Jehova je Kráľom
Dvadsiata kapitola
Jehova je Kráľom
1, 2. a) Kto pocíti Jehovov hnev? b) Bude sa môcť Judsko vyhnúť trestu a ako to vieme?
BABYLON, Filištia, Moáb, Sýria, Etiópia, Egypt, Edom, Týrus, Asýria — tí všetci pocítia Jehovov hnev. Izaiáš predpovedal, že tieto nepriateľské národy a mestá postihne nešťastie. Čo však bude s Judskom? Vyhnú sa obyvatelia Judska trestu za svoje hriešne konanie? Historický záznam odpovedá hlasným „nie“!
2 Zamysli sa nad tým, čo sa stalo Samárii, hlavnému mestu desaťkmeňového izraelského kráľovstva. Tento národ nedodržal svoju zmluvu s Bohom. Nezostal oddelený od ohavných skutkov okolitých národov. Naopak, obyvatelia Samárie „stále robili zlé veci, aby urážali Jehovu... Preto sa Jehova veľmi popudil proti Izraelu, takže ich odstránil spred svojich očí.“ Izrael bol násilne odstránený zo svojej krajiny, „odišiel z vlastnej pôdy do vyhnanstva v Asýrii“. (2. Kráľov 17:9–12, 16–18, 23; Hozeáš 4:12–14) To, čo sa stalo Izraelu, je pre jeho sesterské judské kráľovstvo zlou predzvesťou.
Izaiáš predpovedá spustošenie Judska
3. a) Prečo Jehova opúšťa dvojkmeňové judské kráľovstvo? b) Čo je Jehova rozhodnutý urobiť?
3 Niektorí judskí králi boli verní, no väčšina verná nebola. Dokonca ani za vlády verného kráľa, akým bol napríklad Jotám, sa ľud úplne neodvrátil od falošného uctievania. (2. Kráľov 15:32–35) Skazenosť Judska vrcholí za vlády krvilačného kráľa Manašeho, ktorý podľa židovskej tradície zavraždil verného proroka Izaiáša, keď dal príkaz, aby ho rozpílili napoly. (Porovnaj Hebrejom 11:37.) Tento skazený kráľ „stále zvádzal Júdu a obyvateľov Jeruzalema, aby robili horšie ako národy, ktoré vyhladil Jehova pred synmi Izraela“. (2. Paralipomenon 33:9) Za vlády Manašeho je krajina ešte viac znečistená ako v čase, keď v nej vládli Kanaančania. Preto Jehova vyhlasuje: „Hľa, privádzam na Jeruzalem a Júdu nešťastie, o ktorom keď ktokoľvek počuje, bude mu zvoniť v oboch ušiach... Jednoducho vytriem Jeruzalem do čista, ako niekto vytiera do čista misku bez držadla, čisto ju vytrie a obráti ju hore dnom. A skutočne opustím ostatok svojho dedičstva a vydám ich do ruky ich nepriateľov a stanú sa jednoducho predmetom drancovania a plienenia pre všetkých svojich nepriateľov, lebo konali to, čo bolo zlé v mojich očiach, a neustále ma urážali.“ — 2. Kráľov 21:11–15.
4. Čo urobí Jehova Judsku a ako sa toto proroctvo spĺňa?
4 Tak ako miska obrátená hore dnom, z ktorej je vyliaty všetok obsah, aj táto krajina bude vyprázdnená, zostane bez obyvateľov. Toto prichádzajúce spustošenie Judska a Jeruzalema je opäť námetom Izaiášovho proroctva. Proroctvo sa začína slovami: „Hľa, Jehova vyprázdňuje krajinu a pustoší ju a obrátil jej povrch a rozptýlil jej obyvateľov.“ (Izaiáš 24:1) To sa spĺňa, keď útočiace babylonské vojská pod vedením kráľa Nabuchodonozora ničia Jeruzalem a jeho chrám a obyvatelia Judska sú zdecimovaní mečom, hladom a morovými nákazami. Väčšina prežijúcich Židov je odvedená do zajatia v Babylone a tí niekoľkí, ktorí sú zanechaní, utekajú do Egypta. Tak je judská krajina zmenená na trosky a úplne vyľudnená. Nezostávajú v nej ani len domáce zvieratá. Spustošená krajina sa stáva pustatinou s bezútešnými ruinami, v ktorých bývajú len divé zvieratá a vtáky.
