Narodil som sa v Santo Domingu v Dominikánskej republike ako najmladšie zo štyroch detí. Moji rodičia boli vzdelaní ľudia a chceli, aby ich deti vyrastali v dobrom prostredí. Štyri roky pred mojím narodením stretli mormónskych misionárov. Zapôsobilo na nich, ako pekne boli títo mladí muži oblečení a ako slušne sa správali. A tak sa zakrátko rozhodli, že naša rodina sa ako prvá na ostrove pričlení k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, čiže k mormónom.

Keď som vyrastal, rád som sa zapájal do spoločenských aktivít v cirkvi. Cenil som si jej zameranie na rodinný život a morálne hodnoty. Bol som hrdý na to, že som mormón, a dal som si za cieľ stať sa misionárom.

Keď som mal osemnásť, celá naša rodina sa presťahovala do Spojených štátov, aby som mohol študovať na univerzite. Asi po roku nás na Floridu prišla navštíviť moja teta s ujom, ktorí boli Jehovovi svedkovia. Pozvali nás, aby sme s nimi išli na zjazd, kde sa rozoberala Biblia. Zapôsobilo na mňa, že všetci naokolo si vyhľadávali texty v Biblii a robili si poznámky. A tak som požiadal o pero a papier a aj ja som si začal robiť poznámky.

Po zjazde mi teta s ujom navrhli, že mi pomôžu lepšie spoznať Bibliu, keďže sa chcem stať misionárom. Považoval som to za dobrý nápad, lebo dovtedy som sa oveľa viac venoval Knihe Mormonovej ako Biblii.

Počas našich biblických rozhovorov cez telefón ma teta s ujom vždy povzbudzovali, aby som porovnával to, čomu verím, s učením Biblie. Chceli, aby som sa sám presvedčil o pravde.

Zistil som, že mnohé náuky, ktorým veria mormóni, som jednoducho prijal, ale nebol som si naozaj istý, či sú v súlade s Bibliou. Teta mi poslala časopis Prebuďte  sa! z 8. novembra 1995, ktorý vydávajú Jehovovi svedkovia a ktorý obsahoval články o učení mormónov. Bol som prekvapený, že mnohé z týchto náuk som nepoznal. To ma podnietilo pozrieť si oficiálnu internetovú stránku mormónov, aby som sa uistil, že to, čo som čítal v Prebuďte sa!, je pravda. Bola to pravda, a ešte viac som sa v tom utvrdil, keď som navštívil mormónske múzeá v Utahu.

Vždy som si myslel, že Kniha Mormonova a Biblia sa vzájomne dopĺňajú. Ale keď som začal dôkladnejšie čítať Bibliu, zistil som, že medzi učením mormónov a učením Biblie sú rozpory. Napríklad Biblia v Ezechielovi 18:4 hovorí, že duša zomiera. Ale Kniha Mormonova v Almovi 42:9 uvádza, že duša nikdy nemôže zomrieť.

Okrem týchto náukových rozporov ma znepokojovali aj nacionalistické myšlienky, ktoré učia mormóni. Napríklad učia, že záhrada Eden bola v okrese Jackson v Missouri v USA. A proroci tejto cirkvi hovoria, že keď „Kráľovstvo Boha prevezme vládu, zástava Spojených štátov sa bude bez poškvrny pyšne trepotať na žrdi slobody a rovnoprávnosti“.

Uvažoval som nad tým, ako do tohto obrazu zapadá moja rodná krajina — alebo ktorákoľvek iná krajina. Raz som telefonoval s jedným mladým mormónom, ktorý sa školil za misionára, a opýtal som sa ho, čo si o tom myslí. Potom som mu priamo položil otázku, či by išiel bojovať proti iným mormónom, ak by jeho krajina viedla vojnu proti ich krajine. Udivilo ma, keď povedal, že áno! Hlbšie som preskúmal mormónske učenie a rozprával som sa aj so zodpovednými vodcami cirkvi. Povedali mi, že odpovede na moje otázky sú tajomstvom a že jedného dňa, keď sa svetlo stane jasnejším, budú tieto veci odhalené.

Bol som ich vysvetlením sklamaný, a tak som sa zamyslel nad sebou a nad tým, prečo sa chcem stať mormónskym misionárom. Uvedomil som si, že misionárska práca ma priťahovala rovnako, ako by ma priťahovala akákoľvek iná humanitárna činnosť. Možnosť stať sa misionárom ma lákala aj preto, lebo ľudia si misionárov vážia. Ale čo sa týka Boha, pre ktorého som to mal robiť, o ňom som veľa nevedel. Hoci som v minulosti mnohokrát čítal Bibliu, v skutočnosti som si ju necenil. O Božom predsavzatí so zemou a s ľuďmi som nemal ani poňatia.

Počas štúdia Biblie s Jehovovými svedkami som sa okrem iného dozvedel, aké je Božie meno, čo sa stane po smrti a aká je Ježišova úloha v spĺňaní Božieho predsavzatia. Konečne som sa oboznamoval s touto úžasnou knihou. Rád som rozprával druhým o pravdách, ktoré som sa z nej dozvedal. Vždy som vedel, že Boh existuje, ale teraz som sa s ním mohol rozprávať v modlitbe ako so svojím najlepším Priateľom. Dňa 12. júla 2004 som bol pokrstený ako Jehovov svedok a o šesť mesiacov som sa začal naplno venovať kresťanskej službe.

Päť rokov som pracoval vo svetovom ústredí Jehovových svedkov v Brooklyne v New Yorku. Veľmi som sa tešil z toho, že som mohol pomáhať pri výrobe Biblií a biblických publikácií, z ktorých majú úžitok milióny ľudí po celom svete, a naďalej sa teším z toho, že pomáham druhým spoznávať Boha.