s názvom Ukončené tajomstvo, ako aj traktátov s názvom Mesačník Bádateľov Biblie. Nasledujúci mesiac Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov vyhlásilo distribúciu tohto siedmeho zväzku za ilegálnu. Aké to malo následky? Domácnosti boli prehľadávané, literatúra bola konfiškovaná a Jehovovi ctitelia boli zatýkaní!

31. Kedy a ako sa „čas a časy a pol času“ skončili?

³¹ Sužovanie Božích pomazaných vyvrcholilo 21. júna 1918, keď prezident Watch Tower Bible and Tract Society J. F. Rutherford a ďalší významní členovia Spoločnosti boli na základe falošných obvinení odsúdení na dlhoročné väzenie. „Malý roh“ s úmyslom „zmeniť časy a zákon“ fakticky zabil organizované kazateľské dielo. (Zjavenie 11:7) Teda predpovedané obdobie trvajúce „čas a časy a pol času“ sa skončilo v júni 1918.

32. Prečo by si povedal, že „svätí“ neboli „malým“ rohom zničení?

 ³² Ale „svätí“ neboli sužovaním zo strany „malého“ rohu zničení. Ako prorokovala kniha Zjavenie, pomazaní kresťania po krátkom období nečinnosti ožili a opäť sa chopili činnosti. (Zjavenie 11:11–13) Prezident Watch Tower Bible and Tract Society a jeho spoločníci boli 26. marca 1919 prepustení z väzenia a neskôr boli zbavení falošných obvinení, ktoré boli proti nim vznesené. Hneď potom začal pomazaný ostatok znovu organizovať ďalšiu činnosť. Ale aká budúcnosť čaká „malý“ roh?

PRADÁVNY DNÍ KONÁ SÚD

33. a) Kto je Pradávny dní? b) Čo boli „knihy“, ktoré „boli otvorené“ na nebeskom súde?

³³ Po predstavení štyroch zvierat Daniel odvracia pohľad od štvrtého zvieraťa a zameriava sa na scénu v nebi. Vidí Pradávneho dní, ako si sadá na svoj žiarivý trón ako Sudca. Pradávny dní nie je nikto iný ako Jehova Boh. (Žalm 90:2) Zasadá súd a Daniel vidí, že ‚sú otvorené knihy‘. (Daniel 7:9, 10) Keďže Jehovova existencia siaha do nekonečnej minulosti, Jehova pozná celé ľudské dejiny tak, ako keby boli zapísané v knihe. Pozoroval všetky štyri symbolické zvieratá a môže nad nimi vyniesť súd na základe priameho poznania skutočností.

34, 35. Čo sa stane s „malým“ rohom a s ostatnými zvieracími mocnosťami?

³⁴ Daniel ďalej hovorí: „Pozeral som sa ďalej v tom čase pre zvuk velikášskych slov, ktoré hovoril ten roh; pozeral som sa ďalej, až bolo zabité zviera a jeho telo bolo zničené a bolo odovzdané horiacemu ohňu. A čo sa týka zostávajúcich zvierat, panovanie im bolo odňaté a bolo im dané predĺženie života o čas a obdobie.“  (Daniel 7:11, 12) Anjel Danielovi hovorí: „Zasadol Súd a nakoniec mu odobrali jeho panovanie, aby ho vyhladili a úplne ho zničili.“ — Daniel 7:26.

³⁵ Na základe výnosu Veľkého Sudcu, Jehovu Boha, roh, ktorý sa rúhal Bohu a sužoval jeho „svätých“, zažije to isté, čo Rímska ríša, ktorá prenasledovala raných kresťanov. Jeho panovanie nebude pokračovať. Ani panovanie nižších „kráľov“ podobných rohom, ktorí vzišli z Rímskej ríše, nebude pokračovať. Ako to však bude s vládami pochádzajúcimi z predchádzajúcich zvieracích mocností? Je predpovedané, že ich život bol predĺžený „o čas a obdobie“. Na ich územiach sú až dodnes obyvatelia. Napríklad Irak zaberá územie starovekého Babylona. Perzia (Irán) a Grécko ďalej existujú. Zvyšky týchto svetových veľmocí sú súčasťou Organizácie Spojených národov. Tieto kráľovstvá takisto zaniknú pri zničení poslednej svetovej veľmoci. Všetky ľudské vlády budú vyhladené ‚vojnou veľkého dňa Boha, Všemohúceho‘. (Zjavenie 16:14, 16) Kto však bude potom vládnuť nad svetom?