5. Vyhne sa niekto Jehovovmu súdu? Vysvetli to.
5 Dostane sa niekomu v Judsku počas tohto prichádzajúceho súdu lepšieho zaobchádzania než ostatným? Izaiáš odpovedá: „Stane sa pre ľud takisto ako pre kňazov; to isté pre sluhu ako pre jeho pána; to isté pre slúžku ako pre jej paniu; to isté pre kupujúceho ako pre predavača; to isté pre požičiavajúceho ako pre toho, kto si požičiava; to isté pre toho, kto berie úrok, ako pre toho, kto úrok platí. Krajina bude celkom vyprázdnená a celkom istotne bude vydrancovaná, lebo toto slovo hovoril sám Jehova.“ (Izaiáš 24:2, 3) Nebude záležať na bohatstve ani na výsadách služby v chráme. Nebude urobená žiadna výnimka. Krajina je taká skazená, že všetci prežijúci — kňazi, sluhovia i páni, kupujúci i predávajúci — budú musieť odísť do vyhnanstva.
6. Prečo Jehova prestáva požehnávať krajinu?
6 Aby nevzniklo nedorozumenie, Izaiáš opisuje celý rozsah prichádzajúceho nešťastia a vysvetľuje jeho príčinu: „Krajina smúti, uvädla. Úrodná zem uschla, uvädla. Vysokí z ľudu krajiny uschli. A krajina, tá sa znečistila pod svojimi obyvateľmi, lebo obchádzali zákony, menili predpis, porušovali zmluvu trvajúcu na neurčito. Preto kliatba pohltila krajinu a tí, ktorí ju obývajú, sú považovaní za vinných. Preto klesol počet obyvateľov krajiny a zostalo veľmi málo smrteľných ľudí.“ (Izaiáš 24:4–6) Keď Izraeliti dostali krajinu Kanaan, bola to ‚krajina tečúca mliekom a medom‘. (5. Mojžišova 27:3) Napriek tomu stále boli závislí od Jehovovho požehnania. Ak by verne dodržiavali jeho ustanovenia a prikázania, krajina by ‚dávala svoj výnos‘, ale ak by začali obchádzať jeho zákony a prikázania, ich snahy obrábať zem by boli ‚vynakladané nadarmo‘ a zem by ‚nedávala svoj výnos‘. (3. Mojžišova 26:3–5, 14, 15, 20) Krajinu by pohltila kliatba od Jehovu. (5. Mojžišova 28:15–20, 38–42, 62, 63) Teraz musí Judsko čakať, že naň príde táto kliatba.
7. Ako mohla byť zmluva Zákona pre Izraelitov požehnaním?
7 Približne 800 rokov pred Izaiášovými dňami Izraeliti ochotne vstúpili do zmluvného vzťahu s Jehovom a súhlasili, že budú podľa toho konať. (2. Mojžišova 24:3–8) Podmienky zmluvy Zákona zneli, že ak budú poslúchať Jehovove prikázania, budú zažívať bohaté požehnanie, ale ak porušia zmluvu, toto požehnanie stratia a nepriatelia ich odvedú do zajatia. (2. Mojžišova 19:5, 6; 5. Mojžišova 28:1–68) Táto zmluva Zákona, daná prostredníctvom Mojžiša, mala zostať v platnosti na neurčitý, čiže na bližšie neurčený čas. Mala chrániť Izraelitov až do príchodu Mesiáša. — Galaťanom 3:19, 24.
