Sedemnásta kapitola

Cudzinci zhromažďovaní do Božieho domu modlitby

Izaiáš 56:1–12

1, 2. Aké vzrušujúce oznámenie zaznelo v roku 1935 a čoho súčasťou to bolo?

 V PIATOK 31. mája 1935 mal Joseph F. Rutherford prejav k zástupu ľudí na zjazde vo Washingtone, D. C. Hovoril o totožnosti „veľkého zástupu“, ktorý videl vo videní apoštol Ján. Pri vyvrcholení tohto prejavu brat Rutherford povedal: „Prosím, nech vstanú všetci, ktorí majú nádej na večný život na zemi.“ Podľa jedného z účastníkov „vstala viac ako polovica prítomných“. Potom rečník vyhlásil: „Hľa, veľký zástup!“ Ďalšia účastníčka si spomína: „Najprv nastalo ticho, ale potom prepuklo dlhotrvajúce radostné volanie a jasanie.“ — Zjavenie 7:9.

² To bol významný okamžik v prebiehajúcom spĺňaní proroctva, ktoré bolo zapísané približne pred 2700 rokmi a ktoré sa v našich Bibliách nachádza v 56. kapitole Izaiáša. Tak ako mnohé iné proroctvá v Izaiášovi, aj toto proroctvo obsahuje tak sľuby prinášajúce útechu, ako aj závažné výstrahy. V prvom uplatnení je adresované Božiemu zmluvnému ľudu za Izaiášových dní, no spĺňa sa aj o stáročia neskôr, v našich dňoch.

Čo je potrebné na záchranu

3. Čo musia Židia robiť, ak sa usilujú o záchranu od Boha?

³ Päťdesiata šiesta kapitola Izaiáša sa začína nabádaním  určeným pre Židov. Všetci praví ctitelia by však mali dbať na to, čo v nej prorok píše. Čítame tu: „Toto povedal Jehova: ‚Zachovávajte právo a konajte to, čo je spravodlivé. Lebo moja záchrana je na dosah, aby prišla, a moja spravodlivosť, aby sa zjavila. Šťastný je smrteľný človek, ktorý to koná, a ľudský syn, ktorý sa toho pridŕža, zachováva sabat, aby ho neznesväcoval a drží svoju ruku, aby nevykonal nijaký druh zla.“ ​(Izaiáš 56:1, 2) Obyvatelia Judska, ktorí sa usilujú o záchranu od Boha, musia poslúchať mojžišovský Zákon, zachovávať právo a žiť spravodlivým spôsobom života. Prečo? Lebo sám Jehova je spravodlivý. Tí, ktorí sa usilujú o spravodlivosť, zažívajú šťastie vyplývajúce z Jehovovej priazne. — Žalm 144:15b.

4. Prečo je zachovávanie sabatu v Izraeli dôležité?

⁴ Proroctvo zdôrazňuje zachovávanie sabatu, lebo sabat je dôležitou súčasťou mojžišovského Zákona. Veď zanedbávanie sabatu je jedným z dôvodov, prečo obyvatelia Judska idú nakoniec do zajatia. (3. Mojžišova 26:34, 35; 2. Paralipomenon 36:20, 21) Sabat je znamením zvláštneho vzťahu medzi Jehovom a Židmi, a tí, ktorí ho zachovávajú, ukazujú, že si tento vzťah cenia. (2. Mojžišova 31:13) Okrem toho zachovávanie sabatu malo Izaiášovým súčasníkom pripomínať, že Jehova je Stvoriteľom. Pri jeho zachovávaní si tiež mali spomenúť na to, aké milosrdenstvo im Boh prejavil. (2. Mojžišova 20:8–11; 5. Mojžišova 5:12–15) A napokon dodržiavanie sabatu malo byť pravidelným, organizovaným opatrením na uctievanie Jehovu. Odpočinok od bežnej práce raz za týždeň mal byť pre obyvateľov Judska príležitosťou na modlitby, štúdium a rozjímanie.

