Kapitola 6

Zázraky — skutočne sa stali?

Jedného dňa v roku 31 n. l. putoval Ježiš so svojimi učeníkmi do Nain, mesta v severnej Palestíne. Keď sa priblížili k mestskej bráne, stretli sa s pohrebným sprievodom. Zosnulý bol mladý muž. Jeho matka bola vdova a on bol jej jediným synom, takže teraz zostala celkom sama. Správa hovorí, že Ježiš „bol pohnutý ľútosťou k nej a povedal jej: ,Prestaň plakať.‘ Nato pristúpil a dotkol sa már a nosiči sa zastavili a povedal: ,Mládenec, hovorím ti: Vstaň!‘ A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť.“ — Lukáš 7:11–15.

1. (Vrátane úvodu.) a) Aký zázrak vykonal Ježiš pri meste Nain? b) Nakoľko dôležité sú zázraky v Biblii? Veria však všetci ľudia, že sa naozaj stali?

JE TO dojímavý príbeh. Ale je pravdivý? Pre mnohých je ťažké veriť, že také veci sa niekedy skutočne stali. No zázraky sú neoddeliteľnou súčasťou biblického záznamu. Veriť Biblii znamená veriť, že sa diali zázraky. Celý vzor biblickej pravdy vlastne závisí od jedného veľmi dôležitého zázraku — a tým je vzkriesenie Ježiša Krista.

Prečo niektorí neveria

2, 3. Akú jednu líniu argumentov použil škótsky filozof David Hume v snahe dokázať, že zázraky sa nedejú?

² Veríte v zázraky? Alebo si myslíte, že v tomto  vedeckom veku je nelogické veriť v zázraky — čiže vo zvláštne udalosti, ktoré nesú známky nadľudského zásahu? Ak neveríte, nie ste prvý. Pred dvoma storočiami mal rovnaký problém škótsky filozof David Hume. Možno neveríte v zázraky z podobných dôvodov ako on.

³ Humeove námietky proti zázrakom obsahovali tri hlavné body.¹ O prvom z nich píše: „Zázrak je porušením zákonov prírody.“ Človek sa od nepamäti spolieha na zákony prírody. Vie, že predmet, ktorý pustí, spadne, že slnko každé ráno vyjde a každý večer zapadne a tak ďalej. Inštinktívne vie, že veci budú vždy prebiehať podľa takýchto známych zákonitostí. Nikdy sa nestane nič, čo by nebolo v súlade s prírodnými zákonmi. Podľa Humea tento ,dôkaz‘ svedčí proti možnosti zázrakov „rovnako silne ako ktorýkoľvek argument zo skúsenosti“.

4, 5. S akými ďalšími dvoma argumentmi vystúpil David Hume, aby poprel možnosť zázrakov?

⁴ Druhý argument, ktorý predložil, je ten, že ľudia sa dajú ľahko oklamať. Niektorí chcú veriť v divy a zázraky, najmä keď to nejako súvisí s náboženstvom, a mnoho takzvaných zázrakov sa napokon ukázalo ako podvod. Ako tretí argument uviedol, že správy o zázrakoch pochádzajú obyčajne z čias nevedomosti. Čím sú ľudia vzdelanejší, tým je menej správ o zázrakoch. Ako povedal Hume: „V našej dobe sa také neobyčajné veci nedejú.“ Podľa neho to dokazuje, že zázraky sa nikdy ani nediali.

⁵ Dodnes väčšina argumentov proti zázrakom  vychádza z týchto všeobecných zásad. Preto si postupne rozoberme Humeove námietky.

Proti zákonom prírody?

6. Prečo je nelogické namietať proti zázrakom na základe toho, že sú „porušením zákonov prírody“?

⁶ Ako je to s námietkou, že zázraky sú „porušením zákonov prírody“, a preto nemôžu byť pravé? Na prvý pohľad sa to môže zdať presvedčivé; ale rozoberme si, čo sa týmto argumentom vlastne hovorí. Zázrak môže byť zvyčajne definovaný ako niečo, čo sa deje nad rámec normálnych zákonov prírody. * Je to taký neočakávaný jav, že jeho pozorovatelia sú presvedčení, že boli svedkami nadľudského zásahu. Takže táto námietka v skutočnosti znamená: ,Zázraky sú nemožné, lebo sú zázračné!‘ Nebolo by však lepšie najprv zvážiť doklady a až potom vyvodiť záver?