8. a) Ako ľudia „obchádzali zákony“ a „menili predpis“? b) Ako „vysokí“ ‚uschnú‘ medzi prvými?
8 Ľudia však „porušovali zmluvu trvajúcu na neurčito“. Obchádzali Božie zákony a ignorovali ich. „Menili predpis“, riadili sa inými právnymi postupmi, než ktoré im dal Jehova. (2. Mojžišova 22:25; Ezechiel 22:12) Preto bude ľud zo svojej krajiny odstránený. Počas prichádzajúceho súdu mu nebude prejavené nijaké milosrdenstvo. Medzi prvými, ktorí ‚uschnú‘, pretože im Jehova odníme svoju ochranu a prestane im prejavovať priazeň, budú „vysokí“, teda urodzení. Ako sa približuje zničenie Jeruzalema, tieto slová sa spĺňajú, keď najprv Egypťania a potom Babylončania robia judských kráľov svojimi vazalmi. Následne kráľ Jehojachin a ďalší členovia kráľovskej rodiny sú medzi prvými odvedení do zajatia v Babylone. — 2. Paralipomenon 36:4, 9, 10.
Z krajiny sa vytráca radosť
9, 10. a) Akú úlohu má v Izraeli poľnohospodárstvo? b) Čo to znamená, keď každý ‚sedí pod svojím viničom a figovníkom‘?
9 Izraelský národ je poľnohospodárskou spoločnosťou. Odkedy Izraeliti vošli do Zasľúbenej krajiny, venujú sa pestovaniu plodín a paseniu stád. Poľnohospodárstvo má preto dôležité miesto v zákonoch daných Izraelu. Každý siedmy rok má krajina predpísaný povinný sabatný odpočinok, aby sa obnovila úrodnosť pôdy. (2. Mojžišova 23:10, 11; 3. Mojžišova 25:3–7) Tri výročné sviatky, ktoré má národ prikázané sláviť, sú načasované tak, aby sa zhodovali s poľnohospodárskymi obdobiami. — 2. Mojžišova 23:14–16.
10 V celej krajine bežne vidno vinice. Písma uvádzajú, že víno, produkt z hrozna, je darom od Boha, darom, ktorý „rozradostňuje srdce smrteľného človeka“. (Žalm 104:15) Vyjadrenie, že každý ‚sedí pod svojím viničom a figovníkom‘, je opisom blahobytu, pokoja a bezpečia pod Božou spravodlivou vládou. (1. Kráľov 4:25; Micheáš 4:4) Úspešná sezóna vinobrania sa považuje za požehnanie a je dôvodom na spev a plesanie. (Sudcovia 9:27; Jeremiáš 25:30) Platí to však aj naopak. Keď vinič usychá alebo neprináša žiadne hrozno a vinice sa stávajú opusteným úhorom plným tŕnia, je to dôkaz, že Jehova odňal svoje požehnanie. Je to čas na veľký žiaľ.
11, 12. a) Ako Izaiáš znázorňuje podmienky, ku ktorým povedie Jehovov súd? b) Aké pochmúrne vyhliadky opisuje Izaiáš?
11 Je preto vhodné, že Izaiáš používa práve vinice a ich výnos na znázornenie podmienok, k akým povedie odňatie Jehovovho požehnania krajine: „Nové víno smúti, vinič uschol, všetci s radostným srdcom sa rozvzdychali. Jasanie tamburín ustalo, hluk vysoko povznesených zanikol, prestalo jasanie harfy. Pijú víno bez piesne, opojný nápoj horkne tým, ktorí ho pijú. Opustené mesto je rozborené; do každého domu je uzavretý vstup. Na uliciach je krik pre nedostatok vína. Všetko radovanie pominulo; jasot krajiny odišiel. V meste zostal stav vzbudzujúci úžas; brána bola roztrieskaná na hromadu trosiek.“ — Izaiáš 24:7–12.
