Je pre teba dobrým príkladom alebo varovným?

„Vystúpme na Jehovov vrch, k domu Boha Jakobovho; a on nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“ ​(IZ. 2:3)

1., 2. Aké príklady sú uvedené v Biblii na náš úžitok?

NEPOCHYBNE si presvedčený, že to, čo je napísané v Biblii, môže byť pre teba užitočné. Sú v nej príklady verných mužov a žien, ktorých život a vlastnosti by si rád napodobňoval. (Hebr. 11:32–34) No zrejme si si všimol aj varovné príklady — konanie či postoje, ktorým je najlepšie sa vyhnúť.

² Pravda je taká, že niektorí jednotlivci spomínaní v Biblii slúžia aj ako dobré príklady, aj ako varovné. Takým bol napríklad Dávid, pokorný pastier, ktorý sa neskôr stal mocným kráľom. Je dobrým príkladom v tom, že miloval pravdu a dôveroval Jehovovi. Dopustil sa však aj vážnych hriechov, napríklad v súvislosti s Bat-šebou, Urijahom a nerozvážnym sčítaním ľudu. Zamerajme sa však na jeho syna, ktorý bol kráľom a jedným z pisateľov Biblie — na Šalamúna. Najprv si rozoberieme, v akých dvoch ohľadoch slúži ako dobrý príklad.

Šalamúnova múdrosť

3. Prečo môžeme povedať, že Šalamún je pre nás dobrým príkladom?

³ Väčší Šalamún, Ježiš Kristus, pochvalne hovoril o kráľovi Šalamúnovi a dal nám ho za príklad. Istým Židom povedal: „Kráľovná z juhu sa postaví na súde s týmto pokolením a odsúdi ho; lebo prišla zo vzdialených končín zeme, aby počula Šalamúnovu múdrosť, ale, hľa, tu je viac ako Šalamún.“ ​(Mat. 12:42) Áno, Šalamún bol známy svojou múdrosťou a nabádal nás, aby sme ju získali aj my.

4., 5. Ako získal múdrosť Šalamún, no čo musíme robiť my, ak ju chceme získať?

⁴ Šalamúnovi sa na začiatku kráľovskej vlády vo sne zjavil Boh a vyzval ho, nech požiada, o čo len chce. Šalamún si uvedomoval, že nemá dosť skúseností, a preto požiadal o múdrosť. (Prečítajte 1. Kráľov 3:5–9.) Bohu sa páčilo, že žiadal múdrosť, a nie bohatstvo a slávu, a tak mu dal „múdre a rozumejúce srdce“, ako aj blahobyt. (1. Kráľ. 3:10–14) Tak ako sa o tom zmienil Ježiš, Šalamúnova múdrosť bola taká výnimočná, že keď sa o nej dopočula kráľovná zo Šeby, podnikla dlhú cestu, aby sa o nej presvedčila na vlastné oči. (1. Kráľ. 10:1, 4–9)

⁵ My neočakávame, že dostaneme múdrosť zázračným spôsobom. Šalamún povedal, že „sám Jehova dáva múdrosť“, no uviedol, že sa máme o túto zbožnú vlastnosť usilovať, keď podnecoval, ‚aby sme svojím uchom venovali pozornosť múdrosti a aby sme naklonili svoje srdce k rozlišovacej schopnosti‘. Použil vyjadrenia ako „volať po“, „stále hľadať“ a „stále pátrať po“ múdrosti. (Prísl. 2:1–6) Z toho vidíme, že múdrosť môžeme získať.

6. Ako môžeme ukázať, že si berieme príklad zo Šalamúnovho postoja k múdrosti?

⁶ Je namieste položiť si otázku: ‚Beriem si k srdcu Šalamúnov príklad a cením si zbožnú múdrosť tak ako on?‘ Ekonomická neistota vedie mnohých k tomu, že sa zameriavajú na  prácu a peniaze, alebo ovplyvňuje ich rozhodnutia v tom, aké vzdelanie si vyberú a koľko času budú venovať jeho získavaniu. Ako je to s tebou a s tvojou rodinou? Prezrádzajú tvoje rozhodnutia, že si ceníš zbožnú múdrosť a usiluješ sa o ňu? Mohol by si upraviť svoje ciele a to, na čo sa v živote zameriavaš, aby si získal viac múdrosti? Veď získať múdrosť a konať v súlade s ňou je na tvoje trvalé dobro. „V tom prípade porozumieš spravodlivosti a súdu a priamosti, celému chodu toho, čo je dobré,“ napísal Šalamún. (Prísl. 2:9)

