Štvrtá kapitola

Ten, o ktorom svedčili všetci proroci

1. Čo nám fakty o Ježišovej predľudskej existencii hovoria o jeho vzťahu s Jehovom?

 „PRETOŽE Otec má náklonnosť k Synovi, ukazuje mu všetko, čo sám robí.“ ​(Ján 5:20) Z akého vrúcneho vzťahu so svojím Otcom, Jehovom, sa Syn tešil! Tento blízky vzťah sa začal v čase jeho stvorenia, nespočetné tisíce rokov skôr, než sa narodil ako človek. Bol Božím jednosplodeným Synom, jediným, ktorého vytvoril priamo Jehova. Všetko ostatné v nebi i na zemi bolo stvorené prostredníctvom tohto vrúcne milovaného prvorodeného Syna. (Kolosanom 1:15, 16) Slúžil aj ako Slovo Božie, čiže Hovorca, prostredníctvom ktorého bola Božia vôľa oznamovaná ďalším. Tento Syn, ktorého mal Boh zvlášť rád, sa stal človekom Ježišom Kristom. — Príslovia 8:22–30; Ján 1:14, 18; 12:49, 50.

2. V akom rozsahu sa biblické proroctvá zmieňovali o Ježišovi?

² Skôr než bol Boží prvorodený Syn zázračne počatý ako človek, bolo o ňom zaznamenaných mnoho inšpirovaných proroctiev. Apoštol Peter dosvedčil Kornéliovi: „O ňom svedčia všetci proroci.“ ​(Skutky 10:43) Ježišovej úlohe je v Biblii venovaná taká pozornosť, že anjel apoštolovi Jánovi povedal: „Vydávanie svedectva o Ježišovi je to, čo inšpiruje k prorokovaniu.“ ​(Zjavenie 19:10) Proroctvá jasne ukazujú, že Ježiš je Mesiáš.  Upriamujú pozornosť na rôzne úlohy, ktoré mal mať v spĺňaní Božích predsavzatí. To všetko by nás dnes malo hlboko zaujímať.

Čo odhalili proroctvá

3. a) Koho v proroctve v 1. Mojžišovej 3:15 predstavuje had, „žena“ a ‚semeno hada‘? b) Prečo by ‚rozmliaždenie hadovej hlavy‘ malo Jehovových služobníkov veľmi zaujímať?

³ Prvé z týchto proroctiev bolo vyslovené po vzbure v Edene. Jehova povedal hadovi: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(1. Mojžišova 3:15) Toto proroctvo bolo v skutočnosti adresované Satanovi, ktorého had predstavoval. „Žena“ je Jehovova lojálna nebeská organizácia, ktorá mu je ako verná manželka. K ‚semenu hada‘ patria všetci anjeli i ľudia, ktorí prejavujú Satanovho ducha, teda odporujú Jehovovi a jeho ľudu. ‚Rozmliaždenie hadovej hlavy‘ znamená konečné zničenie spurného Satana, ktorý ohovoril Jehovu a spôsobil ľudstvu veľký žiaľ. Aká je však totožnosť hlavnej časti „semena“, ktoré by Satanovi malo rozmliaždiť hlavu? Celé stáročia to zostávalo „svätým tajomstvom“. — Rimanom 16:20, 25, 26.

4. Ako pomáhal rodokmeň určiť totožnosť Ježiša ako sľúbeného Semena?

⁴ Približne po 2000 rokoch ľudskej histórie Jehova poskytol ďalšie detaily. Naznačil, že Semeno sa objaví v rodovej línii Abraháma. (1. Mojžišova 22:15–18) No táto línia vedúca k Semenu nemala závisieť od prirodzeného dedičského práva, ale od Božieho výberu. Napriek Abrahámovej láske k synovi Izmaelovi,  ktorý sa narodil Hagar, Jehova povedal: „Svoju zmluvu... uzavriem s Izákom, ktorého ti porodí Sára.“ ​(1. Mojžišova 17:18–21) Neskôr táto zmluva nebola potvrdená Izákovmu prvorodenému synovi Ezauovi, ale Jakobovi, z ktorého pochádzalo 12 kmeňov Izraela. (1. Mojžišova 28:10–14) Časom bolo ukázané, že Semeno sa narodí v kmeni Júda, v rodovej línii Dávida. — 1. Mojžišova 49:10; 1. Paralipomenon 17:3, 4, 11–14.