12 Tamburína a harfa sú príjemne znejúce nástroje používané na chválenie Jehovu a na vyjadrenie radosti. (2. Paralipomenon 29:25; Žalm 81:2) V čase božského trestu nebude počuť ich zvuk. Nebude žiadne radostné vinobranie. V spustošených ruinách Jeruzalema, ktorého brána bude „roztrieskaná na hromadu trosiek“ a domy ‚uzavreté‘, aby nikto nemohol vojsť, nebude počuť žiadne radostné zvuky. Aké pochmúrne vyhliadky pre obyvateľov krajiny, ktorá bola sama osebe taká úrodná!
Ostatok ‚radostne volá‘
13, 14. a) Čo hovoria Jehovove zákony o zbere úrody? b) Ako Izaiáš používa zákony o zbere úrody na znázornenie skutočnosti, že niektorí prežijú Jehovov súd? c) Čím si môžu byť verní Judejčania istí napriek tomu, že ich čakajú temné obdobia skúšok?
13 Izraeliti pri zbere olív udierajú do stromov palicami, aby z nich plody spadli dole. Podľa Božieho Zákona majú zakázané prehľadávať vetvy stromov a zbierať aj zvyšné olivy. Nemajú zbierať ani hrozno, ktoré zostalo po obraní viníc. Zvyšky po zozbieraní úrody majú byť ponechané ako paberky pre chudobných — „pre cudzieho usadlíka, pre chlapca bez otca a pre vdovu“. (5. Mojžišova 24:19–21) Izaiáš používa tieto známe zákony na znázornenie utešujúcej skutočnosti, že niektorí prežijú Jehovov prichádzajúci súd: „Tak sa stane uprostred krajiny, medzi národmi, ako keď sa otĺka olivovník, ako paberkovanie, keď vinobranie prišlo ku koncu. Sami zodvihnú hlas, budú radostne volať. V Jehovovej nadradenosti istotne budú prenikavo volať od mora. Preto budú oslavovať v kraji svetla Jehovu, na morských ostrovoch meno Jehovu, Boha Izraela. Melódie, ktoré sme počuli, sú z najvzdialenejšieho konca krajiny: ‚Okrasa Spravodlivému!‘“ — Izaiáš 24:13–16a.
14 Tak ako po zbere úrody zostávajú na strome alebo na viniči nejaké plody, aj po Jehovovom vykonaní súdu niektorí zostanú — na „paberkovanie, keď vinobranie prišlo ku koncu“. Prorok sa už o nich zmienil, ako je zaznamenané v 6. verši, keď povedal, že „zostalo veľmi málo smrteľných ľudí“. Teda niektorí prežijú zničenie Jeruzalema a Judska, aj keď ich bude málo, a neskôr sa ostatok vráti zo zajatia a krajina bude znovu obývaná. (Izaiáš 4:2, 3; 14:1–5) Hoci tí, ktorí sú úprimného srdca, zažijú temné obdobia skúšok, môžu si byť istí, že ich čaká oslobodenie a radovanie. Prežijúci uvidia splnenie Jehovovho prorockého slova a spoznajú, že Izaiáš bol pravý Boží prorok. Budú naplnení radosťou, keď budú svedkami spĺňania proroctiev o obnove. Bez ohľadu na to, kam boli rozptýlení — či na ostrovy Stredomoria na západe, do Babylona „v kraji svetla“ (východu slnka, čiže na východe), alebo na ktorékoľvek iné vzdialené miesto —, budú chváliť Boha za to, že ich zachoval nažive, a budú spievať: „Okrasa Spravodlivému!“
Jehovovmu súdu nemožno uniknúť
15, 16. a) Ako sa Izaiáš cíti vzhľadom na to, čo sa má stať jeho ľudu? b) Čo postihne neverných obyvateľov krajiny?