Uprednostnenie pravého uctievania prinieslo pokoj

7. Aké kroky viedli k tomu, že bol Bohu postavený veľkolepý chrám?

⁷ Šalamún na začiatku svojej vlády podnikol kroky, aby nahradil svätostánok, ktorý sa používal od čias Mojžiša, veľkolepým chrámom. (1. Kráľ. 6:1) Nazývame ho síce Šalamúnov chrám, ale Šalamún ho nestaval preto, aby sa preslávil ako architekt či bohatý mecenáš. Dokonca to ani nebol on, kto prišiel s myšlienkou postaviť ho. Bol to Dávid, kto navrhol postaviť chrám, a Boh mu potom dal podrobné plány chrámu a jeho zariadenia. Dávid tiež významne prispel na jeho financovanie. (2. Sam. 7:2, 12, 13; 1. Par. 22:14–16) No samotnú výstavbu, ktorá nakoniec trvala sedem a pol roka, uskutočnil Šalamún. (1. Kráľ. 6:37, 38; 7:51)

8., 9. a) Aký príklad nám dal Šalamún, keď vytrvával v dobrom diele? b) Aký výsledok prinieslo to, že Šalamún dal pravé uctievanie na prvé miesto?

⁸ Šalamún je pre nás príkladom, lebo vytrvával v tomto dobrom diele a zostával zameraný na uctievanie Jehovu. Keď bol chrám dokončený a bola doň umiestnená truhla zmluvy, Šalamún predniesol verejnú modlitbu. V jednej časti Jehovu prosil: „[Kiež sú] tvoje oči... dňom a nocou otvorené voči tomuto domu, voči miestu, o ktorom si povedal: ‚Moje meno bude tam‘, aby si počúval modlitbu, ktorú sa modlí tvoj sluha smerom k tomuto miestu.“ ​(1. Kráľ. 8:6, 29) Izraeliti i cudzinci sa mohli modliť smerom k tejto stavbe, ktorej účelom bolo prinášať česť Božiemu menu. (1. Kráľ. 8:30, 41–43, 60)

⁹ Aký výsledok prinieslo to, že Šalamún dal pravé uctievanie na prvé miesto? Po oslavách pri príležitosti zasvätenia chrámu ľud odchádzal domov „plesajúci a s rozveseleným  srdcom pre všetku dobrotu, ktorú Jehova vykonal pre svojho sluhu Dávida a pre svoj ľud Izrael“. (1. Kráľ. 8:65, 66) V skutočnosti celá Šalamúnova 40-ročná vláda sa vyznačovala pozoruhodným pokojom a blahobytom. (Prečítajte 1. Kráľov 4:20, 21, 25.) Hovorí o tom 72. žalm, ktorý nám zároveň pomáha jasnejšie vidieť, aké požehnania zažijeme pod vládou Väčšieho Šalamúna, Ježiša Krista. (Žalm 72:6–8, 16)

Šalamúnov výstražný príklad

10. Aké Šalamúnovo zlyhanie nám môže prísť na myseľ ako prvé?

¹⁰ Ale prečo môžeme povedať, že Šalamúnov život je aj výstražným príkladom? Ako prvé ti možno prídu na myseľ jeho cudzozemské manželky a konkubíny. V Biblii čítame: „V čase, keď Šalamún zostarol, sa stalo, že jeho manželky naklonili jeho srdce, aby nasledovalo iných bohov; a jeho srdce nebolo celé s Jehovom.“ ​(1. Kráľ. 11:1–6) Určite nikdy nechceš konať tak nerozumne ako on. Je však pre nás výstražným príkladom iba v tejto veci? Zamyslime sa nad niekoľkými detailmi z jeho života, ktoré by sme si nemuseli hneď všimnúť, a pozrime sa, v čom je jeho konanie pre nás výstrahou.

11. K akým záverom môžeme prísť na základe informácií o Šalamúnovom prvom manželstve?

¹¹ Šalamún vládol 40 rokov. (2. Par. 9:30) Všimnime si jeden fakt uvedený v 1. Kráľov 14:21. (Prečítajte.) Dozvedáme sa tu, že keď Šalamún zomrel, kráľom sa stal jeho syn Rechoboám, ktorý mal v tom čase 41 rokov a ktorého matka bola „Naama Ammónska“. To znamená, že predtým ako sa Šalamún stal kráľom, vzal si za manželku cudzinku z nepriateľského národa, ktorý uctieval modly. (Sud. 10:6; 2. Sam. 10:6) Uctievala ich aj ona? Aj keby to tak niekedy bolo, možno zanechala modlárstvo a stala sa ctiteľkou pravého Boha podobne ako Rachab a Rút. (Rút 1:16; 4:13–17; Mat. 1:5, 6) Nech už to bolo akokoľvek, do Šalamúnovej rodiny pravdepodobne pribudli ammónski svokrovci a ďalší príbuzní, ktorí neslúžili Jehovovi.

