Štúdie o inšpirovaných Písmach a ich pozadí

Štúdia číslo 5 — Hebrejský text Svätých písiem

Opisovanie Hebrejských písiem, ochrana neporušenosti textu a jeho odovzdávanie až do našej doby ako inšpirovaného Božieho slova.

1. a) Ako sa ‚Jehovove slová‘ líšia od iných pokladov minulosti? b) Aké otázky vznikajú o zachovaní Božieho slova?

‚JEHOVOVE slová‘, písomne zachytené, sa môžu prirovnať k vodám pravdy, zhromaždeným v pozoruhodnej zásobárni inšpirovaných záznamov. Akí vďační môžeme byť, že po celý čas týchto nebeských oznámení Jehova dával zhromažďovať tieto „vody“, aby sa stali nevyčerpateľným zdrojom životodarného poučenia! Iné poklady minulosti, ako kráľovské koruny, dedičné cennosti a pomníky ľudí, stratili časom svoj lesk, zvetrali alebo sa zrútili, ale výroky nášho Boha, podobné pokladom, budú trvať na neurčitý čas. (Iz. 40:8) Vznikajú však otázky, či nedošlo k znečisteniu týchto vôd pravdy, keď bola zásobáreň už naplnená. Zostali neznečistené? Boli verne prenesené z textov pôvodného jazyka, aby to, čo je dnes dostupné ľuďom všetkých jazykov na zemi, bolo spoľahlivé? Zisťujeme, že skúmanie časti tejto zásobárne, ktorá je známa ako hebrejský text, znamená napínavé štúdium, keď sledujeme, ako starostlivo sa uchovávala jeho presnosť a aké obdivuhodné opatrenia sa urobili, aby sa mohli odovzdať a sprístupniť všetkým národom ľudstva pomocou tradičných i nových prekladov.

2. Ako boli inšpirované spisy zachované až do Ezdrášových čias?

² Pôvodné dokumenty v hebrejskom a aramejskom jazyku vyhotovili Bohom použití ľudskí tajomníci od Mojžiša v roku 1513 pred n. l. až do doby krátko po roku 443 pred n. l. Pokiaľ vieme, ani jeden z týchto pôvodných spisov už neexistuje. Od začiatku sa však inšpirované spisy, vrátane ich autorizovaných odpisov, uchovávali veľmi starostlivo. Asi v roku 642 pred n. l., za čias kráľa Joziáša, bola nájdená „samotná kniha zákona“ Mojžišovho, nepochybne pôvodný exemplár, uložená v Jehovovom dome. Až dovtedy bola verne uchovávaná počas 871 rokov. Biblický pisateľ Jeremiáš prejavil o tento nález taký veľký záujem, že o tom urobil písomný záznam v 2. Kráľov 22:8–10, a asi v roku 460 pred n. l. sa zmienil o tejto udalosti Ezdráš. (2. Par. 34:14–18) Zaujímal sa o tieto veci, lebo „bol zručným opisovačom v Mojžišovom zákone, ktorý dal Jehova, Boh Izraela“. (Ezd. 7:6) Ezdráš mal nepochybne prístup k iným zvitkom Hebrejských písiem, ktoré boli vyhotovené až do jeho čias, medzi ktorými možno boli originály niektorých inšpirovaných spisov. Ezdráš bol zrejme vo svojej dobe strážcom Božích spisov. — Neh. 8:1, 2.

OBDOBIE ODPISOVANIA RUKOPISOV

3. Prečo vznikla potreba ďalších odpisov Písiem a ako bola uspokojená?

³ Od Ezdrášových čias rástol dopyt po odpisoch Hebrejských písiem. V čase obnovy roku 537 pred n. l. a ani potom sa do Jeruzalema a do Palestíny nevrátili všetci Židia. Tisíce ich zostalo v Babylone a ďalší sa sťahovali kvôli obchodovaniu či z iných dôvodov, takže žili vo väčšine  veľkých obchodných stredísk starovekého sveta. Mnohí Židia každoročne putovali späť do Jeruzalema na rôzne chrámové sviatky a zúčastnili sa tam uctievania v biblickej hebrejčine. V Ezdrášových časoch si Židia v týchto mnohých vzdialených krajinách začali budovať miestne siene na zhromaždenia známe ako synagógy, kde sa čítali Hebrejské písma a viedli sa o nich rozpravy. * Pre tieto mnohé rozptýlené miesta uctievania museli odpisovači vytvoriť zásobu ručne písaných odpisov.

4. a) Čo bola „geníza“ a ako sa používala? b) Čo cenné sa našlo v jednej z nich v 19. storočí?

⁴ Tieto synagógy mali zvyčajne miestnosť na skladovanie nazývanú geníza. Židia v týchto genízach zhromažďovali vyradené rukopisy, ktoré sa časom roztrhali alebo ošúchali a ktoré nahradili novými na bežné používanie v synagóge. Z času na čas bol obsah týchto geníz slávnostne pochovaný do zeme, aby sa neznesvätil text, obsahujúci Jehovovo sväté meno. Počas stáročí sa takto vyradilo z používania tisíce starých rukopisov hebrejskej Biblie. Ale dobre zásobenú genízu synagógy v starej Káhire ušetrili od takéhoto osudu, možno preto, že ju zamurovali a zabudlo sa na ňu až do konca 19. storočia. V roku 1890, keď synagógu opravovali, bol obsah genízy opäť preskúmaný a jej poklady postupne odovzdané alebo darované. Z tohto zdroja si pomerne kompletné rukopisy a tisíce zlomkov (niektoré údajne zo 6. storočia n. l.) našli cestu do Cambridgskej univerzitnej knižnice a do iných knižníc v Európe i v Amerike.

