Ako si udržiavať pozitívny postoj
„Keby snáď človek žil i mnoho rokov, vo všetkých nech sa raduje.“ (KAZ. 11:8)
1. Ktoré požehnania od Jehovu prispievajú k nášmu šťastiu?
JEHOVA chce, aby sme boli šťastní, a preto nás zahŕňa mnohými požehnaniami. Jedným z nich je to, že sa môžeme tešiť zo života. Pritiahol nás k pravému uctievaniu, a tak môžeme využívať svoj život na to, aby sme ho chválili. (Žalm 144:15; Ján 6:44) Uisťuje nás o svojej láske a pomáha nám, aby sme mu mohli s vytrvalosťou slúžiť. (Jer. 31:3; 2. Kor. 4:16) Žijeme v duchovnom raji, ktorý sa vyznačuje jednak hojnosťou duchovného pokrmu a jednak milujúcim bratstvom. A v neposlednom rade máme vzácnu nádej do budúcnosti.
2. S čím zápasia niektorí verní Boží služobníci?
2 Napriek tomu, že máme veľa dôvodov byť šťastní, niektorí verní Boží služobníci zápasia s negatívnym pohľadom na seba. Majú pocit, že ani ich, ani ich službu si Jehova necení. S týmito pretrvávajúcimi negatívnymi pocitmi sa im predstava, že by sa mali radovať z „mnohých rokov“ života, zdá veľmi vzdialená. Život je pre nich skôr ponurým obdobím, v ktorom jeden čierny deň strieda druhý. (Kaz. 11:8)
3. Čo môže byť príčinou negatívnych pocitov?
3 Príčinou negatívnych pocitov môže byť sklamanie, choroba či obmedzenia spojené s vyšším vekom. (Žalm 71:9; Prísl. 13:12; Kaz. 7:7) Každý kresťan tiež musí prijať skutočnosť, že srdce je zradné a môže nás odsudzovať, aj keď Boh má z našej služby radosť. (Jer. 17:9; 1. Jána 3:20) Diabol falošne obviňuje Božích služobníkov. A tí, ktorí uvažujú rovnako ako on, sa môžu snažiť, aby sme uverili lži, ktorú povedal Elifaz — že sme v Božích očiach bezcenní. Bola to lož v Jóbových dňoch a je to lož aj dnes. (Jób 4:18, 19)
4. Nad čím sa budeme zamýšľať v tomto článku?
4 Jehova v Písme jasne hovorí, že bude s tými, ktorí „kráčajú údolím hlbokého tieňa“. (Žalm 23:4) Je s nami napríklad prostredníctvom svojho Slova. Biblia je mocný nástroj „od Boha na borenie silných opevnení“, akými sú aj mylné názory a negatívne myšlienky. (2. Kor. 10:4, 5) Zamyslime sa teda nad tým, ako môžeme vďaka Biblii získať a udržiavať si pozitívny postoj. Budeš mať z toho úžitok nielen ty, ale môžeš povzbudiť aj niekoho iného.
SNAŽ SA O POZITÍVNY POSTOJ POMOCOU BIBLIE
5. V čom by sme sa mali vyskúšať, keď chceme získať pozitívny postoj?
5 Apoštol Pavol poskytol určité rady, vďaka ktorým môžeme získať pozitívny postoj. Kresťanov v korintskom zbore vyzýval: „Stále skúšajte, či ste vo viere.“ (2. Kor. 13:5) Výraz „viera“ sa vzťahuje na súbor kresťanských náuk, ktoré sa nachádzajú v Biblii. Ak sú naše slová a skutky v súlade s týmito náukami, môžeme povedať, že sme obstáli, a dokazujeme, že sme „vo viere“. Nezabúdajme, že náš život musí byť v súlade s celým kresťanským učením. Nemôžeme si vyberať, čo budeme poslúchať a čo nie. (Jak. 2:10, 11)