TRVALÁ VLÁDA TESNE PRED NAMI!

36, 37. a) Na koho sa vzťahuje výraz „niekto podobný synovi človeka“ a kedy a s akým cieľom sa objavil na nebeskom súde? b) Čo bolo zriadené v roku 1914?

³⁶ „Pozeral som sa ďalej v nočných videniach, a hľa,“ zvolal Daniel, „niekto podobný synovi človeka prichádzal s nebeskými oblakmi; a dosiahol prístup k Pradávnemu dní a priviedli ho blízko, až pred Neho.“ ​(Daniel 7:13) Keď bol Ježiš Kristus na zemi, nazval sám seba „Syn človeka“, čím poukázal na svoj príbuzenský vzťah k ľudstvu. (Matúš 16:13; 25:31) Sanhedrinu čiže židovskému najvyššiemu súdu Ježiš povedal: „Uvidíte  Syna človeka sedieť po pravici moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ ​(Matúš 26:64) Teda v Danielovom videní bol tým prichádzajúcim, ktorý bol ľudským očiam neviditeľný a ktorý dosiahol prístup k Jehovovi Bohu, vzkriesený, oslávený Ježiš Kristus. Kedy sa to stalo?

³⁷ Boh urobil s Ježišom Kristom zmluvu o Kráľovstve, práve tak ako ju urobil s kráľom Dávidom. (2. Samuelova 7:11–16; Lukáš 22:28–30) Keď sa v roku 1914 n. l. skončili „ustanovené časy národov“, Ježiš Kristus ako Dávidov kráľovský dedič mohol oprávnene dostať vládu Kráľovstva. Danielova prorocká správa uvádza: „Bolo mu dané panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo, aby jemu slúžili všetky národy, národnostné skupiny a jazyky. Jeho panstvo je panstvo trvajúce na neurčitý čas, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je kráľovstvo, ktoré nebude zničené.“ ​(Daniel 7:14) Teda mesiášske Kráľovstvo bolo zriadené v nebi v roku 1914. Vládu však dostávajú aj ďalší.

38, 39. Kto dostane večnú vládu nad svetom?

³⁸ „Kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho,“ povedal anjel. (Daniel 7:18, 22, 27) Ježiš Kristus je hlavný svätý. (Skutky 3:14; 4:27, 30) Ďalšími „svätými“, ktorí majú podiel na vláde, je 144 000 verných kresťanov pomazaných duchom, ktorí sú dedičmi Kráľovstva spolu s Kristom. (Rimanom 1:7; 8:17; 2. Tesaloničanom 1:5; 1. Petra 2:9) Sú kriesení zo smrti ako nesmrteľní duchovia, aby panovali s Kristom na nebeskom vrchu Sion. (Zjavenie 2:10; 14:1; 20:6) Teda Kristus Ježiš a vzkriesení pomazaní kresťania budú vládnuť nad svetom ľudstva.

³⁹ O vláde Syna človeka a ďalších vzkriesených „svätých“ Boží anjel povedal: „Kráľovstvo a panovanie  a nádhera kráľovstiev pod všetkými nebesami boli dané ľudu, ktorým sú svätí Najvyššieho. Ich kráľovstvo je kráľovstvo trvajúce na neurčitý čas a všetky panstvá budú slúžiť im a budú ich poslúchať.“ ​(Daniel 7:27) Aké nesmierne požehnania zažije poslušné ľudstvo pod týmto Kráľovstvom!

40. Aký úžitok môžeme mať z toho, že budeme venovať pozornosť Danielovmu snu a Danielovým videniam?

⁴⁰ Daniel nevedel o všetkých úžasných splneniach videní, ktoré mu dal Boh. Povedal: „Až potiaľ je koniec tejto veci. A čo sa týka mňa, Daniela, moje myšlienky ma veľmi ľakali, takže sa zmenila farba mojej tváre; ale tú samotnú vec som udržal v svojom srdci.“ ​(Daniel 7:28) My však žijeme v čase, keď môžeme rozumieť splneniu toho, čo Daniel videl. Keď budeme venovať pozornosť tomuto proroctvu, posilní to našu vieru a upevní to naše presvedčenie, že Jehovov mesiášsky Kráľ bude vládnuť nad svetom.