5. a) Ktoré staroveké hebrejské rukopisy sú dnes uvádzané v zoznamoch a aký je ich vek? b) Čo vidno z ich skúmania?

⁵ Do dnešných čias sa v rôznych knižniciach sveta napočítalo a zahrnulo do zoznamu možno 6 000 rukopisov celých Hebrejských písiem alebo ich častí. Až donedávna neboli také rukopisy (okrem niekoľkých zlomkov) staršie ako z 10. storočia n. l. Potom v roku 1947 bol v oblasti Mŕtveho mora nájdený zvitok Izaiášovej knihy a v nasledujúcich rokoch boli objavené ďalšie veľmi cenné zvitky Hebrejských písiem, lebo jaskyne v oblasti Mŕtveho mora vydali bohaté poklady rukopisov, ktoré boli skryté takmer 1 900 rokov. Znalci teraz určili, že niektoré z nich boli odpísané v posledných storočiach pred n. l. Porovnávacie štúdium približne 6 000 rukopisov Hebrejských písiem poskytuje dobrý základ na stanovenie hebrejského textu a vyplýva z neho, že text bol odovzdaný verne.

HEBREJČINA

6. a) Aká bola raná história hebrejčiny? b) Prečo bol Mojžiš spôsobilý na spísanie 1. Mojžišovej?

⁶ To, čo sa dnes označuje za hebrejčinu, bolo vo svojej prvotnej forme jazykom, ktorým hovoril Adam v záhrade Eden. Preto možno o tomto jazyku hovoriť ako o reči človeka. Bol to jazyk, ktorým sa hovorilo v Noachových dňoch, i keď jeho slovná zásoba rástla. Ešte v rozšírenejšej forme sa udržal ako základný jazyk, ktorý pretrval, keď Jehova zmiatol reč ľudstva pri veži v Bábeli. (1. Mojž. 11:1, 7–9) Hebrejčina patrí k semitskej skupine jazykov, a stojí na jej čele. Zdá sa, že je príbuzná s kanaanskym jazykom z Abrahámovej doby, a Kanaanci vytvorili zo svojej hebrejskej vetvy rôzne nárečia. V Izaiášovi 19:18 sa o tejto reči hovorí ako o „kanaanskom jazyku“. Mojžiš bol v svojej dobe učencom; bol vzdelaný nielen v múdrosti Egypťanov, ale poznal aj hebrejčinu svojich predkov. Preto mohol čítať staré doklady, ktoré mu prišli do rúk, a tie možno poskytli základ pre niektoré informácie o tom, čo dnes poznáme ako biblickú knihu 1. Mojžišova.

7. a) Ako sa hebrejčina ďalej vyvíjala? b) Na čo slúžila biblická hebrejčina?

⁷ Neskôr, v dňoch židovských kráľov, sa hebrejčina stala známa ako „jazyk Židov“. (2. Kráľ. 18:26, 28) V Ježišovej dobe Židia hovorili novšou čiže rozšírenou formou hebrejčiny a tá sa ešte neskôr stala rabínskou hebrejčinou. Treba však poznamenať, že v Kresťanských gréckych písmach sa o nej stále hovorí ako o ‚hebrejskom‘ jazyku, nie ako o aramejčine. (Ján 5:2; 19:13, 17; Sk. 22:2; Zjav. 9:11) Od najstarších čias bola biblická hebrejčina spájajúcim dorozumievacím jazykom, ktorému rozumela väčšina Jehovových predkresťanských svedkov, tak ako aj jeho kresťanskí svedkovia 1. storočia.

8. Za čo môžeme byť skutočne vďační, ak máme na mysli účel Písiem?

⁸ Hebrejské písma slúžili ako zásobáreň krištáľovo čistých vôd pravdy, oznámených a zhromaždených pod Božou inšpiráciou. Ale len tí, ktorí vedeli čítať po hebrejsky, mohli sami čerpať priamo z týchto vôd obstaraných božskou cestou. Teda ako mohli ľudia z národov a mnohých jazykov nájsť cestu k týmto vodám pravdy, aby z nich pili a získali tak božské vedenie  a osvieženie pre svoje duše? (Zjav. 22:17) Jedinou cestou bol preklad z hebrejčiny do iných jazykov, čím sa rozšíril tok božskej pravdy k celému ľudstvu. Môžeme byť naozaj vďační Bohu Jehovovi za to, že asi od 4. alebo 3. storočia pred n. l. až dodnes boli časti Biblie preložené do vyše 1 900 jazykov. Aký dar to je pre všetkých ľudí naklonených k spravodlivosti, ktorým je tak umožnené nájsť svoje „potešenie“ v týchto drahocenných vodách! — Žalm 1:2; 37:3, 4.

9. a) Aké oprávnenie na preklady dáva sama Biblia? b) Na aký ďalší dobrý účel slúžili staroveké preklady Biblie?

⁹ Poskytuje sama Biblia oprávnenie alebo ospravedlnenie pre preklady svojho textu do iných jazykov? Iste. Božie slovo Izraelu: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom“ a Ježišov prorocký príkaz kresťanom: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“ sa musia splniť. Je nevyhnutné mať preklady Písma, aby sa to mohlo stať. Ak sa pozrieme späť na 24 storočí, keď sa Biblia prekladala, je zrejmé, že túto prácu sprevádzalo Jehovovo požehnanie. Dávne preklady Biblie, ktoré sa zachovali v rukopisnej forme, okrem toho tiež potvrdili, aký vysoký je stupeň textovej vierohodnosti tejto hebrejskej zásobárne pravdy. — 5. Mojž. 32:43; Mat. 24:14.

