Boží služobníci sa správajú zdvorilo

„Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha.“ ​(EF. 5:1)

1., 2. a) Prečo je dôležité byť zdvorilý? b) Čo sa bude rozoberať v tomto článku?

O ÚCTIVOM správaní sa odborníčka na etiketu Sue Foxová vyjadrila: „Nie je možné vziať si dovolenku v prejavovaní zdvorilosti. Slušnosť má svoje miesto všade a vždy.“ Keď majú ľudia vo zvyku byť slušní, nedorozumenia s druhými sú minimálne a často rýchlo pominú. Ale platí aj opak. Nezdvorilosť vedie ku konfliktom, podráždenosti a smútku.

² V kresťanskom zbore panujú všeobecne dobré spôsoby. Ale aj tak si musíme dávať pozor, aby sme si neosvojili nevhodné správanie bežné v dnešnom svete. Pozrime sa, ako nám uplatňovanie biblických zásad súvisiacich so slušnosťou pomôže chrániť sa pred takým správaním a priťahovať ľudí k pravému  uctievaniu Boha. Aby sme videli, čo znamená byť zdvorilý, pouvažujme o príklade Jehovu Boha a jeho Syna.

Jehova a jeho Syn sú príkladom zdvorilosti

3. Ako dáva Jehova Boh príklad v zdvorilom správaní?

³ Dokonalý príklad v zdvorilom správaní dáva Jehova Boh. Napriek vysokému postaveniu, ktoré má ako Zvrchovaný Panovník vesmíru, zaobchádza s ľuďmi veľmi láskavo a úctivo. V rozhovoroch s Abrahámom a Mojžišom použil hebrejský výraz, ktorý sa často prekladá slovom „prosím“. (1. Mojž. 13:14; 2. Mojž. 4:6) Keď sa jeho služobníci dopustia chyby, je „milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravosti“. (Žalm 86:15) Počína si úplne inak ako niektorí ľudia, ktorí vybuchnú, keď niekto nenapĺňa ich očakávania.

4. Ako môžeme napodobňovať Jehovu, keď nám niekto niečo hovorí?

⁴ Zdvorilosť Boha je zjavná aj z toho, ako ľudí počúva. Keď Abrahám kládol otázky týkajúce sa Sodomčanov, Jehova na každú trpezlivo odpovedal. (1. Mojž. 18:23–32) Venovať sa Abrahámovým obavám nepovažoval za stratu času. Jehova počúva modlitby svojich služobníkov i volanie kajúcnych hriešnikov. (Prečítajte Žalm 51:11, 17.) Nemali by sme ho napodobňovať tak, že budeme počúvať, keď nám niekto niečo hovorí?

5. Ako môžeme napodobňovaním Ježišovho slušného správania zlepšiť svoje vzťahy s ľuďmi?

⁵ Ježiš Kristus sa popri mnohých iných veciach naučil od svojho Otca aj slušnému správaniu. I keď jeho služba bola niekedy veľmi náročná na čas a energiu, vždy bol trpezlivý a láskavý. Malomocní, slepci donútení žobrať i ďalší ľudia v núdzi cítili, že je ochotný kedykoľvek im pomôcť. Neignoroval ich, hoci prišli bez ohlásenia. Často prerušil svoju činnosť a pomohol človeku v ťažkej situácii. Mimoriadne pozorný bol k ľuďom, ktorí v neho uverili. (Mar. 5:30–34; Luk. 18:35–41) My kresťania napodobňujeme Ježišov príklad tým, že sme láskaví a ochotní pomôcť. Také správanie neuniká pozornosti našich príbuzných, susedov ani ďalších ľudí. Okrem toho oslavuje Jehovu a nás robí šťastnými.

