JE POTEŠITEĽNÉ, že čoraz viac mladých svedkov si zjednodušuje život, aby sa mohli vo väčšej miere venovať kresťanskej službe. (Mat. 6:22) Aké zmeny robia? S akými prekážkami sa stretávajú? Dozvieme sa to, keď si prečítame niečo o tých, ktorí teraz slúžia v Mexiku.

Dustin a Jassa zo Spojených štátov sa vzali v januári 2007. Zakrátko si splnili dávny sen — kúpili si plachetnicu a bývali na nej po celý rok. Kotvili pri malebnom mestečku Astoria v štáte Oregon, ktoré je obkolesené lesnatými kopcami a zasneženými vrchmi, na skok od Tichého oceánu. „Výhľad na všetky strany bol úchvatný!“ hovorí Dustin. Obaja mali pocit, že žijú jednoducho a spoliehajú sa na Jehovu. Uvažovali: ‚Veď žijeme len na osemmetrovej lodi, robíme na čiastočný úväzok, patríme do cudzojazyčného zboru a občas slúžime v pomocnej priekopníckej službe.‘ Ale po nejakom čase si uvedomili, že žijú v sebaklame. „Miesto toho, aby sme podporovali zbor, väčšinu času sme mali plné ruky práce s údržbou lode,“ vraví Dustin. „Vedeli sme, že ak naozaj chceme v živote  dávať Jehovu na prvé miesto, musíme niečo zmeniť.“

Jassa dodáva: „Kým som sa nevydala, žila som v Mexiku a chodila do anglického zboru. Služba sa mi tam páčila a túžila som sa vrátiť.“ Dustin i Jassa chceli posilniť svoju túžbu slúžiť v zahraničí, a tak si na rodinnom uctievaní začali čítať životné príbehy bratov a sestier, ktorí sa presťahovali do iných krajín, kde boli polia pripravené na žatvu. (Ján 4:35) „Aj my sme chceli zažiť takú radosť,“ hovorí Dustin. Keď sa od priateľov z Mexika dozvedeli, že jedna nová skupina potrebuje pomoc, rozhodli sa. Dali výpoveď zo zamestnania, predali plachetnicu a presťahovali sa do Mexika.

Usadili sa v meste Tecomán, ktoré je tiež blízko Tichého oceánu, ibaže asi 4 300 kilometrov južne od Astorie. „Namiesto chladného vánku a výhľadu na hory tu máme poriadnu horúčavu a nekonečné plantáže citrónovníkov,“ hovorí Dustin. Spočiatku si nemohli nájsť prácu. Keďže nemali dosť peňazí, niekoľko týždňov jedli dvakrát denne iba ryžu a fazuľu. „Keď sme už ryže s fazuľou mali dosť,“ hovorí Jassa, „začali nám záujemcovia dávať mangá, banány, papáje a, samozrejme, plné tašky citrónov!“ Časom začali pracovať pre jednu internetovú jazykovú školu so sídlom na Taiwane. Peniaze, ktoré teraz zarábajú, im bohato postačujú na každodenné potreby.

Ako Dustin s Jassou hodnotia odchod do zahraničia a nový spôsob života? „Nemohli sme urobiť nič lepšie,“ hovoria. „Vôbec sme si nedokázali predstaviť, že by sme mohli mať taký silný vzťah k Jehovovi i medzi sebou. Každý deň robíme veľa vecí spolu — chodíme do služby, rozprávame sa o tom, ako pomôcť záujemcom, pripravujeme sa na zhromaždenia. Okrem toho sme oslobodení od niektorých starostí, ktoré sme mali kedysi.“ A dodávajú: „Konečne chápeme, čo naozaj znamená sľub zo Žalmu 34:8: ‚Okúste a viďte, že Jehova je dobrý.‘“

Na tie miesta v Mexiku, kde sú stále veľmi potrební zvestovatelia Kráľovstva, sa presťahovalo už vyše 2 900 bratov a sestier. Niektorí z nich sú v manželstve a iní slobodní, pričom mnohí sú vo veku od 20 do 40 rokov. Prečo sa rozhodli presťahovať?  Keď niektorí z nich dostali túto otázku, uviedli tri hlavné dôvody. Aké?