7, 8. a) V akých ohľadoch sa vedci stali liberálnejšími vo svojom názore na to, čo je a čo nie je možné, vzhľadom na známe zákony prírody? b) Ak veríme v Boha, čomu by sme tiež mali veriť, pokiaľ ide o jeho schopnosť robiť neobvyklé veci?

⁷ Pravdou je, že na rozdiel od Davida Humea dnes vzdelaní ľudia až tak horlivo netvrdia, že vždy a všade platia len známe zákony prírody. Vedci sú ochotní uvažovať o tom, či okrem troch známych dimenzií dĺžky, šírky a výšky neexistujú vo vesmíre aj mnohé ďalšie dimenzie.² Teoretizujú  o existencii čiernych dier, obrovských hviezd, ktoré sa rútia do seba, kým ich hustota nie je prakticky nekonečná. V ich okolí je vraj štruktúra priestoru taká zdeformovaná, že tu dokonca stojí čas.³ Vedci diskutujú aj o tom, či by za určitých okolností mohol čas plynúť dozadu, a nie dopredu!⁴

⁸ Keď Stephen W. Hawking, lucasianský profesor matematiky na Cambridgeskej univerzite, rozoberal otázku, ako začal existovať vesmír, povedal: „V klasickej teórii všeobecnej relativity... musí byť počiatkom vesmíru singularita nekonečnej hustoty a zakrivenia časopriestoru. Za takých podmienok by neplatili žiadne známe fyzikálne zákony.“⁵ Takže moderní vedci nesúhlasia s tým, že nikdy sa nemôže stať niečo, čo je v rozpore s normálnymi zákonmi prírody. V neobvyklých podmienkach sa môžu stať neobvyklé veci. Samozrejme, ak veríme vo všemocného Boha, mali by sme uznať, že on má silu spôsobiť neobvyklé — zázračné — udalosti, keď to zodpovedá jeho predsavzatiu. — 2. Mojžišova 15:6–10; Izaiáš 40:13, 15.

Ako je to s podvodmi?

9. Je pravda, že niektoré zázraky sú podvod? Vysvetli svoju odpoveď.

⁹ Žiaden rozumný človek by nepoprel, že existujú aj falošné zázraky. Napríklad niektorí tvrdia, že majú moc zázračne uzdravovať chorých vierou. Lekár William A. Nolan sa podujal preskúmať takéto prípady liečenia. Sledoval mnoho prípadov údajného liečenia medzi evanjelickými liečiteľmi vierou v Spojených štátoch a takzvanými psychochirurgmi v Ázii. Aký bol výsledok? Stretol sa len so sklamaním a podvodom.⁶

10. Myslíš si, že ak sa niektoré zázraky ukázali ako podvod, dokazuje to, že všetky zázraky sú podvod?

 ¹⁰ Znamenajú také podvody, že skutočné zázraky sa nikdy nestali? Nemusí to tak byť. Občas počujeme, ako sa do obehu dostali falošné bankovky, ale to neznamená, že všetky peniaze sú falošné. Niektorí chorí ľudia vkladajú veľkú dôveru v šarlatánov, podvodníckych lekárov, a dávajú im veľa peňazí. Ale to neznamená, že všetci lekári sú podvodníci. Niektorí umelci vedia šikovne imitovať maľby „starých majstrov“. Ale to neznamená, že všetky maľby sú imitácie. Ani skutočnosť, že niektoré údajné zázraky sú zjavne podvodom, neznamená, že skutočné zázraky sa nikdy nemôžu stať.

‚Zázraky sa dnes nedejú‘

11. Akú tretiu námietku vyslovil David Hume proti zázrakom?

¹¹ Tretia námietka bola zhrnutá slovami: „V našej dobe sa také neobyčajné veci nedejú.“ Hume nikdy nevidel zázrak, a preto odmietal uveriť, že zázraky by sa mohli diať. Takýto spôsob uvažovania je však nedôsledný. Každý premýšľajúci človek musí pripustiť, že predtým ako žil tento škótsky filozof, sa stali „neobyčajné veci“, ktoré sa za jeho života nezopakovali. Aké veci to boli?