NAJRANEJŠIE PREKLADY

10. a) Čo je Samaritánsky Pentateuch a prečo je pre nás dnes užitočný? b) Uveď príklad jeho použitia v Preklade nového sveta.

¹⁰ Samaritánsky Pentateuch. Najďalej do minulosti siaha preklad známy ako Samaritánsky Pentateuch, ktorý, ako naznačuje názov, obsahuje len prvých päť kníh Hebrejských písiem. Je to vlastne prepis hebrejského textu do samaritánskeho písma, ktoré sa vyvinulo zo starohebrejského písma. Je užitočným vodidlom k hebrejskému textu tej doby. Tento prepis urobili Samaritáni — potomkovia tých, ktorí zostali v Samárii po porážke desaťkmeňového izraelského kráľovstva v roku 740 pred n. l. a tých, ktorých tam vtedy priviedli Asýrčania. Samaritáni zlúčili izraelské uctievanie s uctievaním svojich pohanských bohov a prijali Pentateuch. Usudzuje sa, že prepis vytvorili asi v 4. storočí pred n. l., hoci niektorí učenci naznačujú, že to možno bolo až v 2. storočí pred n. l. Keď čítali jeho text, v skutočnosti ho vyslovovali po hebrejsky. Hoci obsahuje asi 6 000 odchýliek od hebrejského textu, veľa z nich je len nepatrných. Máloktorý z existujúcich manuskriptov je starší ako z 13. storočia n. l. Niekoľko odkazov na Samaritánsky Pentateuch je v poznámkach pod čiarou v Preklade nového sveta. *

11. Čo sú Targumy a aký je ich úžitok v spojitosti s textom Hebrejských písiem?

¹¹ Aramejské Targumy. Aramejské slovo pre „výklad“ či „parafrázu“ je targum. Od Nehemiášových čias používalo aramejčinu ako hovorový jazyk mnoho Židov žijúcich na perzskom území, a preto bolo potrebné sprevádzať čítanie Hebrejských písiem prekladmi do tohto jazyka. Svoju dnešnú konečnú podobu pravdepodobne dostali až v 5. storočí n. l. Sú to síce len voľné parafrázy hebrejského textu, a nie presný preklad, ale poskytujú bohaté pozadie k textu a pomáhajú objasniť niektoré ťažšie pasáže. V Preklade nového sveta sú v poznámkach pod čiarou časté odkazy na Targumy. *

12. Čo je Septuaginta a prečo je taká dôležitá?

¹² Grécka Septuaginta. Najdôležitejší z raných prekladov Hebrejských písiem a prvý skutočný písaný preklad z hebrejčiny je grécka Septuaginta (čo znamená „sedemdesiat“). S týmto prekladom podľa tradície začalo okolo roku 280 pred n. l. asi 72 židovských učencov z Alexandrie v Egypte. Neskôr sa vžilo používanie čísla 70, a tak dostal preklad názov Septuaginta. Zrejme bol dokončený niekedy v 2. storočí pred n. l. Slúžil ako Písmo pre grécky hovoriacich Židov a veľmi sa používal až do doby Ježiša a jeho apoštolov. V Kresťanských gréckych písmach je väčšina z 320 priamych citátov a celkovo asi 890 citátov a odkazov z Hebrejských písiem založených na Septuaginte.

13. Aké cenné zlomky Septuaginty sa zachovali až do našej doby a v čom je ich hodnota?

¹³ Na štúdium v dnešnej dobe je stále ešte k dispozícii veľké množstvo zlomkov Septuaginty písaných na papyruse. Hoci obsahujú len niekoľko veršov alebo kapitol z pôvodných rukopisov, sú cenné, pretože patria do ranej kresťanskej doby, a tak nám pomáhajú objasniť text Septuaginty. Zbierka papyrusov Fouad (inventárne č. 266) bola objavená v Egypte roku 1939 a zistilo sa, že pochádza z 1. storočia pred n. l. Obsahuje časti kníh 1. a 5. Mojžišovej. V zlomkoch 1. Mojžišovej sa nevyskytuje Božie meno, pretože sa zachovali len nedokonale, zato  v 5. Mojžišovej sa vyskytuje na rôznych miestach, a je napísané rámovým hebrejským písmom vnútri gréckeho textu. * Ďalšie papyrusy pochádzajú z obdobia okolo 4. storočia n. l., keď sa začal na písanie rukopisov používať trvanlivejší velín, veľmi jemný pergamen, obyčajne vyrábaný z teľacej, jahňacej alebo kozej kože.

14. a) Aké svedectvo podáva o Septuaginte Origenes? b) Kedy a ako bola Septuaginta pozmenená? c) O čom museli svedčiť raní kresťania, keď používali Septuagintu?

¹⁴ Je zaujímavé, že Božie meno sa vo forme tetragramatonu vyskytuje aj v Septuaginte Origenovej šesťstĺpcovej Hexaply, dokončenej asi v roku 245 n. l. V komentári k Žalmu 2:2 písal Origenes o Septuaginte: „V najvernejších rukopisoch je MENO písané hebrejskými písmenami, nie však modernými, ale najstarobylejšími hebrejskými [písmenami].“ * Nevyvrátiteľne sa dokázalo, že Septuaginta bola čoskoro pozmenená, lebo tetragramaton bol nahradený výrazmi Kyrios (Pán) a Teos (Boh). Raní kresťania používali rukopisy obsahujúce Božie meno, a preto nemožno predpokladať, že by sa riadili židovskou tradíciou nevyslovovať pri svojej službe „MENO“. Museli mať možnosť svedčiť o Jehovovom mene priamo z gréckej Septuaginty.