[Poznámky pod čiarou]

ČO SI ZISTIL?

• Čo je symbolizované každým zo ‚štyroch mohutných zvierat vychádzajúcich z mora‘?

• Čo tvorí „malý“ roh?

• Ako boli „svätí“ sužovaní symbolickým malým rohom počas prvej svetovej vojny?

• Čo sa stane so symbolickým malým rohom a s ostatnými zvieracími mocnosťami?

• Aký úžitok si mal z toho, že si venoval pozornosť Danielovmu snu a videniam „štyroch mohutných zvierat“?

[Otázky]

 [Rámček/obrázky na stranách 149 – 152]

TOLERANTNÝ PANOVNÍK

ISTÝ grécky spisovateľ z piateho storočia pred n. l. sa o ňom zmieňoval ako o tolerantnom a ideálnom panovníkovi. V Biblii je nazvaný Boží „pomazaný“ a „dravý vták“ prichádzajúci „od východu slnka“. (Izaiáš 45:1; 46:11) Panovníkom, o ktorom sa takto hovorí, je perzský kráľ Cýrus Veľký.

Cýrov postup k sláve sa začal okolo roku 560/559 pred n. l., keď nastúpil po svojom otcovi Kambýsovi I. na trón v Anšane, meste alebo oblasti v starovekej Perzii. Anšan bol vtedy vo vazalskom vzťahu k médskemu kráľovi Astyagovi. Cýrus sa proti médskej vláde vzbúril a dosiahol rýchle víťazstvo, pretože Astyagovo vojsko prešlo na stranu Cýra. Cýrus si potom získal lojálnosť Médov. Médi a Peržania potom bojovali spolu pod jeho vedením. Tak vznikla médo-perzská vláda, ktorá po čase rozšírila svoje územie od Egejského mora po rieku Indus. — Pozri mapku.

Cýrus sa so spojenými vojskami Médov a Peržanov najprv vydal zabezpečiť si vládu nad problematickým miestom —  západnou časťou Médie —, kde lýdsky kráľ Kroisos rozširoval svoje panstvo na médske územie. Cýrus postupoval k východným hraniciam Lýdskej ríše v Malej Ázii, porazil Kroisa a dobyl jeho hlavné mesto Sardy. Potom si Cýrus podmanil iónske mestá a celú Malú Áziu pripojil k Médo-perzskej ríši. Tak sa stal veľkým rivalom Babylona a jeho kráľa Nabonida.

Potom sa Cýrus chystal na stretnutie s mocným Babylonom. A od tohto momentu hral úlohu v spĺňaní biblického proroctva. Takmer dve storočia predtým Jehova prostredníctvom proroka Izaiáša menovite označil Cýra ako panovníka, ktorý zvrhne Babylon a oslobodí Židov z otroctva. Práve preto, že Cýrus bol takto vopred ustanovený, Písma sa o ňom zmieňujú ako o Jehovovom „pomazanom“. — Izaiáš 44:26–28.

Keď v roku 539 pred n. l. Cýrus vyšiel proti Babylonu, mal pred sebou náročnú úlohu. Toto mesto, obohnané obrovskými múrmi a hlbokou a širokou vodnou priekopou tvorenou riekou Eufrat, sa zdalo nedobytné. Na miestach, kde cez mesto pretekal Eufrat, bol pozdĺž brehu rieky múr vysoký ako vrch s obrovskými medenými bránami. Ako asi mohol Cýrus dobyť Babylon?

Viac než storočie predtým Jehova predpovedal ‚spustošenie na jeho vodách‘ a povedal, že „budú vysušené“. (Jeremiáš 50:38) V zhode s týmto proroctvom Cýrus odklonil vody rieky Eufrat niekoľko kilometrov severne od Babylona.  Potom sa jeho vojsko prebrodilo riečišťom, vystúpilo na svah vedúci k múru a poľahky vstúpilo do mesta, pretože medené brány boli nechané otvorené. Ako „dravý vták“, ktorý sa rýchlo vrhá na svoju korisť, tento panovník „od východu slnka“ — z východu — dobyl Babylon za jednu noc!