12. Aké podivuhodné udalosti z minulosti nemožno vysvetliť zákonmi prírody, ktoré pôsobia dnes?

 ¹² Napríklad na zemi začal jestvovať život. Potom boli niektoré formy života obdarené vedomím. Nakoniec sa objavil človek, obdarený múdrosťou, predstavivosťou, svedomím a schopnosťou milovať. Nijaký vedec nemôže na základe zákonov prírody, ktoré dnes pôsobia, vysvetliť, ako sa stalo niečo také mimoriadne. A predsa máme živé doklady toho, že sa to stalo.

13, 14. Aké veci, ktoré sú dnes bežné, by sa Davidovi Humeovi zdali zázračné?

¹³ A čo „neobyčajné veci“, ktoré sa stali odvtedy, čo žil David Hume? Povedzme, že by sme mohli cestovať v čase do minulosti a porozprávať mu o dnešnom svete. Predstavme si, že by sme sa mu snažili vysvetliť, že nejaký podnikateľ v Hamburgu môže hovoriť s niekým v Tokiu, hoci je od neho vzdialený tisíce kilometrov, a nemusí pritom ani len zvýšiť hlas; že keď sa v Španielsku hrá futbalový zápas, môžu ho v tom istom čase vidieť ľudia na celej zemi; že telesá, ktoré sú oveľa väčšie ako zaoceánske lode v Humeových dňoch, sa môžu zdvihnúť z povrchu zeme a za niekoľko hodín preniesť vzduchom 500 ľudí o tisíce kilometrov ďalej. Viete si predstaviť jeho reakciu? ,Nemožné! V našej dobe sa také neobyčajné veci nedejú!‘

¹⁴ V našej dobe sa však také ,nezvyčajné veci‘ dejú. Prečo? Lebo na základe vedeckých princípov, o ktorých Hume nemal ani potuchy, sa človek naučil konštruovať telefóny, televízory a lietadlá. Je teda také ťažké uveriť, že v minulosti mohol Boh spôsobmi, ktorým ešte stále nerozumieme,  občas vykonať veci, ktoré sú pre nás zázračné?

Ako to môžeme vedieť?

15, 16. Ak sa zázraky skutočne stali, akým jediným spôsobom sa môžeme o nich dozvedieť? Znázorni svoju odpoveď.

¹⁵ Samozrejme, povedať, že zázraky sa mohli diať, ešte neznamená, že sa naozaj diali. Ako môžeme v tomto 20. storočí vedieť, či kedysi v biblických časoch konal Boh prostredníctvom svojich služobníkov na zemi skutočné zázraky, alebo nie? Aké doklady by ste v tomto prípade očakávali? Predstavte si príslušníka nejakého primitívneho kmeňa, ktorého vzali z jeho domova v džungli na návštevu veľkomesta. Ako by po návrate opísal členom svojho kmeňa divy civilizácie? Nevie vysvetliť, ako funguje automobil alebo prečo z prenosného rádia vychádza hudba. Nevie skonštruovať počítač, aby dokázal, že niečo také existuje. Môže jedine povedať, čo videl.

¹⁶ Sme v rovnakej situácii ako súkmeňovci toho muža. Ak Boh skutočne konal zázraky, môžeme sa o nich dozvedieť jedine od očitých svedkov. Očití svedkovia nevedia vysvetliť, ako sa tieto zázraky stali, ani ich nemôžu zopakovať. Môžu iba povedať to, čo videli. Očití svedkovia môžu byť, samozrejme, aj oklamaní. Ľahko by mohli aj zveličovať  a skresliť informácie. Ak teda máme veriť ich svedectvu, musíme vedieť, že títo očití svedkovia sú pravdovravní, že sú charakterní a dokázali, že majú dobré pohnútky.

Najlepšie doložený zázrak

17. a) Čo je najlepšie doloženým zázrakom v Biblii? b) Aké okolnosti viedli k Ježišovej smrti?

