„Poslúchať je lepšie ako obeť“

SAUL bol prvý kráľ starovekého Izraela. Hoci si ho vybral pravý Boh, nakoniec sa stal neposlušným.

Akých zlých vecí sa Saul dopustil? Mohol sa im vyhnúť? Ako sa môžeme poučiť z jeho príkladu?

Jehova oznamuje, kto bude kráľ

Predtým než sa stal Saul kráľom, slúžil ako Boží zástupca v Izraeli prorok Samuel. Teraz bol už Samuel starý a jeho synovia boli neverní. Národ zároveň ohrozovali nepriatelia. Keď izraelskí starší muži žiadali Samuela, aby nad nimi ustanovil kráľa, ktorý by ich súdil a viedol v boji, Jehova tomuto prorokovi prikázal, aby pomazal za vodcu Saula, a povedal: „Zachráni môj ľud z ruky Filištíncov.“ ​(1. Sam. 8:4–7, 20; 9:16)

Saul bol ‚mladý a statný‘. Výzor však nebol jeho jedinou prednosťou. Bol tiež pokorný. Napríklad Samuela sa opýtal: „Či nie som Benjaminec, z najmenšieho z kmeňov Izraela, a môj rod najbezvýznamnejší zo všetkých rodov kmeňa Benjamina? Prečo si mi teda hovoril niečo také?“ Saul si o sebe ani o svojej rodine nemyslel veľa, aj keď bol jeho otec, Kiš, „mocný v majetku“. (1. Sam. 9:1, 2, 21)

Všimni si tiež Saulovu reakciu, keď Samuel oznamoval, koho si Jehova vybral za kráľa nad Izraelom. Samuel najprv v súkromí pomazal Saula a povedal mu: „Urob pre seba, čo tvoja ruka nájde za možné, pretože pravý Boh je s tebou.“ Potom prorok zvolal ľud, aby im oznámil Jehovovo rozhodnutie. No keď chcel Saula predstaviť ľudu, nebolo ho možné nájsť. Hanbil sa, a tak sa skryl. Jehova ukázal, kde sa Saul nachádza, a potom bol vyhlásený za kráľa. (1. Sam. 10:7, 20–24)

Na bojisku

Netrvalo dlho a Saul všetkým, ktorí snáď pochybovali o jeho schopnostiach, dokázal, že sa mýlia. Keď sa jednému izraelskému mestu vyhrážali Ammónčania, „začal naňho pôsobiť Boží duch“. Autoritatívne zvolal bojovníkov z ľudu, zorganizoval ich a doviedol k víťazstvu. Toto víťazstvo však  pripísal Jehovovi, keď povedal: „Dnes vykonal Jehova záchranu v Izraeli.“ ​(1. Sam. 11:1–13)

Saul mal dobré vlastnosti a Božie požehnanie. Uznával tiež Jehovovu moc. No ďalší úspech Izraelitov a ich kráľa spočíval v jednej veľmi dôležitej veci. Samuel Izraelitom povedal: „Ak sa budete báť Jehovu a skutočne mu budete slúžiť a poslúchať jeho hlas a nebudete sa búriť proti Jehovovmu nariadeniu, istotne budete vy i kráľ, ktorý bude nad vami vládnuť, nasledovníkmi Jehovu, svojho Boha.“ Čím si mohli byť Izraeliti istí, ak by boli verní Bohu? „Jehova neopustí svoj ľud kvôli svojmu veľkému menu,“ povedal Samuel, „lebo Jehova si zaumienil, že vás urobí svojím ľudom.“ ​(1. Sam. 12:14, 22)

Kľúčom k Božiemu schváleniu bola a stále je poslušnosť. Jehova žehná svojich služobníkov, keď poslúchajú jeho príkazy. Ale čo ak ho neposlúchajú?

„Konal si pochabo“

Saulov ďalší krok proti Filištíncom v nich vyvolal ostrú reakciu. Proti Saulovi vyrazila armáda „ako zŕn piesku, ktoré sú na brehu mora“. „Izraelskí muži videli, že sú v úzkych, lebo ľud bol pod ťažkým tlakom; a ľud sa poskrýval v jaskyniach a dutinách a skalných útesoch a sklepeniach a vodných jamách.“ ​(1. Sam. 13:5, 6) Čo teraz Saul urobí?