Chceli dať najavo lásku k Jehovovi i k blížnemu. Leticia sa dala pokrstiť ako 18-ročná. Hovorí: „Keď som sa oddala Jehovovi, bolo mi jasné, že som sa zaviazala slúžiť mu celým srdcom a celou dušou. Aby som mu dala najavo, že ho úprimne milujem, chcela som venovať službe viac času a energie.“ (Mar. 12:30) Hermilo, ktorý má dnes Leticiu za manželku, sa krátko po dvadsiatke presťahoval na miesto, kde bolo potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Teraz hovorí: „Uvedomoval som si, že pomáhať ľuďom uspokojovať duchovné potreby je ten najlepší spôsob, ako prejaviť lásku k blížnemu.“ (Mar. 12:31) Preto sa z bohatého mesta Monterrey, kde pracoval v banke a kde mu nič nechýbalo, odsťahoval do malého mestečka.

Chceli pociťovať pravú a trvalú radosť. Krátko po krste strávila Leticia mesiac v službe so skúsenou priekopníčkou v jednom odľahlom meste. Spomína: „Bolo to úžasné! Keď som videla, ako ľudia prijímajú posolstvo o Kráľovstve, ktoré sme im prinášali, veľmi ma to nadchlo. Na konci mesiaca som si povedala: ‚Takto chcem žiť!‘“ Aj Essly, ktorá je slobodná a má niečo vyše 20 rokov, sa rozhodla pre tento druh služby, keď videla, akú radosť z nej majú druhí. Ešte kým bola na strednej škole, stretla sa s niekoľkými horlivými svedkami, ktorí slúžili na mieste, kde bolo potrebných viac zvestovateľov. Hovorí: „Keď som videla ich rozžiarené tváre, zatúžila som žiť tak ako oni.“ Mnoho sestier zareagovalo podobne ako Essly. Len v Mexiku slúži na takých miestach vyše 680 slobodných sestier. Sú nádherným príkladom pre zvestovateľov všetkých vekových skupín.

Chceli žiť zmysluplným a uspokojujúcim životom. Po skončení strednej školy ponúkli Essly vysokoškolské štipendium. Rovesníci ju povzbudzovali, aby ho prijala a žila „normálnym životom“, teda získala diplom, vybudovala si kariéru, kúpila si auto a veľa cestovala. No ona sa nedala ovplyvniť. Hovorí: „Viacerí mladí zo zboru sa usilovali o také veci a všimla som si, že duchovné ciele už pre nich nie sú dôležité. Videla som, že svet ich pohlcuje čoraz viac, dostávajú sa do problémov a nie sú šťastní. Ja som chcela mladosť využiť na to, aby som naplno slúžila Jehovovi.“

 Essly absolvovala niekoľko doplnkových kurzov, ktoré jej umožnili nájsť si prácu, aby sa popri priekopníckej službe uživila, a potom sa presťahovala tam, kde boli zvestovatelia Kráľovstva veľmi potrební. Podujala sa dokonca naučiť jazyky kmeňov Otomi a Tlapaneco. Keď teraz po troch rokoch hodnotí službu v odľahlých oblastiach, hovorí: „Služba na mieste, kde je potrebných viac zvestovateľov, mi prináša uspokojenie a dáva môjmu životu skutočný zmysel. Predovšetkým mi ale pomohla prehĺbiť si vzťah k Jehovovi.“ S tým súhlasia aj Phillip a Racquel, vyše 30-roční manželia zo Spojených štátov. „Svet sa tak rýchlo mení, že mnoho ľudí cíti v živote neistotu. Ale keď slúžime tam, kde ešte veľa ľudí prijíma biblické posolstvo, náš život má zmysel a cieľ. Veľmi nás to uspokojuje!“

