Máte nejakého blízkeho priateľa, ktorého meno nepoznáte? To asi nie. Podobne „nie je možné mať k Bohu blízko, keď nepoznáte jeho meno,“ ako to výstižne vyjadrila Irina z Bulharska. Boh však chce, aby sme k nemu mali blízky vzťah, a tak sa nám na stránkach Biblie predstavuje: „Ja som Jehova. To je moje meno.“ (Izaiáš 42:8)

Naozaj záleží Bohu na tom, či poznáme jeho meno a či ho používame? Božie meno je v hebrejčine zapísané štyrmi spoluhláskami, nazývanými aj tetragram. A je zaujímavé, že v pôvodnom texte Hebrejských Písiem sa nachádza takmer 7 000 ráz — oveľa častejšie ako ktorékoľvek iné meno spomenuté v Biblii. To je jasný dôkaz, že Jehova chce, aby sme poznali jeho meno a používali ho. *

Niektorí ľudia však majú pocit, že je neúctivé používať Božie meno, lebo Boh je svätý a všemohúci. Bolo by, samozrejme, nesprávne používať Božie meno nevhodným spôsobom. Veď ani s menom blízkeho priateľa by sme nezaobchádzali neúctivo. Jehova si praje, aby si tí, ktorí ho milujú, jeho meno vážili a hovorili o ňom druhým. (Žalm 69:30, 31; 96:2, 8) A aj Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ Aj my môžeme prispieť k posväteniu Božieho mena tak, že ho budeme oznamovať druhým. Navyše nás to priblíži k Bohu. (Matúš 6:9)

Z Biblie sa dozvedáme, že Boh venuje zvláštnu pozornosť tým, „ktorí myslia na [alebo „vážia si“, Katolícky preklad] jeho meno“. (Malachiáš 3:16) Jehova im sľubuje: „Budem ho chrániť, lebo poznal moje meno. Bude ma vzývať a ja mu odpoviem. Budem s ním v tiesni.“ (Žalm 91:14, 15) Ak sa chceme tešiť z blízkeho vzťahu s Jehovom, je veľmi dôležité poznať jeho meno a používať ho.