5. Ako môžu kresťania v zásade uplatniť radu dodržiavať sabat?

 ⁵ Ale čo kresťania? Platí nabádanie zachovávať sabat aj pre nich? Nie priamo, lebo kresťania nie sú pod Zákonom, a tak sa od nich nevyžaduje zachovávať sabat. (Kolosanom 2:16, 17) No apoštol Pavol vysvetlil, že pre verných kresťanov existuje „sabatný odpočinok“. Zachovávať tento „sabatný odpočinok“ znamená mať vieru v Ježišovu výkupnú obeť na záchranu a prestať sa spoliehať na samotné skutky. (Hebrejom 4:6–10) Preto slová Izaiášovho proroctva o sabate dnešným Jehovovým služobníkom pripomínajú, aké životne dôležité je mať vieru v Božie opatrenie na záchranu. Sú tiež znamenitou pripomienkou, že si potrebujeme rozvíjať blízky vzťah k Jehovovi a snažiť sa o spôsob života vyznačujúci sa pravidelnou a stálou účasťou na uctievaní.

Útecha pre cudzincov a eunuchov

6. Na aké dve skupiny je teraz zameraná pozornosť?

⁶ Jehova teraz oslovuje dve skupiny, ktoré mu chcú slúžiť, ale ktoré pod mojžišovským Zákonom nemôžu vojsť do židovského zboru. Čítame: „Nech cudzinec, ktorý sa pripojil k Jehovovi, nehovorí: ‚Jehova ma nepochybne oddelí od svojho ľudu.‘ Ani eunuch nech nehovorí: ‚Hľa, som suchý strom.‘“ ​(Izaiáš 56:3) Cudzinec sa bojí, že bude odstránený z Izraela. Eunucha znepokojuje, že nikdy nebude mať deti, ktoré by zachovali jeho meno. Obe tieto skupiny majú nabrať odvahu. Skôr ako sa pozrieme prečo, pouvažujme o tom, aké je pod Zákonom ich postavenie vo vzťahu k izraelskému národu.

7. Aké obmedzenia stanovuje Zákon cudzincom v Izraeli?

⁷ Neobrezaní cudzinci sa nemôžu podieľať s Izraelom na uctievaní. Napríklad nie je im dovolené podieľať sa  na Pesachu. (2. Mojžišova 12:43) Cudzinci, ktorí sa nedopúšťajú zjavných priestupkov voči zákonom krajiny, sa tešia zo spravodlivého zaobchádzania a z pohostinnosti, ale ich spojenie s izraelským národom nie je trvalé. Samozrejme, niektorí úplne prijímajú Zákon za svoj a na znamenie toho sa muži dávajú obrezať. Tak sa stávajú prozelytmi, ktorí majú výsadu uctievať na nádvorí Jehovovho domu a sú považovaní za súčasť izraelského zboru. (3. Mojžišova 17:10–14; 20:2; 24:22) No ani prozelyti nie sú v úplnom zmysle účastníkmi Jehovovej zmluvy s Izraelom a nemajú v Zasľúbenej krajine žiadnu pôdu v dedičnom vlastníctve. Ostatní cudzinci sa môžu modliť smerom k chrámu a zrejme aj predkladať obete prostredníctvom kňazstva, pokiaľ sú tieto obete v súlade so Zákonom. (3. Mojžišova 22:25; 1. Kráľov 8:41–43) No Izraeliti nemajú s nimi pestovať blízke spoločenstvo.

Eunuchovia získavajú meno na neurčitý čas

8. a) Ako sa pozeralo na eunuchov pod mojžišovským Zákonom? b) Akú prácu vykonávali eunuchovia v pohanských národoch, ale aj na koho sa môže niekedy vzťahovať výraz „eunuch“?