15. a) Použi tabuľku na strane 314 a opíš rukopisy Septuaginty na pergamene a na koži. b) Aké odkazy na ne sú v Preklade nového sveta?

¹⁵ Ešte stále existujú stovky rukopisov gréckej Septuaginty na pergamene a na koži. Mnohé z nich, vytvorené medzi 4. a 9. storočím n. l., sú dôležité, pretože obsahujú veľké časti Hebrejských písiem. Sú známe ako unciály, pretože sú celé napísané veľkými, od seba oddelenými písmenami. Ostatné sa nazývajú minuskuly, pretože sú písané menším, kurzívovým štýlom rukopisu. Minuskulné čiže kurzívové rukopisy boli obľúbené od 9. storočia do vzniku kníhtlače. Všetky významné unciálové rukopisy zo 4. a 5. storočia, totiž Vatikánsky rukopis č. 1209, Sinajský a Alexandrijský rukopis, obsahujú grécku Septuagintu s niektorými malými obmenami. Časté odkazy na Septuagintu sú v poznámkach pod čiarou a komentároch Prekladu nového sveta. *

16. a) Čo je latinská Vulgáta a prečo je taká cenná? b) Uveď príklad, ako sa na ňu odvoláva Preklad nového sveta.

¹⁶ Latinská Vulgáta. Tento preklad bol materským textom, ktorý používalo veľa katolíckych prekladateľov, čo tvorili iné preklady do mnohých jazykov západného kresťanstva. Ako vznikla Vulgáta? Latinské slovo vulgatus znamená „bežný, ľudový“. Keď bola prvý raz vypracovaná Vulgáta, bola v bežnej čiže ľudovej latinčine tej doby, takže jej prostý ľud západorímskej ríše mohol ľahko rozumieť. Učenec Hieronym, ktorý vypracoval tento preklad, predtým urobil dve revízie starolatinských Žalmov porovnaním s gréckou Septuagintou. Jeho preklad Biblie Vulgáty však bol priamo z pôvodnej hebrejčiny a gréčtiny, a tak to nebol preklad prekladu. Hieronym pracoval na svojom latinskom preklade z hebrejčiny asi od roku 390 do roku 405 n. l. Hoci úplné dielo obsahovalo apokryfické knihy, ktoré sa v tom čase vyskytovali v odpisoch Septuaginty, Hieronym jasne rozlíšil kanonické a nekanonické knihy. Preklad nového sveta obsahuje v poznámkach pod čiarou mnoho odkazov na Hieronymovu Vulgátu. *

HEBREJSKÉ TEXTY

17. Kto boli znalci Zákona čiže soferim a za čo ich Ježiš odsudzoval?

¹⁷ Soferim. Muži, ktorí odpisovali Hebrejské písma od Ezdrášovej doby až do čias Ježiša, sa nazývali znalci Zákona čiže soferim. Časom si začali dovoľovať svojvoľné zmeny textu. Sám Ježiš ostro odsúdil týchto zdanlivých strážcov Zákona za to, že si osobovali moc, ktorá im nepatrila. — Mat. 23:2, 13.

18. a) Kto boli masoreti a akými cennými poznámkami vybavili hebrejský text? b) Uveď niektoré príklady ich opráv, ako ich zaznamenáva Preklad nového sveta.

¹⁸ Masora odhaľuje zmeny. Pisári, ktorí nasledovali po soferim v storočiach po Kristovi, boli známi ako masoreti. Tí upozornili na zmeny, ktoré urobili skorší soferim, a označili ich na okraji alebo na konci hebrejského textu. Tieto okrajové poznámky sa stali známymi ako masora. Masora uvádza 15 zvláštnych miest z odpisov soferim, totiž 15 slov alebo fráz v hebrejskom texte, ktoré boli označené bodkami alebo čiarkami. Niektoré z týchto miest neovplyvňujú slovenský preklad alebo výklad, ale iné áno a sú dôležité. * Soferim pripustili, aby sa im ich poverčivý  strach z vyslovenia Jehovovho mena stal osídlom, a zmenili ho, takže sa na 134 miestach čítalo ako Adonai (Pán) a niekedy ako Elohim (Boh). Masora zaznamenáva tieto zmeny. * Soferim čiže pisári ranej doby nesú vinu aj za urobenie najmenej 18 emendacií (vylepšení), podľa poznámky v masore, hoci ich zrejme bolo ešte viac. * Tieto emendacie boli pravdepodobne urobené s dobrým úmyslom, pretože sa zdalo, že pôvodná pasáž je neúctivá voči Bohu alebo voči jeho pozemským predstaviteľom.

19. Čo je hebrejský spoluhláskový text a kedy sa ustálila jeho podoba?

¹⁹ Spoluhláskový text. Hebrejská abeceda sa skladá z 22 spoluhlások; samohlásky nemá. Pôvodne musel čitateľ dopĺňať samohlásky podľa svojho poznania jazyka. Hebrejské písanie bolo akoby skráteným písmom. Aj v súčasnej slovenčine sa používajú skratky pozostávajúce len zo spoluhlások, napríklad rkp. ako skratka pre rukopis. Podobne hebrejčina obsahovala slová pozostávajúce len zo spoluhlások. Výrazom „spoluhláskový text“ sa teda myslí hebrejský text bez samohláskových znakov. Spoluhláskový text hebrejských rukopisov dostal pevnú podobu medzi 1. a 2. storočím n. l., hoci rukopisy s obmenami textu ešte istý čas zostali v obehu. Nerobili sa už žiadne zmeny, na rozdiel od predošlého obdobia soferim.