6. Prečo by sme mali skúšať, „či sme vo viere“? (Pozri obrázok v úvode článku.)
6 Možno váhaš, či sa máš vyskúšať, najmä keď si myslíš, že by si neobstál. No Jehovov pohľad na nás je dôležitejší ako ten náš a jeho uvažovanie je vysoko nadradené nášmu. (Iz. 55:8, 9) Jehova skúma svojich služobníkov nie preto, aby ich mohol odsúdiť, ale aby v nich nachádzal dobré vlastnosti a mohol im pomáhať. Ak pomocou Božieho Slova skúšaš, „či si vo viere“, postupne sa začneš na seba pozerať tak, ako ťa vidí Boh. Potom si už nebudeš myslieť, že Boh ťa považuje za bezcenného, ale bude ťa hriať biblické uistenie: V Jehovových očiach si veľmi cenný. Je to akoby si v tmavej izbe odhrnul závesy, aby do nej mohli preniknúť teplé slnečné lúče.
7. Aký úžitok môžeme mať z príkladu verných ľudí, o ktorých sa píše v Biblii?
7 Dobrý spôsob, ako sa vyskúšať, je rozjímať o príklade verných ľudí, o ktorých sa píše v Biblii. Porovnávaj ich situáciu alebo pocity s tvojimi a premýšľaj, ako by si na ich mieste konal ty. Teraz budeme uvažovať o troch príkladoch, z ktorých vidieť, ako nám Biblia môže pomôcť skúšať sa, či sme „vo viere“. Tým si zároveň môžeme rozvíjať pozitívny pohľad na seba.
CHUDOBNÁ VDOVA
8., 9. a) V akej situácii bola chudobná vdova? b) S akými negatívnymi pocitmi táto vdova možno zápasila?
8 V jeruzalemskom chráme Ježiš pozoroval istú chudobnú vdovu. Jej príklad ukazuje, že pozitívny postoj si môžeme udržiavať aj napriek obmedzeným možnostiam. (Prečítajte Lukáša 21:1–4.) Zamyslime sa nad jej situáciou: Bola zdrvená zo straty manžela a navyše musela znášať náboženskú atmosféru, ktorá vtedy panovala. Náboženskí vodcovia sa vôbec nestarali o tých, ktorí boli bezbranní, naopak, „pohlcovali domy vdov“. (Luk. 20:47) Táto vdova bola taká chudobná, že na chrám mohla prispieť iba veľmi malou sumou, sumou, akú robotník bežne zarobil asi za 15 minút.
9 Predstav si, ako táto vdova vchádza na chrámové nádvorie a v ruke nesie dve malé mince. Ako sa asi cíti? Myslí si, že jej príspevok nie je ničím v porovnaní s tým, čo mohla dať, kým žil jej manžel? Cíti sa nepríjemne, keď vidí, aké veľké dary prinášajú tí pred ňou? Má jej dar vôbec cenu? Ak aj zápasí s týmito pocitmi, na podporu pravého uctievania dáva všetko, čo má.
10. Ako Ježiš ukázal, že Boh si cení chudobnú vdovu?
10 Ježiš povedal, že v Jehovových očiach bola cenná aj táto vdova, aj to, čím prispela. Vyjadril sa, že „vhodila viac ako všetci“, ktorí boli bohatí. Hoci sa jej príspevok medzi inými darmi stratil, Ježiš poukázal práve na jej skutok oddanosti Jehovovi. Keď sa neskôr dve malé mince dostali do rúk mužov, ktorí vyberali chrámové pokladnice, sotva si uvedomovali, akú hodnotu majú tieto mince aj ich darca pre Jehovu. No to, na čom záležalo, bol Boží názor, nie názor ľudí ani názor samotnej vdovy. Môžeš sa na základe tejto správy vyskúšať, či si vo viere?
11. Čo sa učíme zo správy o chudobnej vdove?
11 Tvoje okolnosti môžu do veľkej miery ovplyvniť to, čo dávaš Jehovovi. Pokročilý vek alebo zdravotné ťažkosti veľmi obmedzujú niektorých bratov a sestry v tom, koľko času môžu venovať zvestovaniu dobrého posolstva. Mali by si preto myslieť, že ich správa zo služby nestojí za to, aby ju odovzdali? Možno nemáš až také výrazné obmedzenia, no napriek tomu máš možno pocit, že čas, ktorý venuješ zvestovaniu, sa stráca v počte hodín, ktoré Boží ľud každý rok strávi v službe Jehovovi. Z toho, čo Ježiš povedal o chudobnej vdove, sa však učíme, že Jehova si všíma a cení každý skutok, ktorý preňho urobíme, zvlášť za náročných okolností. Spomeň si na svoju službu Jehovovi za uplynulý rok. Stála ťa nejaká hodina, ktorú si venoval Jehovovi, mimoriadne úsilie? Ak áno, potom si buď istý, že Jehova si túto hodinu veľmi cení. Keď tak ako chudobná vdova robíš pre Jehovu všetko, čo je v tvojich silách, máš oprávnený dôvod veriť, že si „vo viere“.