⁸ Eunuchom je odopretá plnoprávna príslušnosť k izraelskému národu, a to aj vtedy, ak sa narodili židovským rodičom. a (5. Mojžišova 23:1) Medzi niektorými  pohanskými národmi mali eunuchovia v biblických časoch osobitné miesto a bolo dokonca zvykom kastrovať niektoré deti zajaté vo vojne. Eunuchovia boli ustanovovaní za úradníkov na kráľovských dvoroch. Eunuch mohol byť ‚strážcom žien‘, ‚strážcom konkubín‘ alebo sluhom kráľovnej. (Ester 2:3, 12–15; 4:4–6, 9) Nemáme dôkaz, že by Izraeliti napodobňovali takéto zvyky alebo že by eunuchovia boli zvlášť vyhľadávaní pre prácu v službách izraelských kráľov. b

9. Aké slová útechy adresuje Jehova tým, ktorí boli eunuchmi po telesnej stránke?

⁹ Okrem toho, že doslovní eunuchovia v Izraeli sa mohli na uctievaní pravého Boha podieľať len v obmedzenej miere, trpeli aj veľkým ponížením, keďže sa nemohli stať otcami detí, ktoré by niesli meno ich rodiny. Akou útechou sú preto ďalšie slová proroctva! Čítame v ňom: „Toto povedal Jehova eunuchom, ktorí zachovávajú moje sabaty a ktorí si vyvolili to, v čom mám potešenie, a ktorí sa pridŕžajú mojej zmluvy: ‚Dám im dokonca v svojom dome a vnútri svojich múrov pamätník a meno, niečo lepšie ako synov a dcéry. Dám im meno na neurčitý čas, také, ktoré nebude odrezané.‘“ — Izaiáš 56:4, 5.

10. Kedy sa zmenila situácia eunuchov a aká výsada je im odvtedy sprístupnená?

¹⁰ Áno, príde čas, keď už ani to, že je niekto po telesnej stránke eunuchom, nebude prekážkou v úplnom prijatí za Jehovovho služobníka. Ak budú eunuchovia poslušní,  budú mať „pamätník“, čiže miesto v Jehovovom dome, a meno, ktoré je lepšie ako synovia a dcéry. Kedy sa to malo splniť? Až po smrti Ježiša Krista. V tom čase bola stará zmluva Zákona nahradená novou zmluvou a telesný Izrael bol nahradený „Božím Izraelom“. (Galaťanom 6:16) Odvtedy môžu všetci, ktorí prejavujú vieru, uctievať Boha prijateľným spôsobom. Už nezáleží na telesných rozdieloch ani na zdravotnom stave. Tí, ktorí zostanú verní, budú mať bez ohľadu na svoj telesný stav „meno na neurčitý čas, také, ktoré nebude odrezané“. Jehova na nich nezabudne. Ich meno bude zapísané v jeho ‚pamätnej knihe‘ a v Božom stanovenom čase získajú večný život. — Malachiáš 3:16; Príslovia 22:1; 1. Jána 2:17.

Cudzinci uctievajú s Božím ľudom

11. K čomu sú povzbudzovaní cudzinci, ak chcú získať požehnania?

¹¹ A čo cudzinci? Proroctvo sa k nim teraz vracia a Jehova má pre nich slová veľkej útechy. Izaiáš píše: „Cudzincov, ktorí sa pripojili k Jehovovi, aby mu slúžili a milovali Jehovovo meno, aby sa stali jeho sluhami, všetkých, ktorí dodržiavajú sabat, aby ho neznesväcovali a pridržiavajú sa mojej zmluvy, aj tých ja privediem k svojmu svätému vrchu a dám im radovať sa vnútri môjho domu modlitby. Ich úplné zápalné obetné dary a ich obete budú prijaté na mojom oltári. Lebo môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy.“ — Izaiáš 56:6, 7.

12. Aké bolo kedysi pochopenie v súvislosti s Ježišovým proroctvom o „iných ovciach“?

¹² V našich dňoch sa „cudzinci“ objavovali postupne. Už pred prvou svetovou vojnou sa chápalo, že záchranu získa väčší počet ľudí, než je počet tých, ktorí majú  nádej, že budú vládnuť spolu s Ježišom v nebi — ktorých dnes poznáme ako Boží Izrael. Bádatelia Biblie poznali Ježišove slová zaznamenané v Jánovi 10:16: „Mám iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca; aj tie privediem, a budú počúvať môj hlas, a stanú sa jedným stádom jedného pastiera.“ Chápali, že tieto „iné ovce“ budú pozemskou triedou. No väčšina Bádateľov Biblie si myslela, že iné ovce sa objavia až počas tisícročnej vlády Ježiša Krista.