5. Čo už na začiatku Ježišovej pozemskej služby jasne ukázalo, že Ježiš je Mesiáš?

⁵ Aké ďalšie vodidlo bolo dané, pokiaľ ide o totožnosť Semena? Vyše 700 rokov vopred Biblia uviedla Betlehem ako miesto, kde sa sľúbené Semeno narodí ako človek. Odhalila tiež, že ten, kto bude týmto Semenom, existoval už „odo dní neurčitého času“, od času, keď bol stvorený v nebesiach. (Micheáš 5:2) Prostredníctvom proroka Daniela bol predpovedaný aj presný čas, keď sa na zemi objaví ako Mesiáš. (Daniel 9:24–26) A keď bol Ježiš pomazaný svätým duchom a stal sa Jehovovým Pomazaným, hlas samotného Boha z neba ho jasne označil za Božieho Syna. (Matúš 3:16, 17) Semeno bolo odhalené! Preto mohol Filip s presvedčením povedať: „Našli sme toho, o kom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša.“ — Ján 1:45.

6. a) Čo si Ježišovi nasledovníci uvedomili podľa Lukáša 24:27? b) Kto je hlavnou časťou ‚semena ženy‘ a čo znamená, že rozmliaždi hadovi hlavu?

⁶ Neskôr si Ježišovi nasledovníci uvedomili, že inšpirované Písma sú poprepletané doslova desiatkami prorockých  zmienok o ňom. (Lukáš 24:27) Tak bolo ešte jasnejšie, že Ježiš je hlavnou časťou ‚semena ženy‘, tým, ktorý rozmliaždi hadovi hlavu, teda rozdrví Satana, a tak ukončí jeho existenciu. Prostredníctvom Ježiša sa splnia všetky Božie sľuby ľudstvu, všetko, čo túžobne očakávame. — 2. Korinťanom 1:20.

7. Čo je dobré si uvedomiť po spoznaní totožnosti toho, o kom sa zmieňujú proroctvá?

⁷ Ako by nás malo poznanie týchto vecí ovplyvniť? Biblia hovorí o etiópskom eunuchovi, ktorý si čítal jedno z proroctiev o prichádzajúcom Vykupiteľovi a Mesiášovi. Pretože mu nerozumel, položil evanjelistovi Filipovi otázku: „O kom to hovorí prorok?“ No neuspokojil sa len s tým, že dostal odpoveď. Keď si pozorne vypočul vysvetlenie, ktoré mu Filip poskytol, uvedomil si, že musí sám niečo urobiť, aby prejavil ocenenie pre toto splnené proroctvo. Pochopil, že je potrebné dať sa pokrstiť. (Skutky 8:32–38; Izaiáš 53:3–9) Reagujeme podobne?

8. a) Čo predtienil Abrahámov pokus obetovať Izáka? b) Prečo Jehova povedal Abrahámovi, že všetky národy sa budú žehnať prostredníctvom Semena, a ako sa to dotýka nás dnes?

⁸ Uvažuj tiež o pôsobivej správe o Abrahámovom pokuse obetovať Izáka, jediného syna, ktorého mal so Sárou. (1. Mojžišova 22:1–18) Tento pokus predtienil, čo Jehova urobí — že obetuje svojho jednosplodeného Syna: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16) To nám dáva istotu, že tak ako Jehova dal svojho jednosplodeného Syna, aby splnil svoje predsavzatie, ‚dá nám tiež  láskavo všetko ostatné‘. (Rimanom 8:32) Čo sa vyžaduje z našej strany? Ako je zaznamenané v 1. Mojžišovej 22:18, Jehova povedal Abrahámovi, že všetky národy sa budú žehnať prostredníctvom Semena „preto, že [Abrahám] počúval [Boží] hlas“. Aj my musíme počúvať Jehovu a jeho Syna: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život; kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na ňom.“ — Ján 3:36.