„ODNÍM MOJU DUŠU“
12. – 14. a) Aký účinok mali na Eliáša negatívne pocity? b) Prečo bol Eliáš taký zdrvený?
12 Prorok Eliáš mal silnú vieru a verne slúžil Jehovovi. Napriek tomu bol v istej chvíli taký zdrvený, že prosil Jehovu, aby mu vzal život. Volal: „Už dosť! Teraz odním moju dušu, Jehova.“ (1. Kráľ. 19:4) Tí, ktorí ešte neboli v takej zúfalej situácii, by mohli povedať, že Eliáš použil „neuvážené slová“. (Jób 6:3) No on sa tak naozaj cítil. Všimni si, ako reagoval Jehova. Nenahneval sa na Eliáša za to, že chcel zomrieť, ale pomohol mu.
13 Prečo bol Eliáš taký zdrvený? Krátko predtým hral kľúčovú úlohu v rozhodujúcej skúške, ktorá dokázala, že Jehova je pravý Boh a po ktorej bolo usmrtených 450 Baalových prorokov. (1. Kráľ. 18:37–40) Eliáš zrejme dúfal, že Boží ľud sa potom vráti k pravému uctievaniu. Ale to sa nestalo. Navyše zlá kráľovná Jezábel mu odkázala, že ho čaká istá smrť. A tak Eliáš z obavy o svoj život utiekol z Izraela na juh cez susedné Judsko do pustatiny. (1. Kráľ. 19:2–4)
14 Teraz, vo vyprahnutej neobývanej krajine, zostal sám so svojimi myšlienkami. Zdalo sa mu, že jeho práca proroka je zbytočná. Povedal Jehovovi: „Nie som o nič lepší ako moji predkovia.“ Cítil sa rovnako neužitočný ako jeho mŕtvi predkovia, z ktorých ostal už len prach a kosti. Dospel k záveru, že zlyhal a že si ho necení ani Jehova, ani nikto iný. No ohodnotil sa na základe vlastných noriem.
15. Ako Boh dokázal Eliášovi, že si ho naďalej cení?
15 Ale Všemohúci Boh to videl inak. Eliáš zostal v jeho očiach naďalej cenný. A Jehova mu to aj dokázal. Poslal svojho anjela, aby ho posilnil. Zabezpečil mu potravu a vodu, aby zvládol 40-dňovú cestu na juh k vrchu Choreb. Láskavo opravil jeho mylnú predstavu, že okrem neho nezostal Jehovovi verný žiaden Izraelita. A čo bolo podstatné, poveril Eliáša novými úlohami a on ich prijal. Eliáš mal veľký úžitok z Jehovovej pomoci. K svojej práci proroka sa vrátil s obnovenými silami. (1. Kráľ. 19:5–8, 15–19)
16. Napríklad akými spôsobmi nás Boh podporuje?
16 Eliášova skúsenosť ti pomôže vyskúšať sa, či si vo viere a nadobudnúť pozitívny postoj. Po prvé, pouvažuj o spôsoboch, akými ťa Jehova podporuje. Stalo sa ti už napríklad, že ti spoluveriaci, možno starší alebo iný zrelý kresťan, pomohol práve vtedy, keď si to potreboval? (Gal. 6:2) Cítil si sa posilnený duchovným pokrmom z Biblie, z niektorej kresťanskej publikácie či myšlienkami, ktoré si počul na zborovom zhromaždení? Keď najbližšie dostaneš takúto pomoc, uvedom si, od koho si ju v skutočnosti dostal a vyjadri mu za to vďaku v modlitbe. (Žalm 121:1, 2)
17. Čo si Jehova cení na svojich služobníkoch?