Samuel mu povedal, aby sa stretli v Gilgale, kde mal prorok predložiť obete. Saul čakal, ale Samuel neprichádzal, a vojaci začali Saula opúšťať. A tak sa Saul rozhodol, že obeť predloží sám. Len čo skončil, prišiel Samuel. Keď počul, čo urobil Saul, povedal mu: „Konal si pochabo. Nedodržal si prikázania Jehovu, svojho Boha, ktoré ti prikázal, lebo keby si bol dodržal, Jehova by bol upevnil tvoje kráľovstvo nad Izraelom na neurčitý čas. A teraz tvoje kráľovstvo nepotrvá. Jehova si istotne nájde muža príjemného svojmu srdcu; a Jehova ho poverí ako vodcu nad svojím ľudom, lebo si nedodržal, čo ti prikázal Jehova.“ ​(1. Sam. 10:8; 13:8, 13, 14)

Saul prejavil nedostatok viery, keď opovážlivo neposlúchol Boží príkaz čakať na Samuela, ktorý mal predložiť obete. Ako sa len Saulov postoj líšil od postoja Gedeona, jedného z predošlých veliteľov izraelských vojsk! Jehova Gedeonovi prikázal, aby zredukoval svoje vojsko z 32 000 na 300, a Gedeon poslúchol. Prečo? Lebo mal vieru v Jehovu. S Božou pomocou porazil 135 000 útočníkov. (Sud. 7:1–7, 17–22; 8:10) Jehova by pomohol aj Saulovi. Ale pre jeho neposlušnosť Filištínci plienili Izrael. (1. Sam. 13:17, 18)

Ako sa rozhodujeme my, keď sa stretávame s ťažkosťami? Z pohľadu tých, ktorí majú slabú vieru, sa môže zdať rozumné prehliadať Božie zásady. Aj Saul si možno myslel, že to, čo robí v Samuelovej neprítomnosti, je múdre. No pre tých, ktorí sú rozhodnutí mať Božie schválenie, je poslúchanie biblických zásad, ktoré súvisia s ich situáciou, tou jedinou správnou cestou.

Jehova zavrhuje Saula

Počas ťaženia proti Amalekitom sa Saul dopustil ďalšej vážnej chyby. Boh odsúdil Amalekitov za to, že neoprávnene zaútočili na Izraelitov vychádzajúcich z Egypta. (2. Mojž. 17:8; 5. Mojž. 25:17, 18) Okrem toho v období sudcov sa Amalekiti pripájali k tým, ktorí útočili na Boží vyvolený ľud. (Sud. 3:12, 13; 6:1–3, 33) Preto ich Jehova bral na zodpovednosť a Saulovi prikázal,  aby nad nimi vykonal rozsudok. (1. Sam. 15:1–3)

Saul však namiesto toho, aby poslúchol Jehovov príkaz vyhladiť nepriateľských Amalekitov a zničiť ich majetok, zajal ich kráľa a ponechal najlepšie zvieratá. Čo sa stalo, keď mu to Samuel vyčítal? Saul sa pokúsil zvaliť vinu na iných slovami: „Ľud mal súcit s najlepšími z drobného stáda a z dobytka, aby obetoval Jehovovi.“ Či už mal Saul naozaj v úmysle obetovať tie zvieratá, alebo nie, bol neposlušný. Už viac nebol „vo vlastných očiach [taký] maličký“. Preto mu Boží prorok poukázal na to, že bol neposlušný samému Bohu. Potom Samuel povedal: „Či má Jehova také potešenie v zápalných obetných daroch a obetiach ako v poslušnosti Jehovovmu hlasu? Hľa, poslúchať je lepšie ako obeť... Pretože si zavrhol Jehovovo slovo, on zavrhuje teba, aby si nebol kráľom.“ ​(1. Sam. 15:15, 17, 22, 23)

Keď Jehova odňal Saulovi svojho svätého ducha a požehnanie, tohto prvého izraelského kráľa začal ovládať „zlý duch“. Saul začal podozrievať Dávida a žiarliť naňho — na muža, ktorému dal Jehova neskôr kraľovanie. Saul sa ho viac ako raz pokúsil zabiť. V Biblii čítame, že keď videl, že „Jehova je s Dávidom“, „Saul sa stal navždy Dávidovým nepriateľom“. Saul ho prenasledoval, dokonca nariadil usmrtiť 85 kňazov a iných. Nie div, že Jehova Saula opustil! (1. Sam. 16:14; 18:11, 25, 28, 29; 19:10, 11; 20:32, 33; 22:16–19)

Keď Filištínci opäť zaútočili na Izrael, Saul hľadal pomoc v špiritizme, ale márne. Na ďalší deň bol v boji ťažko ranený, načo spáchal samovraždu. (1. Sam. 28:4–8; 31:3, 4) O neposlušnom prvom izraelskom kráľovi sa v Písmach píše: „Tak zomrel Saul pre svoju nevernosť, ktorou si počínal neverne voči Jehovovi vzhľadom na Jehovovo slovo, ktoré nedodržal, a tiež preto, že požiadal špiritistické médium, aby sa pýtalo. A nepýtal sa Jehovu.“ ​(1. Par. 10:13, 14)

Saulov zlý príklad jasne ukazuje, že poslúchať Jehovu je lepšie než akákoľvek obeť. Apoštol Ján napísal: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ ​(1. Jána 5:3) Kiež nikdy nezabudneme na túto základnú pravdu: Z trvalého priateľstva s Bohom sa môžeme tešiť len vtedy, ak mu budeme poslušní.

[Obrázok na strane 21]

Saul bol zozačiatku pokorný vodca

[Obrázok na strane 23]

Prečo Samuel povedal Saulovi, že „poslúchať je lepšie ako obeť“?