Pre Židov v Babylone znamenalo Cýrovo víťazstvo príchod dlho očakávaného oslobodenia zo zajatia a koniec 70-ročného spustošenia ich domoviny. Akí vzrušení určite boli, keď Cýrus vydal vyhlásenie, ktoré im dávalo oprávnenie vrátiť sa do Jeruzalema a znovu postaviť chrám! Okrem toho Cýrus im vrátil drahocenné chrámové náčinie, ktoré odniesol Nabuchodonozor do Babylona, dal im kráľovské povolenie na dovoz stavebného dreva z Libanonu a schválil poskytnutie prostriedkov z kráľovho domu na úhradu stavebných nákladov. — Ezdráš 1:1–11; 6:3–5.

Cýrus všeobecne uplatňoval humánnu a tolerantnú politiku v zaobchádzaní s ľuďmi, ktorých si podmanil. Jedným z dôvodov takéhoto správania mohlo byť jeho náboženstvo. Cýrus sa pravdepodobne pridržiaval učenia perzského proroka Zoroastra a uctieval Ahura Mazdu — boha, ktorý bol považovaný za stvoriteľa všetkého, čo je dobré. Farhang Mehr vo svojej knihe The Zoroastrian Tradition  (Zoroastristická tradícia) píše: „Zoroaster predstavoval Boha ako morálnu dokonalosť. Hovoril ľuďom, že Ahura Mazda nie je pomstychtivý, ale je spravodlivý, a preto sa ho netreba báť, ale treba ho milovať.“ Viera v boha, ktorý je morálny a spravodlivý, možno ovplyvňovala Cýrovu morálku a podnecovala ho k veľkodušnosti a čestnosti.

Tento kráľ však bol už menej tolerantný voči podnebiu Babylona. Horúce letá boli niečím, čo nechcel znášať. A tak hoci Babylon zostal kráľovským mestom ríše, ako aj náboženským a kultúrnym centrom, zriedkavo slúžil ako niečo viac než Cýrovo zimné hlavné mesto. Zakrátko po dobytí Babylona sa Cýrus vrátil do svojho letného hlavného mesta, do Ekbatány, ktorá ležala vo výške asi 1900 metrov nad morom na úpätí vrchu Alwand. Studené zimy tam vyvažovali príjemné letá a to mal Cýrus radšej. Cýrus postavil aj elegantný palác vo svojom skoršom hlavnom meste Pasargady (pri Persepolise), ktoré sa nachádzalo asi 650 kilometrov na juhovýchod od Ekbatány. Tamojšie sídlo mu slúžilo ako miesto, kde sa mohol utiahnuť do ústrania.

Cýrus sa zapísal do dejín ako odvážny dobyvateľ a tolerantný panovník. Jeho 30-ročná vláda sa skončila jeho smrťou v roku 530 pred n. l. počas vojenského ťaženia. Po ňom nastúpil na perzský trón jeho syn Kambýses II.

ČO SI ZISTIL?

• Ako sa Cýrus Perzský preukázal ako Jehovov „pomazaný“?

• Akú cennú službu urobil Cýrus Jehovovmu ľudu?

• Ako Cýrus zaobchádzal s ľuďmi, ktorých si podmanil?

[Mapa]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

MÉDO-PERZSKÁ RÍŠA

MACEDÓNIA

Memfis

EGYPT

ETIÓPIA

Jeruzalem

Babylon

Ekbatána

Súzy

Persepolis

INDIA

[Obrázok]

Cýrova hrobka v Pasargadách

[Obrázok]

Basreliéf v Pasargadách zobrazujúci Cýra

 [Rámček/obrázky na strane 153 – 161]

MLADÝ KRÁĽ DOBÝJA SVET

PRIBLIŽNE pred 2300 rokmi stál na brehu Stredozemného mora vyše dvadsaťročný svetlovlasý vojvodca. Upieral oči na ostrovné mesto vzdialené necelý kilometer. Vstup do mesta mu odopreli, a preto tento rozzúrený vojvodca bol odhodlaný mesto dobyť. Aký bol jeho plán útoku? Postaviť násyp až po ostrov a zmobilizovať svoje vojská do útoku proti mestu. Stavba násypu sa už začala.

Mladého vojvodcu však vyrušilo posolstvo od veľkého kráľa Perzskej ríše. Perzský panovník v snahe zabezpečiť mier mu dal mimoriadnu ponuku: 10 000 talentov zlata (podľa súčasnej hodnoty vyše dve miliardy dolárov), ruku jednej z kráľových dcér a vládu nad celou západnou časťou Perzskej ríše. Toto všetko mu bolo ponúknuté na výmenu za kráľovu rodinu, ktorú vojvodca zajal.