17 Po druhé, pamätaj na to, že negatívny postoj sa neopiera o fakty. Dôležité je to, ako nás hodnotí Boh. (Prečítajte Rimanom 14:4.) Jehova si cení našu oddanosť a vernosť. Neposudzuje nás podľa toho, čo sme dosiahli. A tak ako to bolo v prípade Eliáša, aj ty si určite urobil pre Jehovu viac, ako si možno uvedomuješ. Nepochybne si pomohol niekomu v zbore alebo sa niekto dozvedel o pravde vďaka tvojmu úsiliu v službe.
18. Dôkazom čoho sú úlohy, ktoré nám Jehova dáva?
18 A po tretie, na každú úlohu, ktorú ti Jehova dá, sa pozeraj ako na dôkaz, že je s tebou. (Jer. 20:11) Aj ty si možno tak ako Eliáš niekedy sklamaný, lebo sa ti zdá, že tvoja služba neprináša žiadne výsledky alebo ti niektoré duchovné ciele pripadajú nedosiahnuteľné. Nezabúdaj však, že máš tú najväčšiu výsadu, akú len človek môže mať — zvestovať dobré posolstvo a nosiť Božie meno. Zostaň verný Bohu. Potom budú aj pre teba platiť slová z Ježišovho podobenstva: „Vojdi do radosti svojho pána.“ (Mat. 25:23)
„MODLITBA UTRÁPENÉHO“
19. Ako sa cítil pisateľ 102. žalmu?
19 Pisateľ 102. žalmu bol zúfalý. Bol „utrápený“, lebo ho sužovala telesná alebo citová bolesť, a strácal silu bojovať so svojimi ťažkosťami. (Žalm 102, nadpis) Z jeho slov vidíme, že bolesť, osamelosť a negatívne emócie ho úplne ochromili. (Žalm 102:3, 4, 6, 11) Bol presvedčený, že Jehova ho chce odvrhnúť. (Žalm 102:10)
20. Ako môže v boji s negatívnymi myšlienkami pomôcť modlitba?
20 Žalmista však napriek tomu, čo prežíval, dokázal ďalej chváliť Jehovu. (Prečítajte Žalm 102:19–21.) Zo 102. žalmu vidíme, že aj tí, ktorí sú vo viere, môžu prežívať takú bolesť, že nedokážu myslieť na nič iné. Žalmista sa cítil „podobný osamelému vtákovi na streche“, akoby jeho jediným spoločníkom boli starosti. (Žalm 102:7) Ak máš niekedy také pocity, zdôver sa s nimi Jehovovi tak ako žalmista. Modlitba utrápeného — tvoja modlitba — ti pomôže v boji s negatívnymi myšlienkami. Jehova sľubuje, že „sa obráti k modlitbe tých, ktorí sú zbavení všetkého, a neopovrhne ich modlitbou“. (Žalm 102:17) A na jeho sľub sa môžeš úplne spoľahnúť.
21. Ako môže niekto, kto bojuje s negatívnymi pocitmi, získať pozitívnejší postoj?
21 Zo 102. žalmu sa tiež dozvedáme, ako možno získať pozitívnejší postoj. Žalmistovi sa to podarilo vtedy, keď sa zameral na svoj vzťah k Jehovovi. (Žalm 102:12, 27) Nachádzal útechu v tom, že Jehova je svojmu ľudu vždy nablízku, aby mu pomáhal v skúškach. Preto ak ťa na nejaký čas ochromia negatívne emócie a nemôžeš slúžiť Jehovovi tak, ako by si chcel, modli sa. Pros Boha, aby vypočul tvoje modlitby. A modli sa nielen o to, aby si zažil určitú úľavu, ale aj o to, „aby bolo Jehovovo meno oznamované“. (Žalm 102:20, 21)
22. Ako môžeme získať Jehovovu priazeň?
22 Pomocou Biblie teda môžeme skúšať, či sme vo viere a Jehova si nás preto cení. Pravda je taká, že v tomto systéme vecí sa nedokážeme zbaviť všetkých negatívnych pocitov a sklamaní. Ale ak zostaneme verní a vytrváme v službe Bohu, môžeme získať Jehovovu priazeň a záchranu. (Mat. 24:13)