13. Prečo sa usúdilo, že ovce z 25. kapitoly Matúša sa musia objaviť v záverečných dňoch tohto systému vecí?

¹³ Napokon nastal pokrok v porozumení súvisiacich biblických textov, ktoré hovoria o ovciach. V Matúšovi 25. kapitole je zaznamenané Ježišovo podobenstvo o ovciach a capoch. Podľa tohto podobenstva ovce získajú večný život na základe toho, že podporujú Ježišových bratov. Preto sú samostatnou triedou, odlišnou od pomazaných Kristových bratov. V roku 1923 na zjazde v Los Angeles v Kalifornii v USA bolo vysvetlené, že tieto ovce sa musia objaviť v záverečných dňoch tohto systému vecí, nie až počas Milénia. Prečo? Lebo Ježiš povedal toto podobenstvo ako súčasť svojej odpovede na otázku: „Kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ — Matúš 24:3.

14, 15. Aký pokrok sa dosiahol v pochopení postavenia iných oviec v čase konca?

¹⁴ V 20. rokoch 20. storočia si niektorí jednotlivci, ktorí boli spojení s Bádateľmi Biblie, začali uvedomovať, že Jehovov duch im nedáva svedectvo o tom, že majú nebeské povolanie. Napriek tomu to boli horliví služobníci Najvyššieho Boha. Ich postavenie bolo lepšie pochopené, keď bola v roku 1931 vydaná kniha Ospravedlnenie.  Táto kniha v rozbore biblickej knihy Ezechiel verš za veršom vysvetľovala videnie „muža“ s kalamárom pisára. (Ezechiel 9:1–11) Tento „muž“ vo videní prechádza Jeruzalemom a označuje na čelách tých, ktorí vzdychajú a stenajú nad ohavnosťami, ktoré sú v ňom páchané. Predstavuje Ježišových bratov, ostatok pomazaných kresťanov žijúci na zemi v čase súdu protiobrazného Jeruzalema, takzvaného kresťanstva. Tými, ktorí sú označovaní, sú iné ovce žijúce v tomto období. Vo videní sú ušetrení, keď Jehovovi vykonávatelia rozsudku uvádzajú na odpadlícke mesto pomstu.

¹⁵ V roku 1932 hlbšie porozumenie prorockej drámy o izraelskom kráľovi Jehuovi a o Jonadábovi, jeho neizraelskom podporovateľovi, ukázalo, ako tieto iné ovce podporujú Kristových pomazaných bratov — tak ako Jonadáb, ktorý išiel s Jehuom a podporoval ho v odstraňovaní uctievania Baala. Napokon v roku 1935 bratia rozpoznali, že tí, ktorí žijú v čase konca tohto systému vecí a patria k iným ovciam, sú veľkým zástupom, ktorý videl vo videní apoštol Ján. To bolo prvý raz vysvetlené na spomínanom zjazde vo Washingtone, D. C., kde Joseph F. Rutherford poukázal na tých, ktorí majú pozemskú nádej, ako na „veľký zástup“.

16. Z akých výsad a povinností sa tešia „cudzinci“?

¹⁶ Tak sa postupne ukázalo, že „cudzinci“ majú v týchto posledných dňoch hrať veľkú úlohu v Jehovových predsavzatiach. Prichádzajú k Božiemu Izraelu, aby uctievali Jehovu. (Zechariáš 8:23) Spolu s týmto duchovným národom predkladajú Bohu prijateľné obete a vstupujú do sabatného odpočinku. (Hebrejom 13:15, 16) Navyše uctievajú v Božom duchovnom chráme, ktorý  je podobne ako chrám v Jeruzaleme „domom modlitby pre všetky národy“. (Marek 11:17) Prejavujú vieru vo výkupnú obeť Ježiša Krista a ‚perú si rúcha a bielia ich v Baránkovej krvi‘. A slúžia Jehovovi neustále, „preukazujú mu dňom a nocou svätú službu“. — Zjavenie 7:14, 15.