15 Zatiaľ je však predčasné radovať sa. Izaiáš svojim súčasníkom znovu pripomína súčasný stav, keď hovorí: „Hovorím však: ‚Pre mňa je chudosť, pre mňa je chudosť! Beda mi! Zradne si počínajúci konali zradne. Áno, zradne si počínajúci konali zradou.‘ Des a priehlbenina a pasca prišli na teba, ty obyvateľ krajiny. A stane sa, že ktokoľvek uteká pred zvukom desu, padne do priehlbne, a ktokoľvek vyjde z vnútra priehlbne, chytí sa do pasce. Veď sa skutočne otvoria i stavidlá vo výške a základy krajiny sa zakolíšu. Krajina sa celkom rozpukla, krajina je celkom otrasená, krajina sa celkom potáca. Krajina sa pohybuje celkom neisto ako opilec a kolíše sa sem a tam ako rozhľadňa. A jej priestupok na nej oťažel a ona padne, takže už nevstane.“ — Izaiáš 24:16b–20.
16 Izaiáš je naplnený žiaľom nad tým, čo má postihnúť jeho ľud. Pre stav vecí okolo seba sa cíti chorý a má pocit, že je mu beda. Pribúda ľudí, ktorí si počínajú zradne a ktorí vzbudzujú v obyvateľoch krajiny strach. Keď Jehova odníme neverným obyvateľom Judska svoju ochranu, vo dne i v noci budú zažívať hrôzu. Nebudú si istí svojím životom. Nebudú môcť uniknúť nešťastiu, ktoré ich postihne za to, že opustili Jehovove prikázania a zavrhli božskú múdrosť. (Príslovia 1:24–27) Pohroma príde aj napriek tomu, že tí, ktorí si v krajine počínajú zradne, sa snažia presviedčať ľudí, že všetko bude v poriadku, a svojou falošnosťou a podvodom privádzajú ľud na cestu vedúcu do zničenia. (Jeremiáš 27:9–15) Prídu nepriatelia, vyplienia ich a odvedú do zajatia. To všetko Izaiáša veľmi skľučuje.
17. a) Prečo nebude možné uniknúť? b) Čo sa stane s krajinou, keď Jehova uplatní svoju sudcovskú moc z nebies?
17 Prorok je však nútený vyhlásiť, že nebude úniku. Kamkoľvek sa ľud pokúsi uniknúť, bude chytený. Niektorí azda uniknú jednému nešťastiu, no postihne ich iné nešťastie — nenájdu bezpečie. Budú ako štvané zviera, ktoré sa vyhne jame, ale chytí sa do pasce. (Porovnaj Ámosa 5:18, 19.) Jehova uplatní svoju sudcovskú moc z nebies a otrasie samotnými základmi krajiny. Krajina sa zapotáca a padne ako opilec. Keďže je zaťažená vinou, nebude schopná opäť vstať. (Ámos 5:2) Jehovov súd je definitívny. Krajina bude úplne zničená a zmenená na trosky.
Jehova bude vládnuť v sláve
18, 19. a) Na koho sa zrejme vzťahuje vyjadrenie „vojsko výšiny“ a ako bude zhromaždené „v žalári“? b) Pravdepodobne ako bude ‚vojsku výšiny‘ „po hojnosti dní“ venovaná pozornosť? c) Ako bude Jehova venovať pozornosť ‚kráľom zeme‘?
18 Izaiášovo proroctvo teraz siaha ešte ďalej, keď poukazuje na konečné uskutočnenie Jehovovho predsavzatia: „V ten deň sa stane, že Jehova obráti svoju pozornosť na vojsko výšiny vo výšine a na kráľov zeme nad zemou. A istotne budú zhromaždení ako sa zhromažďujú väzni do jamy a budú zavretí v žalári; a po hojnosti dní im bude venovaná pozornosť. A úplnok mesiaca je zarazený a žiariace slnko sa zahanbilo, lebo Jehova vojsk sa stal kráľom na Vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími mužmi so slávou.“ — Izaiáš 24:21–23.