9. Čo budeme robiť, ak si ceníme nádej na večný život, ktorý nám umožňuje Ježišova obeť?

 ⁹ Ak si ceníme nádej na večný život, ktorý nám umožňuje Ježišova obeť, budeme chcieť robiť to, čo nám Jehova prostredníctvom Ježiša hovorí. To úzko súvisí s našou láskou k Bohu a k našim blížnym. (Matúš 22:37–39) Ježiš ukázal, že láska k Jehovovi by nás mala podnecovať učiť ďalších „zachovávať všetko, čo [nám Ježiš] prikázal“. (Matúš 28:19, 20) A chceme sa o túto lásku deliť aj s tými, s ktorými slúžime Jehovovi, a to tak, že sa s nimi budeme pravidelne ‚zhromažďovať‘. (Hebrejom 10:25; Galaťanom 6:10) Pokiaľ ide o počúvanie Boha a jeho Syna, nemali by sme si myslieť, že sa od nás vyžaduje dokonalosť. Hebrejom 4:15 hovorí, že Ježiš ako náš Veľkňaz dokáže „mať pochopenie pre naše slabosti“. Aká je to útecha, zvlášť keď prostredníctvom Krista pristupujeme k Bohu v modlitbe, aby nám pomohol prekonať naše slabosti! — Matúš 6:12.

Prejavuj vieru v Krista

10. Prečo niet inej záchrany, len prostredníctvom Ježiša Krista?

¹⁰ Keď apoštol Peter poukázal židovskému najvyššiemu súdu v Jeruzaleme na to, že na Ježišovi sa splnili biblické proroctvá, energicky vyhlásil: „V nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení.“ ​(Skutky 4:12) Keďže všetci Adamovi potomkovia sú hriešni, ich smrť nemá takú hodnotu, ktorá by mohla byť uplatnená ako výkupné za niekoho. Ježiš bol však dokonalý a jeho život mal hodnotu obete. (Žalm 49:6–9; Hebrejom 2:9) Predložil Bohu výkupné, ktorého hodnota presne zodpovedala dokonalému  životu, ktorý Adam stratil. (1. Timotejovi 2:5, 6) To nám otvorilo cestu k získaniu večného života v Božom novom svete.

11. Vysvetli, aký veľký úžitok môžeme mať z Ježišovej obete.

¹¹ Výkupné nám tiež otvorilo cestu k získaniu ďalšieho úžitku, a to už teraz. Napríklad hoci sme hriešni, Ježišova obeť nám umožňuje mať čisté svedomie, lebo sú nám odpustené hriechy. To je niečo oveľa hodnotnejšie, než čo kedy dosiahli Izraeliti prostredníctvom zvieracích obetí, ktoré vyžadoval mojžišovský Zákon. (Skutky 13:38, 39; Hebrejom 9:13, 14; 10:22) Na získanie takéhoto odpustenia je však nutné, aby sme úprimne uznávali, ako veľmi potrebujeme Kristovu obeť: „Ak vyhlasujeme: ‚Nemáme hriech,‘ zvádzame sami seba a niet v nás pravdy. Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ — 1. Jána 1:8, 9.