20. Čo urobili masoreti s hebrejským textom?

²⁰ Masoretský text. V druhej polovici prvého tisícročia n. l. vytvorili masoreti (po hebrejsky baale hammasorah, čo znamená „páni tradície“) systém samohláskových bodiek a označenia prízvuku. Tieto znaky slúžili ako písaná pomôcka na čítanie a vyslovovanie samohláskových zvukov, lebo dovtedy sa výslovnosť odovzdávala ústnou tradíciou. V texte, ktorý masoreti odovzdávali, nerobili vôbec nijaké zmeny, ale kde uznali za vhodné, tam v masore urobili okrajové poznámky. Vynaložili veľké úsilie v tom, aby sa v texte nepripustila nijaká ľubovoľnosť. Navyše vo svojej masore upozorňovali na textové zvláštnosti, a kde to považovali za potrebné, uvádzali opravené čítanie.

21. Čo je masoretský text?

²¹ Na vývoji samohláskových a prízvukových znakov v spoluhláskovom texte sa podieľali tri školy masoretov: babylonská, palestínska a tiberiaská. Hebrejský text teraz predkladaný v tlačených vydaniach hebrejskej Biblie je známy ako masoretský text a používa systém vynájdený tiberiaskou školou. Tento systém vyvinuli masoreti z Tiberiasu, mesta na západnom brehu Galilejského mora. Poznámky pod čiarou v Preklade nového sveta sa veľa ráz odvolávajú na masoretský text (pod označením M) a na jeho okrajové poznámky, masoru (pod označením M^okraj). *

22. Aký rukopis spomedzi babylonských textov sa objavil a ako ho možno porovnať s tiberiaským textom?

²² Palestínska škola kládla samohláskové znaky nad spoluhlásky. Zachoval sa nám len malý počet takých rukopisov, ktoré ukazujú, že tento systém vokalizácie bol nedokonalý. Aj babylonský systém samohláskových bodiek bol nadriadkový. Rukopisom s babylonským značením je Petrohradský kódex Prorokov z roku 916 n. l., uchovaný v Petrohradskej verejnej knižnici v Rusku. Tento kódex obsahuje Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela a „malých“ prorokov s poznámkami na okraji (masorou). Učenci tento rukopis dychtivo skúmali a porovnávali s tiberiaským textom. Hoci používa nadriadkový systém vokalizácie, v skutočnosti sa zhoduje s tiberiaským textom v otázke spoluhláskového textu, jeho samohlások a masory. Britské múzeum má odpis babylonského textu Pentateuchu, o ktorom sa zistilo, že sa v podstate zhoduje s tiberiaským textom.

23. K akej skupine nálezov hebrejských rukopisov došlo pri Mŕtvom mori?

²³ Zvitky od Mŕtveho mora. V roku 1947 sa začala nová, vzrušujúca kapitola v histórii hebrejských rukopisov, keď bol v jaskyni vo Vádí Kumrán (Nahal Qumeran), v oblasti Mŕtveho mora, objavený prvý zvitok Izaiáša spolu s inými biblickými i nebiblickými zvitkami. Krátko nato bola vydaná úplná fotokópia tohto dobre zachovaného zvitku Izaiáša (1QIs^a) pre vedecké štúdium. Usudzuje sa, že pochádza z konca 2. storočia pred n. l. To bol skutočne neuveriteľný nález — hebrejský rukopis asi o tisíc rokov starší ako najstarší existujúci rukopis uznávaného masoretského textu Izaiáša! * Iné jaskyne v Kumráne vydali zlomky vyše 170 zvitkov predstavujúcich časti všetkých kníh Hebrejských písiem okrem Ester. Štúdium týchto zvitkov dosiaľ pokračuje.

24. Ako tieto rukopisy zodpovedajú masoretskému textu a ako ich používa Preklad nového sveta?

 ²⁴ Istý odborník podáva správu, že skúmaním dlhého Žalmu 119. z jedného dôležitého zvitku Žalmov od Mŕtveho mora (11QPs^a) zistil takmer úplnú slovnú zhodu so Žalmom 119. masoretského textu. O tomto zvitku Žalmov poznamenal profesor J. A. Sanders: „Väčšina [obmien] je pravopisná a dôležitá len pre odborníkov, ktorí sa zaujímajú o stopy starovekej výslovnosti hebrejčiny a podobne.“ * Ďalšie príklady týchto pozoruhodných starovekých rukopisov nevykazujú vo väčšine prípadov nijaké veľké rozdiely. Zvitok Izaiáša sa neodlišuje po stránke náukovej, hoci vykazuje niektoré rozdiely v hláskovaní a gramatickej stavbe. Publikovaný zvitok Izaiáša bol skúmaný vzhľadom na svoje odchýlky pri príprave Prekladu nového sveta a uvádzajú sa naň odkazy. *

25. O ktorých hebrejských textoch sme teraz hovorili a o čom nás uisťuje ich štúdium?

²⁵ Prebrali sme si teda hlavné smery odovzdávania Hebrejských písiem. Je to najmä Samaritánsky Pentateuch, aramejské Targumy, grécka Septuaginta, tiberiadský text, palestínsky hebrejský text, babylonský hebrejský text a hebrejský text Zvitkov od Mŕtveho mora. Na základe štúdia a porovnávania týchto textov sme presvedčení, že Hebrejské písma sa zachovali do našich čias v podstate tak, ako ich po prvý raz zapísali inšpirovaní Boží služobníci.