12., 13. Aké zlé rozhodnutie urobil Šalamún na začiatku svojej vlády a ako ho možno zdôvodňoval?

¹² A situácia sa ešte zhoršila, keď sa Šalamún stal kráľom. „Spriaznil [sa] sobášom s egyptským kráľom, faraónom, a vzal si faraónovu dcéru a priviedol ju do Mesta Dávidovho.“ ​(1. Kráľ. 3:1) Prijala táto Egypťanka pravé uctievanie tak ako Rút? Nič nenaznačuje, že to urobila. Šalamún pre ňu (a možno aj pre jej egyptské slúžky) totiž časom postavil dom mimo Mesta Dávidovho. Prečo? Písmo uvádza, že to urobil preto, lebo nebolo vhodné, aby ctiteľka falošných bohov bývala blízko truhly zmluvy. (2. Par. 8:11)

¹³ Šalamún možno považoval sobáš s egyptskou princeznou za politicky výhodný. Dalo sa tým však ospravedlniť jeho konanie? Dávno predtým Boh zakázal sobáše s pohanskými Kanaančanmi, dokonca konkrétne uviedol národy, ktorých sa to týkalo. (2. Mojž. 34:11–16) Odôvodnil Šalamún svoje konanie tak, že Egypt nebol na tomto zozname? Aj keby to tvrdil, také vysvetlenie by nebolo namieste. Svojím konaním vlastne ignoroval jasné nebezpečenstvo, o ktorom hovoril Jehova — že taký sobáš môže odvrátiť Izraelitu od pravého uctievania. (Prečítajte 5. Mojžišovu 7:1–4.)

14. Ako sa môžeme poučiť zo Šalamúnovho varovného príkladu?

¹⁴ Poučíme sa zo Šalamúnovho varovného príkladu? Niektorá sestra by sa mohla snažiť ospravedlňovať, prečo nadviazala romantický vzťah v rozpore s Božím príkazom uzavrieť manželstvo „iba v Pánovi“. (1. Kor. 7:39) Podobne by mohol niekto ospravedlňovať, prečo sa venuje mimoškolskej športovej činnosti alebo krúžkom, prečo uvádza  v daňovom priznaní nižší príjem, než skutočne má, alebo prečo hovorí nepravdu, keď sa má priznať k niečomu zahanbujúcemu. Poučenie je jasné: Keď chcel Šalamún zdôvodniť, prečo obchádza Božie príkazy, zjavne musel použiť pochybné argumenty, a to isté nebezpečenstvo hrozí aj nám.

15. Ako Jehova prejavil Šalamúnovi milosrdenstvo, ale na čo by sme mali pamätať?

¹⁵ Je zaujímavé, že v Biblii sa po zmienke o Šalamúnovom manželstve s cudzozemskou princeznou uvádza, že Boh dal Šalamúnovi múdrosť, o ktorú žiadal, a pridal mu aj bohatstvo. (1. Kráľ. 3:10–13) I keď Šalamún ignoroval Božie pokyny, nič nenaznačuje, že by ho Jehova rýchlo zavrhol ako kráľa alebo ho prísne napomenul. To je v súlade so skutočnosťou, že Boh si uvedomuje, že sme nedokonalí ľudia vytvorení z prachu. (Žalm 103:10, 13, 14) Pamätajme však, že následky nášho konania sa môžu prejaviť buď hneď, alebo až neskôr.

Veľa manželiek

16. Čo Šalamún ignoroval, keď si bral veľa žien?

¹⁶ V Šalamúnovej piesni sa kráľ s obdivom vyjadruje o istej panne, ktorá je krajšia ako 60 kráľovien a 80 konkubín. (Pies. 6:1, 8–10) Je možné, že to bol počet žien, ktoré mal Šalamún v čase, keď sa odohrávali udalosti opísané v tejto piesni. Aj keby väčšina z nich alebo aj všetky uctievali pravého Boha, Boží príkaz daný prostredníctvom Mojžiša znel, že kráľ Izraela „si nemá zväčšovať počet manželiek, aby jeho srdce neodbočilo“. (5. Mojž. 17:17) Ani v tomto prípade sa Jehova od Šalamúna neodvrátil. Stále ho žehnal a dokonca ho použil, aby zložil Šalamúnovu pieseň, ktorá sa stala súčasťou Biblie.