12. Prečo je krst vo vode dôležitým činiteľom v získaní dobrého svedomia pred Bohom?

¹² Ako môžu hriešnici prejavovať vieru v Krista a jeho obeť? Keď sa ľudia v prvom storočí stali veriacimi, dali to verejne najavo. Ako? Dali sa pokrstiť. Prečo? Lebo Ježiš prikázal, aby všetci jeho učeníci boli pokrstení. (Matúš 28:19, 20; Skutky 8:12; 18:8) Ak toto láskyplné opatrenie, ktoré Jehova urobil prostredníctvom Ježiša, naozaj pôsobí na naše srdce, nebudeme váhať. Urobíme akékoľvek potrebné zmeny vo svojom živote, oddáme sa Bohu v modlitbe a symbolizujeme svoju oddanosť krstom vo vode. Takýmto prejavom viery  predkladáme ‚Bohu žiadosť o dobré svedomie‘. — 1. Petra 3:21.

13. Čo by sme mali urobiť, ak si uvedomíme, že sme sa dopustili hriechu, a prečo?

¹³ Samozrejme, aj po krste sa u nás budú prejavovať hriešne črty. Čo potom? Apoštol Ján povedal: „Píšem vám toto, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého. A on je obeťou zmierenia za naše hriechy.“ ​(1. Jána 2:1, 2) Znamená to, že bez ohľadu na to, čo urobíme, všetko bude v poriadku, ak sa pomodlíme k Bohu o odpustenie? Nemusí to tak byť. Kľúčom k odpusteniu je pravé pokánie. Azda budeme potrebovať aj pomoc tých v kresťanskom zbore, ktorí sú starší a skúsenejší. Musíme uznať, že to, čo sme urobili, bolo zlé, úprimne to ľutovať a vážne sa snažiť viac to neurobiť. (Skutky 3:19; Jakub 5:13–16) Potom si môžeme byť istí Ježišovou pomocou i tým, že opäť získame Jehovovu priazeň.

14. a) Vysvetli, v akom dôležitom ohľade máme úžitok z Ježišovej obete. b) Čo budeme robiť, ak skutočne máme vieru?

¹⁴ „Malému stádu“, druhotnej časti semena z 1. Mojžišovej 3:15, Ježišova obeť otvorila cestu k večnému životu v nebesiach. (Lukáš 12:32; Galaťanom 3:26–29) Miliardám ďalších z ľudstva otvára cestu k večnému životu na rajskej zemi. (Žalm 37:29; Zjavenie 20:11, 12; 21:3, 4) Večný život je „dar, ktorý dáva Boh... prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána“. (Rimanom 6:23; Efezanom 2:8–10) Ak máme vieru v tento dar a ceníme si spôsob, akým nám bol sprístupnený, budeme to dávať najavo. Ak si uvedomujeme, akým  úžasným spôsobom Jehova použil Ježiša na uskutočnenie svojej vôle a aké je životne dôležité, aby každý z nás verne nasledoval Ježišove šľapaje, urobíme kresťanskú službu jednou z najdôležitejších činností v našom živote. Naša viera bude zjavná z presvedčenia, s akým budeme hovoriť druhým o tomto veľkolepom dare od Boha. — Skutky 20:24.

15. Ako nás viera v Ježiša Krista zjednocuje?

¹⁵ Aký znamenitý zjednocujúci účinok má takáto viera! Prostredníctvom nej sa približujeme k Jehovovi, k jeho Synovi i k sebe navzájom v kresťanskom zbore. (1. Jána 3:23, 24) Preto sa tešíme, že Jehova láskavo dal svojmu Synovi „meno, ktoré je nad každé iné meno [okrem Božieho mena], aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou a aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca“. — Filipanom 2:9–11.

Otázky na záverečný rozhovor

• Prečo bola tým, ktorí naozaj verili Božiemu Slovu, totožnosť Mesiáša jasná už v čase, keď sa objavil?

• Čo by sme mali robiť, aby sme dali najavo vďačnosť za Ježišovu obeť?

• V akých ohľadoch už máme úžitok z Ježišovej obete? Ako nám to pomáha, keď sa modlíme k Jehovovi o odpustenie hriechov?

[Otázky]

[Obrázok na strane 36]

Ježiš svojim nasledovníkom povedal, že majú učiť ďalších zachovávať Božie prikázania