19 „Vojsko výšiny“ sa zrejme vzťahuje na démonských ‚svetovládcov tejto tmy, zlé duchovné sily v nebeských miestach‘. (Efezanom 6:12) Tie majú mocný vplyv na svetové veľmoci. (Daniel 10:13, 20; 1. Jána 5:19) Ich cieľom je odvrátiť ľudí od Jehovu a od čistého uctievania. Ako sa im len podarilo zviesť Izrael, aby napodobňoval skazené konanie okolitých národov, a tak si vyslúžil od Boha božský súd! No Satan a jeho démoni sa budú musieť zodpovedať Bohu, keď obráti svoju pozornosť na nich, ako aj na vládcov na zemi, „kráľov zeme nad zemou“, ktorí sa pod ich vplyvom obracajú proti Bohu a prestupujú jeho zákony. (Zjavenie 16:13, 14) Izaiáš symbolickou rečou hovorí, že budú zhromaždení a „zavretí v žalári“. „Po hojnosti dní“, možno na konci tisícročnej vlády Ježiša Krista, keď Satan a jeho démoni (nie však ‚králi zeme nad zemou‘) budú dočasne uvoľnení, Boh na nich privedie konečný trest, ktorý si zaslúžia. — Zjavenie 20:3, 7–10.
20. Ako a kedy sa Jehova „stal kráľom“ v staroveku a v súčasnosti?
20 Táto časť Izaiášovho proroctva poskytuje Židom úžasné uistenie. Jehova v patričnom čase spôsobí pád starovekého Babylona a privedie Židov späť do ich domovskej krajiny. Keď Jehova v roku 537 pred n. l. prejavil týmto spôsobom svoju moc a zvrchovanosť v prospech svojho ľudu, naozaj sa dalo povedať: „Tvoj Boh sa stal kráľom!“ (Izaiáš 52:7) V súčasnosti sa Jehova „stal kráľom“ v roku 1914, keď dosadil Ježiša Krista ako Kráľa nebeského Kráľovstva. (Žalm 96:10) ‚Stal sa kráľom‘ aj v roku 1919, keď prejavil svoju kráľovskú moc tým, že oslobodil duchovný Izrael z područia Veľkého Babylona.
21. a) Ako bude ‚úplnok mesiaca zarazený a žiariace slnko zahanbené‘? b) Aké zvučné volanie sa veľkolepo splní?
21 Jehova sa opäť ‚stane kráľom‘, keď privedie Veľký Babylon a zvyšok tohto skazeného systému vecí ku koncu. (Zechariáš 14:9; Zjavenie 19:1, 2, 19–21) Potom bude Jehovova kráľovská vláda taká veľkolepá, že ani trblietavý mesačný spln v noci, ani žiariace slnko na pravé poludnie sa nevyrovnajú jej sláve. (Porovnaj Zjavenie 22:5.) V porovnaní so slávou Jehovu vojsk sa slnko a mesiac takpovediac zahanbia. Jehova bude zvrchovane vládnuť. Jeho absolútna moc a sláva bude zjavná všetkým. (Zjavenie 4:8–11; 5:13, 14) Aká úžasná vyhliadka! V tom čase sa veľkolepo splní Žalm 97:1 a po celej zemi bude znieť volanie: „Sám Jehova sa stal kráľom. Nech sa raduje zem. Nech sa radujú tie mnohé ostrovy.“
[Otázky]
[Obrázok na strane 262]
V krajine už nebude počuť hudbu a jasanie
[Obrázok na strane 265]
Niektorí prežijú Jehovov súd ako plody zanechané na strome po zbere úrody
[Obrázok na strane 267]
Izaiáš je naplnený žiaľom nad tým, čo má postihnúť jeho ľud
[Obrázok na strane 269]
Ani slnko, ani mesiac sa nevyrovnajú Jehovovi v sláve