VYCIBRENÝ HEBREJSKÝ TEXT

26. a) Kedy sa začalo kritické štúdium hebrejského textu a aké vzorové texty boli napríklad vytlačené? b) Ako sa používal Ginsburgov text?

²⁶ Štandardným tlačeným vydaním hebrejskej Biblie bola až do 19. storočia Druhá rabínska biblia Jakoba ben Chajjima, vydaná v rokoch 1524–25. Až v 18. storočí učenci začali s kritickým štúdiom hebrejského textu. V rokoch 1776–80 vydal Benjamin Kennicott v Oxforde odlišné varianty čítania z vyše 600 hebrejských rukopisov. Potom v rokoch 1784–98 taliansky učenec J. B. de Rossi vydal v Parme odlišné varianty čítania ďalších vyše 800 rukopisov. Znalec hebrejčiny S. Baer z Nemecka taktiež vytvoril vzorový text. V novšej dobe C. D. Ginsburg venoval mnoho rokov práce vytvoreniu kritického vzorového textu hebrejskej Biblie. Prvý raz bol vydaný v roku 1894, a po konečnej revízii v roku 1926. * Josef Rotherham použil vydanie tohto textu z roku 1894 pri svojom anglickom preklade The Emphasised Bible v roku 1902, a profesor Max L. Margolis so spolupracovníkmi použil text Ginsburga a text Baera pri svojom preklade Hebrejských písiem, ktorý vyšiel roku 1917.

27, 28. a) Čo je Biblia Hebraica a akým vývojom prešla? b) Ako používa tento text Preklad nového sveta?

²⁷ V roku 1906 vydal v Nemecku znalec hebrejčiny Rudolf Kittel prvé (a neskôr druhé) vydanie svojho vycibreného hebrejského textu pod názvom Biblia Hebraica čiže „Hebrejská biblia“. V tejto knihe Kittel vybavil text systémom rozsiahlych poznámok pod čiarou, v ktorých kolacionuje čiže porovnáva veľa hebrejských rukopisov masoretského textu, ktoré boli vtedy k dispozícii. Ako základ používal všeobecne uznávaný text Jakoba ben Chajjima. Keď sa stal dostupným oveľa starší, lepší Ben Ašerov masoretský text, ktorý bol štandardizovaný asi v 10. storočí n. l., Kittel sa dal do práce na celkom odlišnom treťom vydaní Biblia Hebraica. Po jeho smrti túto prácu dokončili jeho spolupracovníci.

²⁸ Kittelova Biblia Hebraica, 7., 8. a 9. vydanie (1951–55), poskytla základný text použitý pre hebrejskú časť anglického Prekladu nového sveta. Na doplnenie súčasnými informáciami v poznámkach pod čiarou k Prekladu nového sveta — s odkazmi, vydanému roku 1984, sa použilo nové vydanie hebrejského textu, totiž Biblia Hebraica Stuttgartensia z roku 1977.

29. Aká charakteristická črta diela Biblia Hebraica je mimoriadne cenná pre znovupoužitie Božieho mena?

²⁹ Kittelovo podanie masory na okraji, zachytávajúce mnohé textové zmeny predkresťanských znalcov Zákona, prispelo k presnosti Prekladu nového sveta, vrátane znovupoužitia Božieho mena Jehova. Stále sa rozrastajúca oblasť biblického bádania sa ďalej stáva dostupnou prostredníctvom Prekladu nového sveta.

30. a) Použi tabuľku na strane 308, kde sú pramene pre text Hebrejských písiem v Preklade nového sveta, a sleduj históriu hebrejského textu až k dielu Biblia Hebraica ako hlavnému prameňu pre Preklad nového sveta. b) Uveď niektoré ďalšie pramene, na ktoré sa odvoláva Výbor pre preklad Biblie nového sveta.

³⁰ Táto štúdia obsahuje tabuľku, ktorá uvádza pramene pre text Hebrejských písiem v Preklade  nového sveta. Tabuľka stručne ukazuje vývoj hebrejského textu, ktorý viedol ku Kittelovmu dielu Biblia Hebraica, ktoré bolo hlavným použitým prameňom. Ďalšie zdroje, ktoré sa brali do úvahy, sú označené bielymi prerušovanými čiarami. To neznamená, že by sa v prípade takých prekladov, ako je latinská Vulgáta a grécka Septuaginta, pracovalo s originálmi. Tak v prípade týchto prekladov, ako aj v prípade samotných inšpirovaných hebrejských spisov, originály nie sú k dispozícii. K týmto prameňom sa prihliadalo pomocou spoľahlivých vydaní textu alebo na základe spoľahlivých starých prekladov a kritických komentárov. S prihliadnutím na tieto rôzne pramene prekladateľský výbor Biblie nového sveta mohol predložiť autoritatívny a spoľahlivý preklad pôvodných inšpirovaných Hebrejských písiem. Všetky tieto pramene sú označené v poznámkach pod čiarou v Preklade nového sveta — s odkazmi.

31. a) Výsledkom čoho sú teda Hebrejské písma ako časť Prekladu nového sveta? b) Akú vďaku a akú nádej by sme preto mali vyjadrovať?