Veliteľom, ktorý stál pred rozhodnutím, či túto ponuku prijme, alebo odmietne, bol macedónsky kráľ Alexander III. Mal by túto ponuku prijať? „Bol to osudný moment pre staroveký svet,“ hovorí historik Ulrich Wilcken. „Skutočne, následky jeho rozhodnutia siahajú cez stredovek až do našej doby, na Východe i na Západe.“ Skôr než budeme uvažovať o Alexandrovej odpovedi, pozrime sa, aké udalosti viedli k tomuto kritickému momentu.

 RAST DOBYVATEĽA

Alexander sa narodil v Pelle v Macedónii v roku 356 pred n. l. Jeho otcom bol kráľ Filip II. a jeho matkou Olympias. Ona učila Alexandra, že macedónski králi sú potomkami Herkula, syna gréckeho boha Dia. A podľa Olympiady bol Alexandrovým predkom Achilles, hrdina Homérovho eposu Iliada. Keďže mladého Alexandra rodičia formovali tak, aby bol dobyvateľom a získal si kráľovskú slávu, iné veci ho zaujímali len málo. Na otázku, či by sa zúčastnil bežeckých pretekov na olympijských hrách, odpovedal, že iba vtedy, keby mal bežať spolu s kráľmi. Alexander mal ambície vykonať väčšie skutky ako jeho otec a získať si slávu výnimočnými činmi.

  Ako trinásťročný sa Alexander mohol tešiť z toho, že mal ako vychovávateľa gréckeho filozofa Aristotela, ktorý mu pomohol rozvinúť si záujem o filozofiu, medicínu a vedu. Do akej miery formovalo Aristotelovo filozofické učenie Alexandrov spôsob zmýšľania, je vecou diskusií. „Zdá sa, že môžeme pokojne povedať, že nebolo toho veľa, v čom sa tí dvaja zhodovali,“ poznamenal Bertrand Russell, filozof 20. storočia. „Aristotelove politické názory boli založené na gréckom mestskom štáte, ktorý už bol na ústupe.“ Predstava o vláde malého mestského štátu nebola príťažlivá pre ambiciózneho princa, ktorý chcel vybudovať veľkú centralizovanú ríšu. Alexander bol určite skeptický aj voči Aristotelovej predstave o tom, že s ľuďmi, ktorí nie sú Gréci, sa má zaobchádzať ako s otrokmi, lebo si predstavoval ríšu prekvitajúceho partnerstva medzi víťazmi a porazenými.

Niet však pochybností o tom, že Aristoteles rozvinul v Alexandrovi záujem o čítanie a učenie. Alexander zostal po celý život horlivým čitateľom a mimoriadnu vášeň mal pre Homérove spisy. Tvrdí sa, že sa naučil naspamäť Iliadu — všetkých tých 15 693 riadkov poézie.

Vzdelávanie, ktoré mu poskytoval Aristoteles, bolo náhle ukončené v roku 340 pred n. l., keď 16-ročný princ prišiel naspäť do Pelly, aby v neprítomnosti svojho otca vládol nad Macedóniou. A korunný princ nestrácal čas a vyznamenával sa vojenskými činmi. Urobil Filipovi radosť, keď rýchlo porazil odbojný trácky kmeň Maedov, dobyl útokom ich hlavné mesto a pomenoval to miesto podľa seba Alexandroúpolis.

DOBYVATEĽSKÉ ŤAŽENIE

Po zavraždení Filipa v roku 336 pred n. l. 20-ročný Alexander zdedil macedónsky trón. Na jar roku 334 pred n. l. vkročil Alexander do Ázie pri Hellesponte (terajších  Dardanelách) a začal dobyvateľské ťaženie s malým, ale zdatným vojskom s 30 000 pešiakmi a 5000 jazdcami. Jeho vojsko sprevádzali technici, zememerači, architekti, vedci a historici.

