NAOZAJ mal Ježiš zmysluplný život? Ježiš zjavne vyrastal v skromných podmienkach a počas svojho života toho veľa nevlastnil. Dokonca povedal, že „nemá, kde by zložil hlavu“. (Lukáš 9:57, 58) Navyše bol nenávidený, osočovaný a napokon ho jeho nepriatelia zabili.

Možno poviete: „Takýto život by som nepovažoval za zmysluplný!“ Preto bude dobré, ak sa nad Ježišovým životom zamyslíme hlbšie. Preskúmajme aspoň štyri aspekty jeho života.

„Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 4:34)

Ježiš sa slovami aj skutkami snažil plniť vôľu svojho nebeského Otca, Jehovu. * Konanie Božej vôle mu prinášalo veľkú radosť. Potvrdzuje to citovaný biblický text, v ktorom prirovnáva konanie Božej vôle k jedlu. Zamyslite sa, za akých okolností vyslovil tento výrok.

Bolo to niekedy okolo obeda. (Ján 4:6) Celé dopoludnie putoval hornatou samárskou krajinou, a tak bol určite hladný. Veď aj jeho učeníci mu hovorili: „Rabbi, jedz.“ (Ján 4:31) Svojou odpoveďou však Ježiš naznačil, že konanie Božej vôle ho posilňovalo tak, ako by ho posilnilo výživné jedlo. Nie je z jeho vyjadrenia zjavné, že to bol človek, ktorý mal zmysel života?

„Milujem Otca.“ (Ján 14:31)

Ježiš mal k svojmu nebeskému Otcovi mimoriadne blízky vzťah. Hlboká láska k nemu ho podnecovala, aby o ňom hovoril iným — aby hovoril o jeho mene, zámeroch a vlastnostiach. Svojimi slovami, skutkami a postojmi dokonale napodobňoval svojho Otca — až do tej miery, že v Ježišovi vidíme živý obraz jeho Otca. Preto keď učeník Filip požiadal Ježiša: „Ukáž nám Otca,“ Ježiš odpovedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Ján 14:8, 9)

Ježiš tak veľmi miloval svojho Otca, že bol ochotný vždy ho poslúchať, aj keď to znamenalo položiť svoj život. (Filipanom 2:7, 8; 1. Jána 5:3) Takáto hlboká láska k Bohu robila jeho život zmysluplným.

„Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ (Ján 15:13)

Keďže sme nedokonalí, naše vyhliadky do budúcnosti sú pochmúrne. Biblia vysvetľuje: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rimanom 5:12) Vlastným pričinením nemôžeme uniknúť následku hriechu, teda smrti. (Rimanom 6:23)

Našťastie Jehova láskavo poskytol riešenie situácie, do ktorej sa ľudstvo dostalo. Hoci musel dovoliť, aby jeho dokonalý a bezhriešny Syn, Ježiš, trpel a zomrel, zabezpečil tým výkupné, ktoré bolo potrebné na vyslobodenie ľudstva z otroctva hriechu a smrti. Ježiš, podnecovaný láskou k svojmu Otcovi a k ľuďom, za nás ochotne dal svoj dokonalý ľudský život. (Rimanom 5:6–8) Takáto nesebecká láska dávala jeho životu zmysel. *

„Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Matúš 3:17)

Jehova vyriekol tieto slová z neba pri Ježišovom krste. Dal tak otvorene najavo, že svojho Syna miluje a schvaľuje. Nie div, že Ježiš mohol s istotou povedať: „Otec ma miluje.“ (Ján 10:17) Vďaka tomu odvážne čelil odporu a kritike a zachoval si citovú rovnováhu aj zoči-voči smrti. (Ján 10:18) Vedomie, že ho jeho Otec miluje a schvaľuje, nepochybne dávalo jeho životu ešte hlbší zmysel.

Ježišov život bol určite zmysluplný. Je zjavné, že sa od neho môžeme naučiť veľa o tom, ako viesť život, ktorý má skutočný zmysel. V nasledujúcom článku nájdete niekoľko konkrétnych rád do života, ktoré dal Ježiš svojim nasledovníkom.