17. Na akú skutočnosť by sme nemali zabúdať?

¹⁷ Znamená to, že Šalamún mohol beztrestne prehliadať Božie príkazy a že to môžeme robiť aj my? Nie. Skôr to ukazuje, že Boh istý čas prejavuje trpezlivosť. No to, že niekto z Božieho ľudu ignoruje Božie príkazy a necíti zlé následky hneď, ešte neznamená, že to nebude mať smutný koniec. Pripomeňme si Šalamúnove slová: „Pretože sa rozsudok za zlý skutok nevykoná rýchlo, srdce ľudských synov sa v nich úplne naklonilo ku konaniu zla.“ A dodal: „Uvedomujem [si], že to dobre dopadne s tými, ktorí sa boja pravého Boha, pretože mali bázeň pred ním.“ ​(Kaz. 8:11, 12)

18. Ako Šalamúnov prípad dokazuje pravdivosť slov z Galaťanom 6:7?

¹⁸ Keby sa len Šalamún riadil touto božskou pravdou! Je síce pravda, že urobil veľa dobrého a dlho sa tešil z Božieho požehnania. Ale postupom času začal robiť jeden zlý krok za druhým. Vypestoval si zvyk konať nesprávne. To len potvrdzuje pravdivosť slov, ktoré neskôr pod inšpiráciou napísal apoštol Pavol: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ ​(Gal. 6:7) Časom Šalamún zožal trpké následky toho, že prehliadal Božie príkazy. Čítame: „Kráľ Šalamún miloval mnoho cudzozemských manželiek spolu s faraónovou dcérou, Moábčaniek, Ammónčaniek, Edomčaniek, Sidončaniek a Chetitiek.“ ​(1. Kráľ. 11:1) Mnohé z nich pravdepodobne neprestali uctievať falošných bohov a Šalamún nebol voči tomu imúnny. Bol zvedený zo správnej cesty a stratil priazeň nášho trpezlivého Boha. (Prečítajte 1. Kráľov 11:4–8.)

Poučme sa z jeho dobrého príkladu i z jeho chýb

19. Prečo môžeme povedať, že Biblia obsahuje veľa dobrých príkladov?

¹⁹ Jehova inšpiroval Pavla, aby napísal: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou  vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ ​(Rim. 15:4) K tomu, čo bolo napísané na naše poučenie, patrí veľa dobrých príkladov mužov i žien výnimočnej viery. Pavol sa výstižne vyjadril: „Čo máme viac povedať? Veď nebudem mať dosť času, ak budem ďalej rozprávať o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, ako aj Samuelovi a ostatných prorokoch, ktorí vierou porážali kráľovstvá, konali spravodlivosť, dostávali sľuby... zo stavu slabosti sa stali silnými.“ ​(Hebr. 11:32–34) Konáme múdro, keď čerpáme z dobrých príkladov uvedených v Písme a riadime sa tým, čo sa z týchto znamenitých správ dozvedáme.

20., 21. Prečo si rozhodnutý poučiť sa z výstražných príkladov uvedených v Božom Slove?

²⁰ Určité biblické správy však obsahujú varovné príklady. Niektoré sa týkajú mužov a žien, ktorých Jehova v istom čase schvaľoval a poveroval ich úlohami ako svojich služobníkov. Keď čítame Bibliu, môžeme si všimnúť, za akých okolností a akými spôsobmi boli niektorí z Božieho ľudu zvedení, čím sa stali výstražnými príkladmi. Môžeme vidieť, že u niektorých sa postupne rozvinuli nesprávne postoje alebo sklony, ktoré napokon mali smutné následky. Ako sa môžeme poučiť z týchto správ? Mohli by sme si položiť napríklad takéto otázky: ‚Aké kroky tomu predchádzali? Mohlo by sa niečo také stať aj v mojom prípade? Čo môžem robiť, aby som mal úžitok z tohto výstražného príkladu a vyvaroval sa takých chýb?‘

²¹ Určite by sme sa mali nad týmito príkladmi vážne zamyslieť, pretože Pavol bol inšpirovaný napísať: „To sa im stávalo ako príklady, a tie boli napísané ako výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí.“ ​(1. Kor. 10:11)

Čo si sa naučil?

• Prečo sú v Biblii uvedené dobré i varovné príklady?

• Čo viedlo k tomu, že Šalamún si vypestoval zvyk konať nesprávne?

• Aké poučenie si môžeš vziať zo Šalamúnovho varovného príkladu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Šalamún využíval múdrosť, ktorú dostal od Boha

[Obrázky na strane 12]

Berieš si k srdcu Šalamúnov výstražný príklad?