Pri rieke Graniku v severozápadnom kúte Malej Ázie (terajšie Turecko) Alexander zvíťazil vo svojej prvej bitke proti Peržanom. V tú zimu dobyl západnú časť Malej Ázie. Nasledujúcu jeseň sa pri Isse v juhovýchodnom kúte Malej Ázie odohrala druhá rozhodujúca bitka proti Peržanom. Veľký perzský kráľ Dareios III. prišiel do boja proti Alexandrovi s armádou v počte asi pol milióna mužov. Nesmierne sebaistý Dareios si tam priviedol matku, manželku i ďalších členov rodiny, aby boli svedkami očakávaného veľkolepého víťazstva. Ale Peržania neboli pripravení na náhly a prudký útok Macedónčanov. Alexandrovo vojsko perzskú armádu úplne porazilo a Dareios utiekol, zanechajúc svoju rodinu v Alexandrových rukách.

Alexander neprenasledoval utekajúcich Peržanov, ale postupoval ďalej na juh po pobreží Stredozemného mora  a dobýjal základne, ktoré používala mocná perzská flotila. Ale ostrovné mesto Týrus jeho invázii odolávalo. Alexander bol odhodlaný dobyť ho, a preto ho začal obliehať. Počas obliehania, ktoré trvalo sedem mesiacov, prišla Dareiova mierová ponuka, o ktorej už bola zmienka. Navrhované ústupky boli také lákavé, že Alexandrov dôveryhodný poradca Parmenión údajne povedal: ‚Keby som bol Alexander, tak by som to prijal.‘ Ale mladý vojvodca na to povedal: ‚Ja tiež, keby som bol Parmenión.‘ Alexander odmietol vyjednávať, pokračoval v obliehaní a v júli 332 pred n. l. tú pyšnú vládkyňu mora zničil.

Alexander, ušetriac Jeruzalem, ktorý sa mu vzdal, postupoval na juh a dobyl Gazu. Egypt, unavený z perzskej nadvlády, ho privítal ako osloboditeľa. V Memfise priniesol obeť býkovi Apisovi, čím urobil radosť egyptským kňazom. A založil mesto Alexandriu, ktoré neskôr konkurovalo Aténam ako centrum vzdelanosti a ktoré dodnes nesie jeho meno.

Potom sa Alexander obrátil na severovýchod a postupoval cez Palestínu k rieke Tigris. V roku 331 pred n. l. bojoval v tretej významnej bitke proti Peržanom, pri Gaugaméle, neďaleko rozpadávajúcich sa ruín Ninive. Tam Alexander so 47 000 mužmi premohol reorganizovanú perzskú armádu, ktorá mala najmenej 250 000 mužov! Dareios utiekol a neskôr ho jeho vlastní ľudia zavraždili.

Alexander, nadchnutý víťazstvom, sa obrátil na juh a dobyl perzské zimné hlavné mesto  Babylon. Zabral tiež hlavné mestá Súzy a Persepolis, zmocnil sa obrovskej perzskej pokladnice a spálil veľký Xerxov palác. Nakoniec mu podľahlo hlavné mesto Ekbatána. Tento rýchly dobyvateľ si potom podmanil zvyšok perzského územia, postupujúc na východ až k rieke Indus, ktorá je v dnešnom Pakistane.

Keď Alexander prešiel cez Indus, stretol sa v oblasti hraničiacej s perzskou provinciou Taxila s hrozným protivníkom, indickým panovníkom Pórom. Alexander proti nemu bojoval vo svojej štvrtej a zároveň poslednej veľkej bitke v roku 326 pred n. l. Pórovo vojsko malo 35 000 vojakov a 200 slonov, ktoré naháňali strach macedónskym koňom. Bitka bola prudká a krvavá, ale Alexandrovo vojsko získalo prevahu. Pórus sa vzdal a stal sa Alexandrovým spojencom.

Odvtedy, čo macedónske vojsko vstúpilo do Ázie, uplynulo viac než osem rokov a vojaci už boli unavení a cnelo sa im za domovom. Boli nervovo vyčerpaní z prudkého boja proti Pórovi a chceli sa vrátiť domov. I keď spočiatku sa Alexander zdráhal, nakoniec ich želaniu vyhovel. Grécko sa skutočne stalo svetovou veľmocou. V podmanených krajinách boli založené grécke kolónie, a tak sa grécky jazyk a grécka kultúra šírili do celej ríše.