¹⁷ Najlepšie doloženým zázrakom v Biblii je vzkriesenie Ježiša Krista, a preto ho použijeme takpovediac ako skúšobný prípad. Najprv pouvažujme o zaznamenaných faktoch: Ježiš bol zatknutý večer 14. nisana — čo by v našom súčasnom ponímaní týždňa bolo vo štvrtok v noci. * Bol privedený pred židovských vodcov, ktorí ho obvinili z rúhačstva a rozhodli, že musí zomrieť. Židovskí vodcovia priviedli Ježiša pred rímskeho miestodržiteľa Pontského Piláta, ktorý sa poddal ich nátlaku a odovzdal im ho na popravu. V piatok, zrejme krátko predpoludním — podľa židovského kalendára ešte stále 14. nisana — bol pribitý na mučenícky kôl a o niekoľko hodín zomrel. — Marek 14:43–65; 15:1–39.

18. Ako sa podľa Biblie začala šíriť správa o Ježišovom vzkriesení?

 ¹⁸ Keď rímsky vojak prebodol kopijou Ježišovi bok, aby sa uistil, že je skutočne mŕtvy, Ježišovo telo bolo pochované v novej hrobke. Na druhý deň, 15. nisana (piatok/sobota), bol sabat. Ale ráno 16. nisana — v nedeľu ráno — prišli do hrobky niektorí z učeníkov a našli ju prázdnu. Čoskoro sa začali šíriť správy o tom, že Ježiša videli živého. Počiatočná reakcia na tieto správy bola presne taká, aká by bola aj dnes — ľudia tomu neverili. Ešte aj apoštoli odmietli tomu uveriť. Ale keď sami uvideli Ježiša živého, nemohli inak ako prijať to, že Ježiš bol naozaj vzkriesený z mŕtvych. — Ján 19:31–20:29; Lukáš 24:11.

Prázdna hrobka

19–21. a) Ako podľa Justína Mučeníka odporovali Židia kázaniu kresťanov o Ježišovom vzkriesení? b) Čo môžeme s určitosťou povedať o Ježišovej hrobke 16. nisana?

¹⁹ Bol Ježiš vzkriesený, alebo je to všetko len výmysel? Jednou z otázok, ktorú si ľudia v tom čase pravdepodobne kládli, bolo: Je Ježišovo telo ešte stále v hrobke? Ježišovi nasledovníci by stáli pred obrovskou prekážkou, keby ich odporcovia mohli poukázať na jeho telo, ktoré by bolo ešte stále v hrobke, ako na doklad toho, že nebol vzkriesený. Neexistuje však nijaká správa o tom, že by na to niekedy poukázali. Naopak, podľa Biblie dali vojakom, ktorí boli poverení strážiť hrobku, peniaze a povedali im: „Povedzte: ‚V noci prišli jeho učeníci a ukradli ho, kým sme spali.‘“ ​(Matúš 28:11–13) O tom, že židovskí vodcovia takto konali, máme aj mimobiblický doklad.

 ²⁰ Asi sto rokov po Ježišovej smrti napísal Justín Mučeník dielo nazvané Dialóg s Tryfónom. Hovorí tam: „Vy [Židia] ste si vybrali a ordinovali mužov po celom svete, aby hlásali, že bezbožné a nezákonné kacírstvo vyšlo z jedného Ježiša, galilejského podvodníka, ktorého sme ukrižovali, ale jeho učeníci ho ukradli v noci z hrobky, kde bol uložený.“⁷

²¹ Pritom Tryfón bol Žid a Dialóg s Tryfónom bol napísaný na obhajobu kresťanstva pred judaizmom. Je teda nepravdepodobné, že by Justín Mučeník povedal niečo také — že Židia obvinili kresťanov z toho, že ukradli Ježišovo telo z hrobky — keby Židia také obvinenie nevyslovili. Inak by sa sám vystavil nebezpečenstvu, že ho obvinia z klamstva, ktoré sa dá ľahko dokázať. Justín Mučeník by to povedal len vtedy, keby Židia takých poslov skutočne vyslali. A oni by to urobili, iba ak by 16. nisana 33 n. l. bola hrobka skutočne prázdna a ak by nemohli poukázať na Ježišovo telo v hrobke ako na doklad toho, že nebol vzkriesený. Keďže bola teda hrobka prázdna, čo sa stalo? Ukradli učeníci Ježišovo telo? Alebo bolo zázračne odstránené ako doklad toho, že Ježiš bol skutočne vzkriesený?

Záver, ku ktorému dospel lekár Lukáš

22, 23. Ktorý vzdelaný muž v prvom storočí sa zaujímal o vzkriesenie Ježiša a aké zdroje informácií mal k dispozícii?