 ³¹ Hebrejské písma ako časť Prekladu nového sveta sú teda výsledkom stáročí bádania a skúmania Biblie. Sú založené na veľmi spoľahlivom texte, ktorý sa opiera o obšírne doložené a verné odovzdávanie textu. Svojou plynulosťou a štýlom, ktorý je pútavý, predkladajú na vážne štúdium Biblie preklad, ktorý je pravdivý a presný. Jehovovi, komunikatívnemu Bohu, patrí vďaka za to, že jeho Slovo je stále živé a má svoju moc! (Hebr. 4:12) Kiež si statoční ľudia naďalej posilňujú vieru štúdiom Božieho drahocenného slova a vynasnažia sa v týchto vážnych dňoch konať Jehovovu vôľu! — 2. Petra 1:12, 13.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Tabuľka na strane 313]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NIEKTORÉ HLAVNÉ PAPYRUSOVÉ RUKOPISY

Hebrejské písma

Názov rukopisu Papyrus Nash

Dátum 2. alebo 1. st. pred n. l.

Jazyk hebrejčina

Miesto uloženia Cambridge, Anglicko

Približný obsah 24 riadkov Desiatich prikázaní a niektoré verše

z 5. Mojžišovej, kap. 5, 6

Názov rukopisu Rylands 458

Značka 957

Dátum 2. st. pred n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Manchester, Anglicko

Približný obsah zlomky 5. Mojžišovej kap. 23–28

Názov rukopisu Fouad 266

Dátum 1. st. pred n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Káhira, Egypt

Približný obsah časti 1. a 5. Mojžišovej

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

5. Mojž. 18:5; Sk. 3:22; dodatok 1C

Názov rukopisu zvitok 3. Mojžišovej od Mŕtveho mora

Značka 4Q LXX Lev^b

Dátum 1. st. pred n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Jeruzalem, Izrael

Približný obsah zlomky 3. Mojžišovej

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

3. Mojž. 3:12; 4:27

Názov rukopisu Chester Beatty 6

Značka 963

Dátum 2. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Dublin, Írsko a Ann Arbor, Mich., USA

Približný obsah časti 4. a 5. Mojžišovej

Názov rukopisu Chester Beatty 9, 10

Značka 967/968

Dátum 3. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Dublin, Írsko, a Princeton, N.J., USA

Približný obsah časti Ezechiela, Daniela a Ester

Kresťanské grécke písma

Názov rukopisu Oxyrhynchos 2

Značka P¹

Dátum 3. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Philadelphia, Pa., USA

Približný obsah Mat. 1:1–9, 12, 14–20

Názov rukopisu Oxyrhynchos 1228

Značka P²²

Dátum 3. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Glasgow, Škótsko,

Približný obsah zlomky Jána kapitoly 15, 16

Názov rukopisu Michigan 1570

Značka P³⁷

Dátum 3. až 4. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Ann Arbor, Mich., USA

Približný obsah Mat. 26:19–52

Názov rukopisu Chester Beatty 1

Značka P⁴⁵

Dátum 3. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Dublin, Írsko; Viedeň, Rakúsko

Približný obsah zlomky Matúša, Marka, Lukáša, Jána a Skutkov

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Luk. 10:42; Ján 10:18

Názov rukopisu Chester Beatty 2

Značka P⁴⁶

Dátum asi 200 n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Dublin, Írsko; Ann Arbor, Mich., USA

Približný obsah deväť Pavlových listov

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Rim. 8:23, 28; 1. Kor. 2:16

Názov rukopisu Chester Beatty 3

Značka P⁴⁷

Dátum 3. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Dublin, Írsko

Približný obsah Zjav. 9:10–17:2

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Zjav. 13:18; 15:3

Názov rukopisu Rylands 457

Značka P⁵²

Dátum asi 125 n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Manchester, Anglicko

Približný obsah Ján 18:31–33, 37, 38

Názov rukopisu Bodmer 2

Značka P⁶⁶

Dátum asi 200 n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Ženeva, Švajčiarsko

Približný obsah väčšina Jána

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Ján 1:18; 19:39

Názov rukopisu Bodmer 7, 8

Značka P⁷²

Dátum 3. až 4. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Ženeva, Švajčiarsko a Vatikánska knižnica v Ríme,

Taliansko

Približný obsah Júda, 1. a 2. Petra

Názov rukopisu Bodmer 14, 15

Značka P⁷⁵

Dátum 3. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Ženeva, Švajčiarsko

Približný obsah väčšina Lukáša a Jána

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Lukáš 8:26; Ján 1:18

[Tabuľka na strane 314]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NIEKTORÉ HLAVNÉ RUKOPISY NA PERGAMENE A NA KOŽI

Hebrejské písma (v hebrejčine)

Názov rukopisu Aleppský kódex

Značka Al

Dátum 930 n. l.

Jazyk hebrejčina

Miesto uloženia Predtým v Aleppe, Sýria. teraz v Izraeli.

Približný obsah Veľká časť Hebrejských písiem (Ben Ašerov text)

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Joz. 21:37

Názov rukopisu Codex Or4445 z Brit. múzea

Dátum 10. st. n. l.

Jazyk hebrejčina

Miesto uloženia Londýn, Anglicko

Približný obsah väčšina Pentateuchu

Názov rukopisu Káhirský karaitský kódex

Značka Ca

Dátum 895 n. l.

Jazyk hebrejčina

Miesto uloženia Káhira, Egypt

Približný obsah raní a neskorší proroci

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Joz. 21:37; 2. Sam. 8:3

Názov rukopisu Leningradský kódex

Značka B 19^A

Dátum 1008 n. l.

Jazyk hebrejčina

Miesto uloženia Petrohrad,

Rusko

Približný obsah Hebrejské písma

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Joz. 21:37; 2. Sam. 8:3; dodatok 1A

Názov rukopisu Petrohradský kódex Prorokov

Značka B 3

Dátum 916 n. l.