6. Aký príklad priateľského správania dal Ježiš?

⁶ Ježiš preukazoval ľuďom úctu aj tým, že ich oslovoval menom. Dávali úctu ľuďom takto najavo aj židovskí náboženskí vodcovia? Nie. Ľudí, ktorí nepoznali Zákon, považovali za ‚prekliatych‘ a tak sa k nim aj správali. (Ján 7:49) Boží Syn pristupoval k ľuďom úplne inak. Marta, Mária, Zacheus a mnohí ďalší ho počuli, ako vyslovil ich meno. (Luk. 10:41, 42; 19:5) Hoci dnes si spoločenské zvyky a okolnosti môžu vyžadovať určitý spôsob oslovovania, Jehovovi svedkovia sa k druhým ľuďom vždy snažia správať priateľsky. * Nedovoľujú, aby triedne rozdiely ukracovali ich spoluveriacich a druhých ľudí o úctu, ktorá im patrí. (Prečítajte Jakuba 2:1–4.)

7. Ako nám biblické zásady pomáhajú prejavovať zdvorilosť ľuďom všade na svete?

⁷ Zo zdvorilosti, s akou Boh a jeho Syn zaobchádzajú s ľuďmi zo všetkých národov a národností, vidno, že majú k týmto jednotlivcom úctu a priťahujú tých, ktorí sú správne naklonení pravde. Pochopiteľne, ponímanie toho, čo je slušné a čo nie, sa na rôznych miestach líši. Preto sa nedržíme striktného protokolu slušného správania, ale riadime sa biblickými zásadami. To nám umožňuje prispôsobovať sa ľuďom a prejavovať im úctu všade na svete. Preskúmajme teraz, ako nám slušné správanie  môže pomôcť zapôsobiť v kresťanskej službe na väčší počet ľudí.

Zdraviť ľudí a rozprávať sa s nimi

8., 9. a) Aký zvyk by sa mohol považovať za nezdvorilosť? b) Prečo by sme mali umožniť, aby slová zapísané v Matúšovi 5:47 ovplyvňovali naše správanie k ľuďom?

⁸ Pri dnešnom rýchlom životnom tempe je na mnohých miestach na zemi bežné, že dvaja ľudia okolo seba prejdú bez pozdravu. Samozrejme, od nikoho sa neočakáva, že sa na chodníku plnom ľudí bude rozprávať s každým, koho míňa. V mnohých situáciách je však vhodné a dobré pozdraviť. Máš vo zvyku zdraviť ľudí? Alebo okolo nich často prejdeš bez úsmevu či milého slova? Mohlo by sa stať, že človek by si bez akéhokoľvek zlého úmyslu osvojil zvyk, ktorý je v skutočnosti prejavom nezdvorilosti.

⁹ Ježiš nám dal takúto pripomienku: „Ak zdravíte iba svojich bratov, čo mimoriadne robíte? Či nerobia to isté aj ľudia z národov?“ ​(Mat. 5:47) K tejto veci poradca Donald Weiss napísal: „Ľudí dráždi, keď ich druhí ignorujú. Prehliadnutie sa naozaj nedá ničím ospravedlniť tak, aby to prehliadnutého človeka uspokojilo. Riešenie je jednoduché: Zdravte ľudí. Rozprávajte sa s nimi.“ Ak nedovolíme, aby odmeranosť a ľahostajnosť vniesla do nášho vzťahu s ľuďmi chlad, dosiahneme dobré výsledky.

10. Ako nám môže zdvorilé správanie pomôcť zapôsobiť v službe na väčší počet ľudí? (Pozri rámček  „Začni srdečným úsmevom“.)

¹⁰ Zamyslime sa nad tým, ako si počínajú kresťanskí manželia Tom a Carol, ktorí žijú v istom veľkom meste v Severnej Amerike. Príjemné rozhovory so susedmi urobili jednou stránkou svojej služby. Ako to robia? Tom s odvolaním sa na Jakuba 3:18 hovorí: „Snažíme sa byť k ľuďom priateľskí a mať s nimi pokojné vzťahy. Oslovujeme tých, ktorí sú pred svojím domom, i tých, ktorí v štvrti pracujú. Usmejeme sa na nich a pozdravíme sa im. Rozprávame sa o tom, čo ich zaujíma, o ich deťoch, dome, práci, psovi. Časom nás začnú považovať za priateľov.“ Carol dodáva: „Neskôr sa im predstavíme a opýtame sa ich, ako sa volajú. Povieme im, čo  v štvrti robíme, ale rozprávame sa s nimi len krátko. Napokon im vydáme svedectvo.“ Tom a Carol si získali dôveru mnohých svojich susedov. Veľa ich prijalo biblické publikácie a niekoľkí prejavili o pravdu väčší záujem.