²² Jedným vzdelaným človekom z prvého storočia, ktorý starostlivo zvažoval doklady, bol lekár Lukáš. (Kolosanom 4:14) Lukáš napísal dve knihy, ktoré sú dnes súčasťou Biblie: jednou bolo evanjelium čiže história Ježišovej služby a druhou boli  Skutky apoštolov čiže história šírenia kresťanstva v rokoch po Ježišovej smrti.

²³ V úvode k svojmu evanjeliu sa Lukáš zmieňuje o mnohých dokladoch, ktoré mal k dispozícii, ktoré však my už k dispozícii nemáme. Hovorí o písomných dokumentoch z Ježišovho života, ktoré bral do úvahy. Poznamenáva tiež, že sa rozprával s očitými svedkami Ježišovho života, smrti a vzkriesenia. Ďalej hovorí: „Od začiatku [som] všetko presne sledoval.“ ​(Lukáš 1:1–3) Lukáš zjavne urobil dôkladný výskum. Bol dobrým historikom?

24, 25. Ako sa mnohí pozerajú na spôsobilosť Lukáša ako historika?

²⁴ Mnohí dosvedčili, že bol. V roku 1913 sa Sir William Ramsay v jednej prednáške vyjadril o historickosti Lukášových diel. Aký bol jeho záver? „Lukáš je prvotriedny historik; nielenže sú jeho faktické vyjadrenia dôveryhodné, ale má aj skutočný cit pre históriu.“⁸ K rovnakému záveru prišli neskôr aj ďalší bádatelia. Dielo The Living Word Commentary v úvode k svojim zväzkom o Lukášovi hovorí: „Lukáš bol historikom (a to presným) i teológom.“

²⁵ Dr. David Gooding, bývalý profesor starozákonnej gréčtiny žijúci v Severnom Írsku, vyhlasuje,  že Lukáš bol „starovekým historikom podľa tradície starozákonných historikov a podľa tradície Thukydida [jedného z najuznávanejších historikov staroveku]. Tak ako oni si dal veľmi záležať na preskúmaní prameňov, na výbere materiálu i na použití tohto materiálu... U Thukydida sa táto metóda spájala so zanietením pre historickú presnosť: niet dôvodu myslieť si, že u Lukáša to tak nebolo.“⁹

26. a) Aký bol Lukášov záver v súvislosti s Ježišovým vzkriesením? b) Čo ho zrejme utvrdilo v tomto závere?

²⁶ K akému záveru prišiel tento vysoko vzdelaný muž, pokiaľ ide o otázku, prečo bola 16. nisana Ježišova hrobka prázdna? V evanjeliu i v knihe Skutky Lukáš uvádza ako skutočnosť, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. (Lukáš 24:1–52; Skutky 1:3) Nemal o tom nijaké pochybnosti. Jeho viera v zázrak vzkriesenia bola zrejme posilnená jeho vlastnými skúsenosťami. Hoci zrejme nebol očitým svedkom vzkriesenia, uvádza, že bol svedkom zázrakov, ktoré konal apoštol Pavol. — Skutky 20:7–12; 28:8, 9.

Videli vzkrieseného Ježiša

27. Kto bol medzi tými, čo tvrdili, že videli vzkrieseného Ježiša?

²⁷ Dve evanjeliá sa tradične pripisujú mužom, ktorí poznali Ježiša, videli ho zomrieť a tvrdili, že ho skutočne videli po jeho vzkriesení. Sú to apoštol Matúš, bývalý vyberač daní, a Ján, Ježišov milovaný apoštol. Aj ďalší biblický pisateľ, apoštol Pavol, tvrdil, že videl vzkrieseného Krista. Pavol okrem toho menovite uvádza ďalších, ktorí videli Ježiša živého po jeho smrti, a hovorí, že raz sa Ježiš  zjavil „viac než päťsto bratom“. — 1. Korinťanom 15:3–8.

