Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Keď to dokázal Kingsley, dokážem to aj ja!“

„Keď to dokázal Kingsley, dokážem to aj ja!“

KINGSLEY zacíti poklepanie po pleci. To je znamenie, že môže začať. Púšťa sa do čítania pridelenej časti z Biblie. Je to jeho prvá úloha v teokratickej škole kazateľskej služby. Starostlivo vyslovuje každé slovo, aby nevynechal ani jednu slabiku. Ale počkať, niečo tu nesedí! Ako to, že sa vôbec nepozerá do Biblie?

Táto situácia sa odohrala na Srí Lanke, kde Kingsley žil. Bol nevidiaci, sluchovo postihnutý a odkázaný na invalidný vozík. Ako sa tento muž dozvedel o Jehovovi? A ako to, že bol zapísaný do teokratickej školy? Rád vám o tom porozprávam.

Keď som Kingsleyho prvýkrát stretol, žasol som nad jeho túžbou spoznať pravdu. Študoval už s viacerými svedkami, takže jeho výtlačok knihy Poznanie, ktoré vedie k večnému životu v Braillovom písme bol poriadne ošúchaný. * Opýtal som sa ho, či by nechcel opäť študovať. Súhlasil, no malo to dva háčiky.

Po prvé, Kingsley nebýval sám. Žil v zariadení pre vekovo starších a telesne postihnutých. Keďže tam bol vždy nejaký hluk a Kingsley slabo počul, musel som hovoriť poriadne nahlas. A tak si naše štúdium každý týždeň chtiac-nechtiac vypočuli všetci obyvatelia domova!

Po druhé, Kingsley dokázal na každom štúdiu prečítať a pochopiť iba malú časť novej informácie. Aby mu štúdium išlo lepšie, usilovne sa naň pripravoval. Vopred si prečítal študijný materiál, a to nielen raz. Potom si vyhľadal texty vo svojej Biblii v Braillovom písme a nakoniec si v mysli pripravil odpovede. Ukázalo sa, že je to veľmi účinná metóda. Pri štúdiu sedával na rohoži v tureckom sede. To, čo sa naučil, hlasno a s nadšením vysvetľoval. Zakrátko sme už študovali dvakrát do týždňa a každé štúdium trvalo dve hodiny.

NÁVŠTEVA ZHROMAŽDENÍ A ÚČASŤ NA NICH

Kingsley a Paul

Kingsley veľmi túžil chodiť na zhromaždenia do sály Kráľovstva. No nebolo to vôbec ľahké. Na to, aby sa dostal do vozíka, do auta i do sály potreboval pomoc. Mnohí zo zboru sa striedali, aby mu v tom pomohli. Nezaťažovalo ich to, naopak, bola to pre nich česť. Na zhromaždení si Kingsley držal reproduktor tesne pri uchu, pozorne počúval a dokonca podával komentáre!

Po niekoľkých štúdiách sa Kingsley rozhodol, že sa prihlási do teokratickej školy kazateľskej služby. Dva týždne predtým, ako mal mať prvýkrát čítanie Biblie, som sa ho opýtal, či si to už nacvičoval. Sebaisto odpovedal: „Pravdaže, prečítal som si to asi 30-krát.“ Pochválil som ho a poprosil, aby mi to prečítal. Otvoril Bibliu, položil si prsty na text v Braillovom písme a začal čítať. No všimol som si, že neprechádza prstami po stránke, ako sa to bežne robí. Celý text sa naučil naspamäť!

Od dojatia mi vyhŕkli slzy. Nemohol som tomu uveriť. Opýtal som sa ho, ako si to dokázal zapamätať, keď si to prečítal iba 30-krát. Povedal: „Ale ja som si to čítal 30-krát denne.“ Robil to tak viac ako mesiac. Sadol si na rohožku a čítal text znova a znova, až kým ho nevedel naspamäť.

Nastal deň, keď mal Kingsley predniesť svoju úlohu. Keď dočítal, v sále vypukol burácajúci potlesk. Mnohí nemohli zadržať slzy. Istá sestra, ktorá odmietla úlohy v teokratickej škole, lebo mávala trému, sa do nej opäť prihlásila. Prečo? Povedala: „Keď to dokázal Kingsley, dokážem to aj ja!“

Po troch rokoch štúdia 6. septembra 2008 Kingsley symbolizoval svoju oddanosť Jehovovi krstom vo vode. Verne slúžil Bohu až do svojej smrti 13. mája 2014. Bol presvedčený, že bude ďalej slúžiť Jehovovi v raji, a to v plnej sile a v dokonalom zdraví. (Iz. 35:5, 6) (Rozprával Paul McManus.)

^ 4. ods. Vydaná v roku 1995, ale v súčasnosti sa už netlačí.