Pochopiteľne, služba tam, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva, má aj svoje náročnejšie stránky. Jednou z nich je otázka finančného zabezpečenia. Aby ju človek vyriešil, musí byť ochotný prispôsobiť sa miestnym pomerom. Skúsená priekopníčka Verónica hovorí: „Na jednom mieste, kde som slúžila, som pripravovala a predávala lacné občerstvenie. Inde som zas predávala odevy a pracovala ako kaderníčka. Teraz upratujem v jednej domácnosti a vediem kurz, v ktorom sa mladí rodičia učia komunikovať s deťmi.“

Prispôsobiť sa inej kultúre a odlišným zvykom môže byť zvlášť náročné vtedy, keď človek žije medzi pôvodnými obyvateľmi na odľahlom mieste. Práve to zažili Phillip s Racquel, keď slúžili v obvode, v ktorom sa hovorí jazykom nahuatl. „Kultúrne rozdiely boli obrovské,“ hovorí Phillip. Čo im pomohlo prispôsobiť sa? „Zamerali sme sa na to, čo pekné sme si na ľuďoch hovoriacich jazykom nahuatl všimli — na blízke vzťahy v rodinách, úprimnosť a štedrosť.“ Racquel dodáva: „Život a služba s bratmi a sestrami v tejto komunite nás mnohému naučili.“

Ako sa môžeš už teraz pripraviť, ak chceš slúžiť v odľahlej oblasti, kde je potrebná pomoc? Bratia a sestry, ktorí majú skúsenosti s touto formou služby, hovoria: Prv než sa presťahuješ, začni si zjednodušovať život a uč sa byť spokojný. (Fil. 4:11, 12) Čo ešte môžeš robiť? Leticia hovorí: „Neprijímala som takú prácu, ktorá by ma dlhodobo viazala. Chcela som mať možnosť hocikedy odísť a presťahovať sa, kam bude treba.“ Hermilo vraví: „Naučil som sa variť, prať a žehliť.“ Verónica hovorí: „Kým som bývala s rodičmi a súrodencami, pomáhala som upratovať a učila som sa variť lacné, a pritom výživné jedlá. Naučila som sa aj šetriť.“

Levi a Amelia zo Spojených štátov, ktorí sú svoji už osem rokov, rozprávajú, ako im pri príprave na službu v Mexiku pomohli konkrétne modlitby. Levi hovorí: „Vypočítali sme, koľko peňazí budeme potrebovať, aby sme mohli rok slúžiť v zahraničí, a potom sme sa modlili k Jehovovi, aby nám pomohol zarobiť presne túto sumu.“ Za niekoľko mesiacov sa im podarilo našetriť si sumu, ktorú spomenuli v modlitbe, a bez otáľania sa presťahovali. Levi pokračuje: „Jehova vypočul našu konkrétnu prosbu a teraz sme boli na rade my.“ Amelia dodáva: „Mysleli sme si, že budeme môcť zostať len rok, ale už sme tu sedem rokov a nemáme v úmysle odísť. Tu zažívame, ako nám Jehova pomáha. Každý deň vidíme dôkazy jeho dobroty.“

Modlitba bola veľmi dôležitá aj pre Adama a Jennifer, manželov zo Spojených štátov, ktorí slúžia v anglicky hovoriacom obvode v Mexiku. Odporúčajú: „Nečakaj na ideálne podmienky. O svojej túžbe slúžiť v zahraničí hovor v modlitbách a potom v súlade s nimi aj konaj. Zjednoduš si život, napíš odbočke v krajine, kde by si rád slúžil, a keď si spočítaš náklady, neváhaj a presťahuj sa.“ * Ak to urobíš, čaká ťa duchovne bohatý život plný zážitkov.