28. Aký vplyv malo Ježišovo vzkriesenie na Petra?

²⁸ Jedným z očitých svedkov, o ktorých sa zmieňuje Pavol, je Jakub, Ježišov nevlastný telesný brat, ktorý musel poznať Ježiša od detstva. Ďalším je apoštol Peter; historik Lukáš podáva správu, že Peter len niekoľko týždňov po Ježišovej smrti nebojácne svedčil o Ježišovom vzkriesení. (Skutky 2:23, 24) Petrovi sa tradične pripisujú dva biblické listy a v prvom z nich Peter ukazuje, že viera vo vzkriesenie Ježiša bola preňho silnou motiváciou ešte aj mnoho rokov po tejto udalosti. Napísal: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, lebo podľa svojho veľkého milosrdenstva nám dal nové zrodenie k živej nádeji vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych.“ — 1. Petra 1:3.

29. Hoci nemôžeme hovoriť s očitými svedkami vzkriesenia, aké pôsobivé doklady máme k dispozícii?

²⁹ Takže tak ako sa Lukáš mohol rozprávať s ľuďmi, ktorí tvrdili, že videli Ježiša po jeho smrti a že sa s ním rozprávali, my môžeme čítať slová, ktoré niektorí z nich napísali. A môžeme sami posúdiť, či boli títo ľudia podvedení, či sa snažili podviesť nás, alebo či skutočne videli vzkrieseného Krista. Úprimne povedané, nie je možné, aby boli podvedení. Mnohí z nich boli Ježišovými dôvernými priateľmi až do jeho smrti. Niektorí z nich boli svedkami jeho agónie na mučeníckom kole. Videli, ako z rany, ktorú mu kopijou urobil vojak, vyteká krv a voda. Ten vojak vedel, a vedeli to aj oni, že Ježiš je nesporne mŕtvy. Neskôr, ako hovoria, videli Ježiša živého a naozaj sa s ním rozprávali.  Nie, nemohli byť podvedení. Pokúšali sa teda podviesť nás, keď hovorili, že Ježiš bol vzkriesený? — Ján 19:32–35; 21:4, 15–24.

30. Prečo je nemožné, aby raní očití svedkovia Ježišovho vzkriesenia klamali?

³⁰ Aby sme si na to mohli odpovedať, stačí, keď si položíme otázku: Verili oni sami tomu, čo hovorili? Bezpochyby áno. Pre kresťanov, vrátane tých, ktorí tvrdili, že boli očitými svedkami vzkriesenia, bolo vzkriesenie Ježiša samotným základom ich viery. Apoštol Pavol povedal: „Ak Kristus nebol vzkriesený, naše zvestovanie je istotne márne a márna je naša viera... Ak Kristus nebol vzkriesený, vaša viera je neužitočná.“ ​(1. Korinťanom 15:14, 17) Znie to ako slová muža, ktorý klame, keď hovorí, že videl vzkrieseného Krista?

31, 32. Aké obete priniesli raní kresťania a prečo je to silný doklad toho, že títo kresťania hovorili pravdu, keď tvrdili, že Ježiš bol vzkriesený?

³¹ Zamyslime sa nad tým, čo znamenalo byť v tých dňoch kresťanom. Neprinášalo to nijakú prestíž, moc ani bohatstvo. Práve naopak. Mnoho raných kresťanov ,s radosťou znieslo plienenie svojho majetku‘ pre svoju vieru. (Hebrejom 10:34) Kresťanstvo si vyžadovalo obetavý život spojený s prenasledovaním, ktoré sa v mnohých prípadoch skončilo mučeníctvom v podobe potupnej, bolestivej smrti.

³² Niektorí kresťania pochádzali z bohatých rodín, ako napríklad apoštol Ján, ktorého otec mal zrejme prekvitajúcu rybársku živnosť v Galilei. Mnohí mali pred sebou dobrú perspektívu, ako napríklad Pavol, ktorý v čase, keď prijal kresťanstvo, mal už za sebou štúdium u slávneho rabína  Gamaliela a začínal sa vyznamenávať v očiach židovských panovníkov. (Skutky 9:1, 2; 22:3; Galaťanom 1:14) No všetci sa otočili chrbtom k tomu, čo im ponúkal tento svet, aby mohli šíriť posolstvo založené na skutočnosti, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. (Kolosanom 1:23, 28) Prečo by priniesli také obete a trpeli za niečo, o čom by vedeli, že sa zakladá na lži? Odpoveď znie, že by to neurobili. Boli ochotní trpieť a zomrieť za vec, o ktorej vedeli, že sa zakladá na pravde.

Zázraky sa naozaj dejú

33, 34. Keďže vzkriesenie sa naozaj stalo, čo môžeme povedať o ostatných zázrakoch v Biblii?

