Filozofia

Definícia: Slovo filozofia pochádza z gréčtiny a znamená „láska k múdrosti“. Filozofia, ako sa toto slovo používa tu, nie je založená na viere v Boha, ale jej cieľom je poskytnúť ľuďom ucelený pohľad na vesmír a vychovať z nich kritických mysliteľov. Pri hľadaní pravdy využíva skôr špekulatívne prostriedky než pozorovanie.

Ako môže každý z nás získať pravé poznanie a múdrosť?

Prísl. 1:7; Žalm 111:10: „Bázeň pred Jehovom je počiatkom poznania... [a] múdrosti.“ ​(Bolo by vôbec možné získať ucelený pohľad na vesmír, ak by nebol dielom inteligentného Stvoriteľa, ale slepých, iracionálnych síl? Dalo by sa zmúdrieť zo štúdia niečoho, čo samo osebe je iracionálne? Tí, ktorí sa snažia porozumieť vesmíru alebo samotnému životu bez toho, aby brali do úvahy Boha a jeho predsavzatie, sa ustavične stretávajú so sklamaním. To, čo sa naučia, vysvetľujú nesprávne, pričom zneužívajú zozbierané fakty. Tým, že zo svojich úvah vylúčili vieru v Boha, zahodili kľúč k presnému poznaniu a znemožnili si budovanie skutočne konzistentnej myšlienkovej stavby.)

Prísl. 2:4–7: „Ak to budeš stále hľadať ako striebro a stále po tom pátrať ako po skrytých pokladoch, vtedy  porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha. Lebo sám Jehova dáva múdrosť; z jeho úst je poznanie a rozlišovacia schopnosť. A pre priamych bude zachovávať praktickú múdrosť.“ ​(Jehova poskytuje potrebnú pomoc prostredníctvom svojho písaného Slova a viditeľnej organizácie. Potrebný je aj skutočný záujem a osobné úsilie vrátane konštruktívneho využívania schopnosti uvažovať.)

Je realistické očakávať, že z tohto Zdroja získame absolútnu pravdu?

2. Tim. 3:16; Ján 17:17: „Celé Písmo je inšpirované Bohom.“ „[Ježiš povedal svojmu nebeskému Otcovi:] Tvoje slovo je pravda.“ ​(Či nie je rozumné predpokladať, že Stvoriteľ úplne rozumie vesmíru, ktorý vytvoril? V Biblii nám o vesmíre nepovedal všetko, ale to, čo dal do nej zapísať, nie je špekulácia; je to pravda. Okrem toho, oznámil v Biblii svoje predsavzatie so zemou a s ľudstvom, ako aj spôsob, akým ho uskutoční. Jeho všemocná sila, nedosiahnuteľná múdrosť, bezchybná spravodlivosť a veľká láska je zárukou toho, že jeho predsavzatie sa úplne dovŕši, a to tým najlepším možným spôsobom. Jeho vlastnosti nám preto dávajú istotu, že jeho vyhlásenia o predsavzatí sú úplne spoľahlivé; je to pravda.)

Aký pôvod majú ľudské filozofie?

Vytvorili ich ľudia, ktorí majú svoje obmedzenia: Biblia nás informuje: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jer. 10:23) Dejiny potvrdzujú, že snaha ignorovať tieto obmedzenia neprináša dobré výsledky. Pri jednej príležitosti „[Jehova] odpovedal Jóbovi z víchrice... a hovoril: ‚Ktože to zatemňuje radu slovami bez poznania? Prepáš si, prosím, bedrá ako telesne schopný muž, a dovoľ, aby som sa ťa pýtal, a ty ma oboznám. Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem? Povedz mi to, ak máš porozumenie.‘“ ​(Jób 38:1–4) (Ľudia majú svoje prirodzené obmedzenia. Okrem toho ich životná skúsenosť je pomerne krátka a zvyčajne sa obmedzuje na jednu kultúru a na jedno prostredie. Preto majú iba  obmedzené množstvo poznatkov a navyše, všetky javy sú tak zložito vzájomne prepojené, že stále objavujú hľadiská, ktoré predtým nevzali dostatočne do úvahy. Nech vytvoria akúkoľvek filozofiu, odzrkadľujú sa v nej tieto obmedzenia.)