17. Ako sa novodobí cudzinci pridŕžajú novej zmluvy?

¹⁷ Novodobí cudzinci sa pridŕžajú novej zmluvy v tom zmysle, že vďaka spoločenstvu s Božím Izraelom sa tešia z úžitku a požehnaní, ktoré táto nová zmluva prináša. Hoci nie sú účastníkmi zmluvy, celým srdcom sa podriaďujú zákonom, ktoré sú s ňou spojené. Tak je Jehovov  zákon v ich srdci a spoznávajú Jehovu ako svojho nebeského Otca a Zvrchovaného Panovníka. — Jeremiáš 31:33, 34; Matúš 6:9; Ján 17:3.

18. Aké dielo zhromažďovania sa uskutočňuje v čase konca?

¹⁸ Izaiášovo proroctvo pokračuje: „Výrok Zvrchovaného Pána Jehovu, ktorý zhromažďuje rozohnaných z Izraela, je: ‚Zhromaždím k nemu iných vedľa tých jeho, čo sú už zhromaždení.‘“ ​(Izaiáš 56:8) V čase konca Jehova už zhromaždil „rozohnaných z Izraela“, členov pomazaného ostatku. Okrem toho zhromažďuje aj ďalších, členov veľkého zástupu. Obidve tieto skupiny spoločne uctievajú v pokoji a súlade pod dohľadom Jehovu a jeho Kráľa, Krista Ježiša, dosadeného na trón. Pre ich lojálnosť voči Jehovovej vláde prostredníctvom Krista ich Znamenitý Pastier spojil do zjednoteného, radostného stáda.

Slepí strážni, nemí psi

19. Aké pozvanie je predložené divým poľným a lesným zvieratám?

¹⁹ Po predchádzajúcich vrúcnych a budujúcich slovách nasleduje výrazný, takmer šokujúci opak. Jehova je pripravený konať voči cudzincom a eunuchom milosrdne. No mnohí, ktorí sa vyhlasujú za členov Božieho zboru, sú odsúdení a má byť nad nimi vykonaný rozsudok. A nielen to, ale nezasluhujú si ani len dôstojný pohreb a sú hodní iba toho, aby ich zožrali dravé zvieratá. Preto čítame: „Vy všetky divé zvieratá šíreho poľa, poďte žrať, vy všetky divé zvieratá v lese!“ ​(Izaiáš 56:9) Na čom si majú pochutiť tieto divé zvieratá? Proroctvo to vysvetlí. Možno nám to však bude pripomínať údel tých, ktorí budú v prichádzajúcej armagedonskej bitke odporovať  Bohu a ktorých mŕtve telá budú ponechané na zjedenie nebeským vtákom. — Zjavenie 19:17, 18.

20, 21. V čom zlyhávajú náboženskí vodcovia, takže sú ako duchovní vodcovia neužitoční?

²⁰ Proroctvo pokračuje: „Jeho strážni sú slepí. Žiaden z nich si nevšimol. Všetci sú to nemí psi; nie sú schopní štekať, ťažko dýchajú, ležia, radi driemu. Sú to aj psi so silnou túžbou duše; nepoznali nasýtenie. Sú to aj pastieri, ktorí nevedeli, ako porozumieť. Všetci sa obrátili k svojej vlastnej ceste, každý za svojím nepoctivým ziskom zo svojej vlastnej oblasti. ‚Poďte! Nechajte ma, nech si vezmem trochu vína; a pime opojný nápoj až do krajnosti. A zajtrajšok sa istotne vyvinie ako dnešok, veľký v omnoho väčšom meradle.‘“ — Izaiáš 56:10–12.