³³ Svedecké doklady sú teda absolútne presvedčivé. Ježiš bol 16. nisana 33 n. l. skutočne vzkriesený z mŕtvych. A keďže sa toto vzkriesenie stalo, možné sú aj všetky ostatné zázraky uvedené v Biblii — zázraky, pre ktoré takisto máme silné svedectvo očitých svedkov. Tá istá Moc, ktorá vzkriesila Ježiša z mŕtvych, umožnila tiež Ježišovi vzkriesiť syna vdovy z Nain. Dala tiež Ježišovi moc konať menšie — ale predsa podivuhodné — zázraky uzdravovania. Stála za zázračným nasýtením zástupu a umožnila tiež Ježišovi chodiť po vode. — Lukáš 7:11–15; Matúš 11:4–6; 14:14–21, 23–31.

³⁴ Teda skutočnosť, že Biblia hovorí o zázrakoch, nie je dôvodom na pochybovanie o jej pravdovravnosti. Naopak, fakt, že zázraky sa v biblických časoch naozaj diali, je silným dôkazom toho, že Biblia skutočne je Božím Slovom. Ale Biblia je obvinená ešte z niečo iného. Mnohí hovoria, že si protirečí, a preto nemôže byť Božím Slovom. Je to pravda?

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Zvýraznený text na strane 81]

Nepriatelia kresťanstva hovorili, že učeníci ukradli Ježišovo telo. Keby to tak bolo, prečo by boli kresťania ochotní zomrieť za vieru založenú na Ježišovom vzkriesení?

 [Rámček na strane 85]

Prečo sa dnes nedejú zázraky?

Niekedy vznikne otázka: ,Prečo sa dnes nedejú také zázraky, o akých hovorí Biblia?‘ Odpoveďou je, že zázraky vtedy slúžili svojmu účelu, ale dnes Boh očakáva, že budeme žiť vierou. — Habakuk 2:2–4; Hebrejom 10:37–39.

Za dní Mojžiša sa zázraky diali na potvrdenie Mojžišovho poverenia. Ukazovali, že ho používa Jehova a tiež že zmluva Zákona bola naozaj božského pôvodu a že Izraeliti boli teda Božím vyvoleným ľudom. — 2. Mojžišova 4:1–9, 30, 31; 5. Mojžišova 4:33, 34.

V prvom storočí slúžili zázraky na potvrdenie toho, že Ježiš bol poverený Bohom, a neskôr spĺňali podobný účel v mladom kresťanskom zbore. Pomáhali dokázať, že Ježiš je sľúbený Mesiáš, že po jeho smrti bol telesný Izrael ako Boží zvláštny ľud nahradený kresťanským zborom, a teda že mojžišovský Zákon už nie je záväzný. — Skutky 19:11–20; Hebrejom 2:3, 4.

Keď sa skončila doba apoštolov, zázraky prestali. Apoštol Pavol to vysvetlil: „Ak aj sú dary prorokovania, budú odstránené; ak sú jazyky, prestanú; a ak je poznanie, bude odstránené. Lebo máme čiastočné poznanie a čiastočne prorokujeme; ale keď príde to, čo je úplné, bude odstránené to, čo je čiastočné.“ — 1. Korinťanom 13:8–10.

Dnes máme kompletnú Bibliu, ktorá obsahuje všetky zjavenia a rady od Boha. Vidíme spĺňanie proroctiev a máme hlbšie porozumenie Božích predsavzatí. Zázraky teda už nie sú potrebné. No Boží duch, ktorý zázraky umožnil, stále existuje a prináša výsledky, ktoré poskytujú rovnako silné doklady o božskej moci. Viac sa o tom dozvieme v jednej z ďalších kapitol.

[Obrázok na strane 75]

Spoľahlivosť zákonov prírody, napríklad fakt, že slnko každé ráno vychádza, považujú mnohí za dôkaz, že zázraky sa nemôžu diať

[Obrázok na strane 77]

Stvorenie zeme ako domova živých tvorov bolo ,neobyčajnou udalosťou‘, ktorá sa už nikdy nezopakovala

[Obrázky na strane 78]

Ako by ste vysvetlili zázraky modernej vedy niekomu, kto žil pred 200 rokmi?