Vytvorili ich ľudia, ktorí sú nedokonalí: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ ​(Rim. 3:23) „Je cesta, ktorá je priama pred mužom, ale jej koniec sú cesty smrti.“ ​(Prísl. 14:12) (Následkom tejto nedokonalosti ľudské filozofie často odzrkadľujú základné sebectvo, ktoré síce môže viesť k momentálnemu uspokojeniu, ale zároveň aj ku sklamaniu a k množstvu nešťastia.)

Sú ovplyvnené démonskými duchmi: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ ​(1. Jána 5:19) „Ten... ktorý sa nazýva Diabol a Satan... zvádza celú obývanú zem.“ ​(Zjav. 12:9) „Kedysi [ste] chodili podľa systému vecí tohto sveta, podľa vládcu s mocou nad vzduchom, ducha, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti.“ ​(Ef. 2:2) (Filozofie, ktoré povzbudzujú ľudí k tomu, aby neposlúchali Božie zdravé a spravodlivé požiadavky, zjavne odzrkadľujú takýto vplyv. Preto neprekvapuje, že ľudské filozofie a plány často viedli k nešťastiu postihujúcemu veľkú časť ľudstva, ako to potvrdzujú aj dejiny.)

Prečo to svedčí o dobrej schopnosti uvažovania, ak niekto skúma náuky Ježiša Krista namiesto ľudskej filozofie?

Kol. 1:15–17: „On [Ježiš Kristus] je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený celého stvorenia; pretože jeho prostredníctvom boli stvorené všetky iné veci v nebesiach a na zemi... Všetky iné veci boli stvorené prostredníctvom neho a pre neho. Je tiež pred všetkými inými vecami a jeho prostredníctvom boli vytvorené všetky iné veci, aby jestvovali.“ ​(Jeho dôverný vzťah k Bohu mu umožňuje, aby nám pomáhal spoznať pravdu o Bohu. Navyše ako ten, prostredníctvom koho boli stvorené všetky iné veci, Ježiš dokonale pozná celý stvorený vesmír. To nemôže o sebe povedať žiaden ľudský filozof.)

 Kol. 1:19, 20: „Boh uznal za dobré, aby v ňom [v Ježišovi Kristovi] bola všetka plnosť a aby sa jeho prostredníctvom s ním opäť zmierili všetky iné veci tak, že spôsobil pokoj prostredníctvom krvi, ktorú vylial na mučeníckom kole.“ ​(To znamená, že Ježiš je ten, koho Boh určil, aby prostredníctvom neho uviedol celé stvorenie opäť do súladu so sebou. Ako ukazuje Daniel 7:13, 14, Boh zveril Ježišovi aj vládu nad zemou. Naše vyhliadky do budúcnosti teda závisia od toho, či ho spoznáme a či budeme priaznivo reagovať na jeho pokyny.)

Kol. 2:8: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ ​(Bolo by poľutovaniahodné, keby sme dali prednosť podvodnej ľudskej filozofii pred pravou múdrosťou, ktorú môžeme získať ako učeníci Ježiša Krista, ktorý je po Bohu druhou najväčšou osobnosťou v celom vesmíre!)

Ako sa Boh pozerá na „múdrosť“, ktorú ponúka svetská filozofia?

1. Kor. 1:19–25: „Je napísané: ‚Spôsobím, aby zahynula múdrosť múdrych ľudí, a vzdelanosť vzdelancov odvrhnem.‘ Kde je múdry? Kde znalec Písma? Kde diskutér tohto systému vecí? Neurobil Boh múdrosť sveta pochabou? Keďže svet v Božej múdrosti svojou múdrosťou nespoznal Boha, Boh uznal za dobré pochabosťou [z hľadiska sveta] toho, čo sa zvestuje, zachrániť tých, ktorí veria... Pretože Božie pochabé [z pohľadu sveta] je múdrejšie ako ľudia a Božie slabé [ako to azda vidí svet] je silnejšie ako ľudia.“ ​(Tento Boží názor nie je ani svojvoľný, ani nerozumný. V Biblii, ktorá je najrozšírenejšou knihou na svete, Boh jasne vyjadril svoje predsavzatie. Poslal svojich svedkov, aby o tomto predsavzatí hovorili s každým, kto bude počúvať. Aké nerozumné by bolo, keby si nejaké stvorenie myslelo, že je múdrejšie ako Boh!)