Pieseň č. 110
Božie obdivuhodné diela
(Žalm 139)
1. Ó, Jah, spoznal si moje cesty,
to, kedy líham, kedy vstávam, vieš.
Ty sám vždy skúmaš sklony v mojom vnútri
a slová, ktoré poviem,
dobre poznáš tiež.
Veď ty už v lone si ma videl,
kosti moje ti neboli skryté.
Videl si ma, jak v tajnosti som tkaný,
to všetko v knihe mal si už zapísané.
Ja chválim ťa za tvoje veľké diela!
Tvoja moc, múdrosť bázeň vzbudzuje;
keby tma snáď raz zmocniť sa ma chcela,
viem, že duch tvoj
aj tam zachraňuje.
Kde skryť sa, Jehova, ti môžem?
A kam spred tváre tvojej len utiecť?
Ani vo výške či v hlbinách mora,
ba ani v šeole takého miesta niet.
(Pozri aj Žalm 66:3; 94:19; Jer. 17:10.)