Jazyk hebrejčina

Miesto uloženia Petrohrad,

Rusko

Približný obsah Neskorší proroci

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

dodatok 2B

Názov rukopisu Prvý zvitok Izaiáša od Mŕtveho mora

Značka 1QIs^a

Dátum koniec 2. st. pred n. l.

Jazyk hebrejčina

Miesto uloženia Jeruzalem, Izrael

Približný obsah Izaiáš

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Iz. 11:1; 18:2; 41:29

Názov rukopisu Zvitok Žalmov od Mŕtveho mora

Značka 11QPs^a

Dátum 1. st. n. l.

Jazyk hebrejčina

Miesto uloženia Jeruzalem, Izrael

Približný obsah časti 41 z poslednej tretiny Žalmov

Septuaginta a Kresťanské grécke písma

Názov rukopisu Sinajský

Značka 01( א)

Dátum 4. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Londýn, Anglicko

Približný obsah Časť Hebrejských písiem a celé Grécke písma

a niektoré apokryfické spisy

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

1. Par. 12:19; Ján 5:2; 2. Kor. 12:4

Názov rukopisu Alexandrijský

Značka A (02)

Dátum 5. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Londýn, Anglicko

Približný obsah celé Hebrejské a Grécke písma (niekoľko malých častí

stratených alebo poškodených) a niektoré

apokryfické spisy

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

1. Kráľ. 14:2; Luk. 5:39; Sk. 13:20; Hebr. 3:6

Názov rukopisu Vatikánsky 1209

Značka B (03)

Dátum 4. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Vatikánska knižnica v Ríme, Taliansko

Približný obsah pôvodne úplná Biblia, teraz chýba:

1. Mojž. 1:1–46:28; Žalmy 106–137;

Hebrejom po 9:14; 2. Timotejovi; Títovi;

Filémonovi; Zjavenie

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Marek 6:14; Ján 1:18; 7:53–8:11

Názov rukopisu Efraemi Syri rescriptus

Značka C (04)

Dátum 5. st. n. l.

Jazyk gréčtina

Miesto uloženia Paríž, Francúzsko

Približný obsah časti Hebrejských písiem (64 listov) a Gréckych

písiem (145 listov)

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Sk. 9:12; Rim. 8:23, 28, 34

Názov rukopisu Kódex Bezae Cantabrigiensis

Značka D^ea (05)

Dátum 5. st. n. l.

Jazyk gréčtina-latinčina

Miesto uloženia Cambridge, Anglicko

Približný obsah väčšina štyroch evanjelií a Skutkov, niekoľko veršov

z 3. Jána

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Mat. 24:36; Mar. 7:16; Luk. 15:21 (odkaz len na

značku „D“)

Názov rukopisu Kódex Claromontanos

Značka D^P (06)

Dátum 6. st. n. l.

Jazyk gréčtina-latinčina

Miesto uloženia Paríž, Francúzsko

Približný obsah Pavlove epištoly (vrátane Hebrejom)

Príklady použitia v Preklade nového sveta — s odkazmi — (pozri poznámky

pod čiarou k uvedeným textom)

Gal. 5:12 (Odkaz len na značku „D“)

 [Nákres na strane 308]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Pramene pre text Prekladu nového sveta — Hebrejské písma

Pôvodné Hebrejské spisy a rané odpisy

Aramejské Targumy

Zvitky od Mŕtveho mora

Samaritánsky Pentateuch

Grécka Septuaginta

Klasická latinčina

Koptština, etiópčina, arménčina

Hebrejský spoluhláskový text

Latinská Vulgáta

Grécke preklady — Aquila, Teodotion, Symmachus

Sýrska Pešita

Masoretský text

Káhirský kódex

Petrohradský kódex Prorokov

Aleppský kódex

Ginsburgov hebrejský text

Petrohradský kódex B 19^A

Biblia Hebraica (BHK), Biblia Hebraica

Stuttgartensia (BHS)

Preklad nového sveta

Hebrejské písma — v angličtine; z angličtiny do mnohých ďalších moderných jazykov

 [Nákres na strane 309]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Pramene pre text Prekladu nového sveta — Kresťanské grécke písma

Pôvodné grécke spisy a rané odpisy

Arménsky preklad

Koptské preklady

Sýrske preklady — Curetonijský, Philoxenijský, Harklenský,

Palestínsky, Sinajský, Pešita

klasická latinčina

latinská Vulgáta

Sixtínsky a Klementinský (revidovaný latinský text)

Grécke kurzívové rkp.

Erazmov text

Stefanov text

Textus receptus

Griesbachov grécky text

Emphatic Diaglott

Papyrusy — (napr.Chester Beatty P⁴⁵, P⁴⁶, P⁴⁷; Bodmer P⁶⁶, P⁷⁴, P⁷⁵)

Rané grécke unciálové rkp. — Vatikánsky 1209 (B), Sinajský (א),

Alexandrijský (A), Efraemi Syri RESCRIPTUS (C), Bezae (D)

Westcottov a Hortov grécky text

Boverov grécky text

Merkov grécky text

Nestle–Alandov grécky text

Grécky text Spojených biblických spoločností

23 hebrejských prekladov (14.–20. storočie), preložených

z gréčtiny alebo z latinskej Vulgáty, používajúcich

tetragramaton pre Božie meno

Preklad nového sveta

Kresťanské grécke písma — v angličtine; z angličtiny do mnohých iných moderných jazykov