Spoveď, vyznanie viery

Definícia: Verejné alebo súkromné 1. vyhlásenie o tom, čomu človek verí, alebo 2. priznanie hriechov.

Je obrad zmierenia vrátane ušnej spovede (osobná spoveď do uší kňaza), tak ako ho učí katolícka cirkev, biblický?

Spôsob, akým je oslovovaný kňaz

Tradičná formula, ešte stále často používaná, znie: „Spovedám sa Pánu Bohu i vám, duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy.“ — Katechizmus, 1990, s. 133.

Mat. 23:1, 9, NV: „Ježiš povedal... ‚Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský.‘“

Hriechy, ktoré môžu byť odpustené

„Cirkev vždy učila, že každý hriech, bez ohľadu na to, aký je vážny, môže byť odpustený.“ — The Catholic Encyclopedia (s nihil obstat a imprimatur), R. C. Broderick, Nashville, Tennessee 1976, s. 554.

Hebr. 10:26, NV: „Ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy.“

Mar. 3:29, NV: „Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“

Ako sa má prejavovať pokánie

Spovedník často nariadi kajúcnikovi, aby povedal určitý počet „Otčenášov“ a „Zdravasov“.

Mat. 6:7, NV: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa [to  znamená neopakujte bezmyšlienkovito] ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.“

Mat. 6:9–12, NV: „Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach... odpusť nám naše viny.“ ​(Nikde v Biblii nám nie je nariadené modliť sa k Márii alebo jej prostredníctvom. Pozri Filipanom 4:6, tiež stranu 178 pod nadpisom „Mária“.)

Rim. 12:9, NV: „Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru.“

Nedal Ježiš svojim apoštolom autoritu odpúšťať hriechy?

Ján 20:21–23, NV:  „‚Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.‘ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: ‚Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.‘“

Ako tomu apoštoli rozumeli a ako to uplatňovali? V Biblii nie je správa ani o jedinom prípade, keď by apoštoli počúvali súkromnú spoveď a potom vyslovili rozhrešenie. Avšak podmienky na dosiahnutie odpustenia od Boha sú v Biblii uvedené. Pod vedením svätého ducha mohli apoštoli posúdiť, či jednotlivci spĺňajú tieto podmienky, a na tomto základe mohli vyhlásiť, či im Boh odpustil, alebo nie. Pozri napríklad Skutky 5:1–11, tiež 1. Korinťanom 5:1–5 a 2. Korinťanom 2:6–8.

Pozri aj nadpis „Apoštolské nástupníctvo“.

Názory učencov na pôvod ušnej spovede sa líšia

The Catholic Encyclopedia od R. C. Brodericka uvádza: „Ušná spoveď je prijímaným postupom od štvrtého storočia.“ — S. 58.

New Catholic Encyclopedia hovorí: „Mnohí súčasní katolícki aj protestantskí historici objavili pôvod súkromného pokánia ako bežného disciplinárneho opatrenia v cirkvách Írska, Walesu a Británie, kde Sviatosti vrátane pokánia udeľoval obyčajne opát v kláštore a jeho kňazi-mnísi. Zdá sa, že kláštorná spoveď a verejné a súkromné duchovné vedenie boli vzorom, podľa ktorého  bola pre laikov zavedená opakovaná spoveď a vyznanie viery... Avšak až do 11. storočia sa pri spovedi a pred vykonaním pokánia nedávalo rozhrešenie za tajné hriechy.“ — 1967, zv. XI, s. 75.

Historik A. H. Sayce hovorí: „Obradné texty ukazujú, že verejná aj súkromná spoveď sa vykonávala v Babylónii. Zdá sa však, že súkromná spoveď bola staršia a zvyčajnejšia metóda.“ — The Religions of Ancient Egypt and Babylonia (Náboženstvá starovekého Egypta a Babylónie), Edinburgh 1902, s. 497.

Čomu veria Jehovovi svedkovia, pokiaľ ide o spoveď a vyznanie viery?

Vyznanie viery verejným vyhlásením

Rim. 10:9, 10: „Ak verejne oznamuješ ono ‚slovo vo vlastných ústach‘, že Ježiš je Pán, a v srdci prejavuješ vieru, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený. Lebo srdcom sa prejavuje viera na spravodlivosť, ale ústami sa robí verejné vyhlásenie na záchranu.“

Mat. 10:32, 33: „Každého, kto vyzná pred ľuďmi, že je spojený so mnou [Ježišom Kristom], tiež ja vyznám, že som spojený s ním, pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto ma však zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“

Keď niekto zhreší proti Bohu

Mat. 6:6–12: „Keď sa modlíš, choď do svojej izby, a keď zavrieš dvere, modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti... ‚Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno... a odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.‘“

Žalm 32:5: „Konečne som ti [Bohu] vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval. Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“

1. Jána 2:1: „Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého.“

 Ak niekto ukrivdí svojmu blížnemu alebo ak bolo ukrivdené jemu samému

Mat. 5:23, 24: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.“

Mat. 18:15: „Ak zhreší tvoj brat, choď a otvorene mu poukáž na jeho chybu medzi vami samými.“

Luk. 17:3: „Ak zhreší tvoj brat, pokáraj ho, a ak robí pokánie, odpusť mu.“

Ef. 4:32: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“

Ak sa niekto dopustil vážneho priestupku a chce duchovnú pomoc

Jak. 5:14–16: „Je niekto medzi vami [duchovne] chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene. A modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne. A ak hrešil, bude mu odpustené [Bohom]. Preto otvorene vyznávajte hriechy jeden druhému a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení.“

Prísl. 28:13: „Kto prikrýva svoje priestupky, nebude mať úspech, ale tomu, kto ich vyznáva a opúšťa, bude preukázané milosrdenstvo.“

Čo ak ľudia, ktorí hrešia, nehľadajú pomoc?

Gal. 6:1: „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný.“

1. Tim. 5:20: „Pred všetkými prizerajúcimi [to sú tí, ktorí osobne vedia o danej záležitosti] karhaj tých, ktorí hrešia [zo zvyku], aby mali aj ostatní bázeň.“

 1. Kor. 5:11–13: „Aby ste sa prestali stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, keď je smilník alebo chamtivec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo vydierač, s takým ani nejedzte... ‚Odstráňte toho zlého človeka spomedzi seba.‘“