MUŽ ZA ŠTÍTOM

Spojivom, ktoré počas rokov dobýjania držalo macedónske vojsko pohromade, bola Alexandrova osobnosť. Alexander po boji zvyčajne navštívil zranených, prezrel im rany, pochválil vojakov za ich chrabré činy a poctil ich darom podľa toho, čo vykonali. Tým, ktorí v boji padli, zariadil veľkolepý pohreb. Rodičia a deti padlých mužov boli oslobodení od všetkých daní a od všetkých foriem služby. Na rozptýlenie po boji Alexander organizoval hry a súťaže.  Raz dokonca zariadil dovolenku pre mužov, ktorí sa nedávno oženili, a umožnil im stráviť zimu s ich manželkami v Macedónii. Takýmito skutkami si získal náklonnosť a obdiv svojich mužov.

O Alexandrovom manželstve s baktrijskou princeznou Roxanou grécky životopisec Plutarchos píše: „Bol to skutočne ľúbostný vzťah, a predsa sa zároveň zdalo, že napomáha jeho cieľu. Totiž podmanených ľudí uspokojovalo, keď videli, že si vybral manželku spomedzi nich, a pociťovali k nemu tú najvrúcnejšiu náklonnosť, keď sa dozvedeli, že hoci on, najumiernenejší z ľudí, bol premožený jediným vášnivým citom, správal sa zdržanlivo až dovtedy, kým ju mohol získať zákonným a počestným spôsobom.“

Alexander tiež rešpektoval manželstvá druhých. Hoci manželka kráľa Dareia bola jeho zajatkyňou, postaral sa, aby s ňou zaobchádzali počestne. Podobne keď sa dozvedel, že dvaja macedónski vojaci zneužili manželky nejakých cudzincov, dal príkaz, aby boli popravení, ak sa dokáže ich vina.

Alexander bol podobne ako jeho matka Olympias veľmi pobožný. Prinášal obete pred bojmi i po bojoch a radil sa so svojimi veštcami o význame určitých znamení. Radil sa aj vo veštiarni Ammóna v Líbyi. A v Babylone sa riadil pokynmi Chaldejcov o obetovaní, najmä o obetovaní babylonskému bohu Belovi (Mardukovi).

Hoci Alexander bol striedmy v stravovacích návykoch, nakoniec popustil uzdu nemiernemu pitiu. Pri každom pohári vína veľa rozprával a vychvaľoval sa svojimi úspechmi. Jedným z najtemnejších Alexandrových skutkov bolo zavraždenie jeho priateľa Kléta v opileckom záchvate hnevu.  Alexander však potom sám seba natoľko odsudzoval, že tri dni len ležal v posteli a nič nejedol a nepil. Nakoniec ho priatelia dokázali presvedčiť, aby začal jesť.

Ako čas plynul, Alexandrova túžba po sláve vyniesla na svetlo jeho ďalšie nežiaduce povahové črty. Ochotne začal veriť falošným obvineniam a trestať s najväčšou tvrdosťou. Napríklad keď ho naviedli, aby uveril, že Filotas bol zapojený do pokusu zabiť ho, dal ho spolu s jeho otcom Parmeniónom, radcom, ktorému kedysi dôveroval, popraviť.

ALEXANDROVA PORÁŽKA

Krátko po návrate do Babylona sa Alexander stal obeťou malárie, z ktorej sa už nezotavil. Dňa 13. júna 323 pred n. l., po 32 rokoch a 8 mesiacoch života, Alexander podľahol najhroznejšiemu nepriateľovi — smrti.

Bolo to presne tak, ako povedali istí indickí mudrci: „Ó, kráľ Alexander, každý človek vlastní iba toľko zeme, ako je toto, na čom stojíme; a ty, súc človek ako ostatní ľudia, iba s tým rozdielom, že si plný aktivity a neoblomný, sa túlaš po celej tejto zemi ďaleko od svojho domova, súc nepokojný a znepokojujúci druhých. Ale zanedlho zomrieš a budeš vlastniť iba toľko zeme, koľko bude stačiť na tvoj hrob.“

ČO SI ZISTIL?

• Z akého prostredia vyšiel Alexander Veľký?

• Na aké ťaženie sa vydal Alexander krátko po tom, čo zdedil macedónsky trón?

• Opíš niektoré z Alexandrových výbojov.

• Čo možno povedať o Alexandrovej osobnosti?