²¹ Náboženskí vodcovia Judska vyhlasujú, že uctievajú Jehovu. Tvrdia, že sú „jeho strážni“. Sú však duchovne slepí, nemí a spiaci. Ak nedokážu zostať bdelí a varovať pred nebezpečenstvom, aký je z nich úžitok? Títo náboženskí strážni sú bez porozumenia, nie sú schopní poskytovať duchovné vedenie ľuďom podobným ovciam. Navyše sú skazení. Majú nenásytné sebecké túžby. Namiesto toho, aby sa riadili Jehovovým vedením, idú svojou cestou, usilujú sa o nepoctivý zisk, oddávajú sa opojnému nápoju a povzbudzujú aj ďalších, aby tak konali. Zabúdajú na Boží blížiaci sa súd a hovoria ľuďom, že všetko bude dobré.

22. Ako sa náboženskí vodcovia za Ježišových dní podobali vodcom v starovekom Judsku?

²² Izaiáš vo svojom proroctve použil podobný obraz už pri opise neverných judských náboženských vodcov — duchovne opitých, ospalých a bez porozumenia. Títo  vodcovia zaťažovali ľud ľudskými tradíciami, hovorili náboženské lži a dôverovali v pomoc Asýrie namiesto toho, aby sa obracali na Boha. (2. Kráľov 16:5–9; Izaiáš 29:1, 9–14) Zrejme sa z toho vôbec nepoučili. Je smutné, že v prvom storočí boli vodcovia takí istí. Namiesto toho, aby sa chopili dobrého posolstva, ktoré im priniesol Boží vlastný Syn, odmietli Ježiša a sprisahali sa, že ho zabijú. Ježiš ich otvorene nazval „slepí vodcovia“ a dodal, že „ak vedie slepý slepého, obaja spadnú do jamy“. — Matúš 15:14.

 Dnešní strážni

23. Aké Petrovo proroctvo o náboženských vodcoch sa splnilo?

²³ Apoštol Peter varoval, že povstanú falošní učitelia, ktorí budú zvádzať kresťanov. Napísal: „Medzi ľudom [Izraela] sa vyskytli falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia. Práve tí budú nenápadne zavádzať zhubné sekty a zaprú dokonca majiteľa, ktorý ich kúpil, a privodia si rýchle zničenie.“ ​(2. Petra 2:1) Čo je výsledkom falošného učenia a sektárstva takýchto falošných učiteľov? Takzvané kresťanstvo, ktorého náboženskí vodcovia sa dnes modlia o Božie požehnanie pre svojich politických priateľov a potom sľubujú svetlú budúcnosť. Náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva sa vzhľadom na duchovné veci ukazujú ako slepí, nemí a spiaci.

24. Aká jednota existuje medzi duchovným Izraelom a cudzincami?

²⁴ Jehova však privádza milióny cudzincov, aby ho spolu s poslednými zostávajúcimi z Božieho Izraela uctievali v jeho veľkom duchovnom dome modlitby. Hoci títo cudzinci pochádzajú z mnohých národov, rás a jazykov, sú jednotní medzi sebou i s Božím Izraelom. Sú presvedčení, že záchrana môže prísť len od Jehovu Boha prostredníctvom Ježiša Krista. Motivovaní láskou k Jehovovi, pripájajú svoj hlas ku Kristovým pomazaným bratom, keď rozprávajú o svojej viere. A čerpajú hlbokú útechu zo slov apoštola, ktorý pod inšpiráciou napísal: „Ak verejne oznamuješ ono ‚slovo vo vlastných ústach‘, že Ježiš je Pán, a v srdci prejavuješ vieru, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený.“ — Rimanom 10:9.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

 [Obrázok na strane 250]

Sabat mal byť príležitosťou na modlitby, štúdium a rozjímanie

[Obrázky na strane 256]

Postavenie iných oviec bolo jasne vysvetlené na zjazde vo Washingtone, D. C., v roku 1935 (obrázok dole: krst, obrázok vpravo: program)

[Obrázok na strane 259]

Divé zvieratá sú pozývané na hostinu

 [Obrázky na strane 261]

Cudzinci a Boží Izrael majú medzi sebou jednotu