[Mapa]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ALEXANDROVE VÝBOJE

MACEDÓNIA

EGYPT

Babylon

rieka Indus

[Obrázok]

Alexander

[Obrázok]

Aristoteles a jeho žiak Alexander

 [Celostránkový obrázok]

[Obrázok]

Medaila, ktorá údajne zobrazuje Alexandra Veľkého

 [Rámček/obrázky na stranách 162, 163]

OBROVSKÉ KRÁĽOVSTVO JE ROZDELENÉ

O KRÁĽOVSTVE Alexandra Veľkého Biblia predpovedala, že sa rozpadne a bude rozdelené, „ale nie jeho ďalšiemu potomstvu“. (Daniel 11:3, 4) V zhode s tým do 14 rokov po Alexandrovej náhlej smrti v roku 323 pred n. l. bol zavraždený jeho legitímny syn Alexander IV. i jeho nelegitímny syn Hérakles.

Do roku 301 pred n. l. si štyria z Alexandrových vojvodcov upevnili moc nad obrovskou ríšou, ktorú vybudoval ich veliteľ. Vojvodca Kassandros ovládol Macedóniu a Grécko. Vojvodca Lysimachos dostal Malú Áziu a Tráciu. Seleukovi I. Nikátorovi pripadla Mezopotámia a Sýria. A Ptolemaios Lagos čiže Ptolemaios I. vládol nad Egyptom a Palestínou. Tak z jedného veľkého Alexandrovho kráľovstva vznikli štyri helenistické čiže grécke kráľovstvá.

Z týchto štyroch helenistických kráľovstiev malo najkratšie trvanie Kassandrovo panovanie. Niekoľko rokov po tom, čo sa Kassandros dostal k moci, jeho mužská rodová línia vymrela a v roku 285 pred n. l. sa európskej časti Gréckej ríše zmocnil Lysimachos. O štyri roky neskôr Lysimachos padol v boji proti Seleukovi I. Nikátorovi, čím mu prenechal vládu nad veľkou časťou ázijských území. Seleukos bol prvý z línie seleukovských kráľov v Sýrii. Založil Antiochiu v Sýrii a urobil ju svojím novým hlavným mestom. Seleukos bol v roku 281 pred n. l. zavraždený, ale dynastia, ktorú založil, zotrvala pri moci až do roku 64 pred n. l., keď rímsky vojvodca Pompeius urobil zo Sýrie rímsku provinciu.

  Zo štyroch rozdelených častí Alexandrovej ríše najdlhšie trvalo ptolemaiovské kráľovstvo. Ptolemaios I. prijal v roku 305 pred n. l. kráľovský titul a bol prvým z macedónskych kráľov čiže faraónov Egypta. Urobil hlavným mestom Alexandriu a hneď začal s programom rozvoja miest. Jedným z jeho najväčších stavebných projektov bola slávna Alexandrijská knižnica. Ptolemaios priviedol z Grécka významného aténskeho učenca Demetria Falerea, aby dohliadal na tento veľkolepý projekt. V prvom storočí n. l. bolo v tejto knižnici údajne milión zvitkov. Ptolemaiovská dynastia vládla v Egypte, až kým v roku 30 pred n. l. nepodľahla Rímu. Rím potom vystriedal Grécko v úlohe dominantnej svetovej veľmoci.

ČO SI ZISTIL?

• Ako bola rozdelená obrovská Alexandrova ríša?

• Dokedy vládla v Sýrii seleukovská línia kráľov?

• Kedy nastal koniec ptolemaiovského kráľovstva v Egypte?

[Mapa]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ROZPAD ALEXANDROVEJ RÍŠE

Kassandros

Lysimachos

Ptolemaios I.

Seleukos I.

[Obrázky]

Ptolemaios I.

Seleukos I.

 [Nákres/obrázok na strane 139]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SVETOVÉ VEĽMOCI V DANIELOVOM PROROCTVE

Obrovská socha (Daniel 2:31–45)

Štyri zvieratá vychádzajúce z mora (Daniel 7:3–8, 17, 25)

BABYLONIA od roku 607 pred n. l.

MÉDO-PERZIA od roku 539 pred n. l.

GRÉCKO od roku 331 pred n. l.

RÍM od roku 30 pred n. l.

ANGLO-AMERICKÁ SVETOVÁ VEĽMOC od roku 1763 n. l.

POLITICKY ROZDELENÝ SVET v čase konca

 [Celostránkový obrázok na strane 128]

 [Celostránkový obrázok na strane 147]