Byť slušný za náročných okolností

11., 12. Prečo by nás zlé zaobchádzanie v službe nemalo prekvapovať a ako by sme naň mali zareagovať?

¹¹ Občas sa k nám niekto vo zvestovateľskej službe správa neslušne. Neprekvapuje nás to, lebo Kristus Ježiš na to svojich učeníkov vopred pripravil: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás.“ ​(Ján 15:20) Keby sme na znevažovanie zareagovali znevažovaním, neviedlo by to k ničomu dobrému. Teda ako by sme mali reagovať? Apoštol Pavol napísal: „V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ ​(1. Petra 3:15) Keď reagujeme slušne — odpovedáme mierne a úctivo —, môže to zmeniť postoj človeka, ktorý nás uráža. (Tít. 2:7, 8)

¹² Môžeme sa nejako pripraviť, aby sme na hrubé slová dokázali zareagovať tak, ako to Boh schvaľuje? Áno. Pavol odporúčal: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ ​(Kol. 4:6) Keď bude naším zvykom správať sa zdvorilo k členom rodiny, spolužiakom, spolupracovníkom, členom zboru i susedom, budeme lepšie pripravení čeliť výsmechu a urážkam tak, ako sa patrí na kresťana. (Prečítajte Rimanom 12:17–21.)

13. Uveď príklad, ako môže zdvorilosť zmeniť postoj odporcov.

¹³ Zdvorilé správanie za náročných okolností vedie k dobrým výsledkom. Napríklad v Japonsku sa istému svedkovi posmieval domáci i jeho hosť. Brat zostal slušný a od dverí odišiel. Ako pokračoval v službe v tom obvode, všimol si, že spomenutý hosť ho zobďaleč sleduje. Keď k nemu brat prišiel, muž povedal: „Je mi ľúto, čo sa stalo. Všimol  som si, že sa usmievate, aj keď sme sa s vami rozprávali veľmi neláskavo. Čo mám robiť, aby som to dokázal aj ja?“ Keďže tento muž prišiel o prácu a krátko predtým mu zomrela matka, stratil nádej, že bude niekedy šťastný. Svedok mu ponúkol biblické štúdium a muž ho prijal. Zakrátko už študoval dvakrát do týždňa.

Najlepší spôsob, ako sa naučiť správať slušne

14., 15. Ako Jehovovi služobníci v biblických časoch vychovávali svoje deti?

¹⁴ V biblických časoch sa zbožní rodičia starali o to, aby sa ich deti naučili základy slušného správania doma. Všimnime si, ako úctivo sa oslovujú Abrahám so synom Izákom v 1. Mojžišovej 22:7. Dobrá rodičovská výchova sa odzrkadľovala aj v správaní Jozefa. Keď bol vo väzení, bol slušný dokonca i k spoluväzňom. (1. Mojž. 40:8, 14) Zo slov určených faraónovi je zrejmé, že sa naučil vhodne oslovovať aj ľudí s vysokým postavením. (1. Mojž. 41:16, 33, 34)

¹⁵ Medzi Desiatimi prikázaniami, ktoré dostali Izraeliti, bolo aj toto: „Cti svojho otca a svoju matku, aby boli tvoje dni dlhé na zemi, ktorú ti dáva Jehova, tvoj Boh.“ ​(2. Mojž. 20:12) Jeden spôsob, ako môžu deti ctiť svojich rodičov, je správať sa doma zdvorilo. Jeftova dcéra prejavila svojmu otcovi výnimočnú úctu tým, že konala v súlade s jeho sľubom, i keď to bolo veľmi ťažké. (Sud. 11:35–40)

16. – 18. a) Ako možno deti učiť dobrým spôsobom? b) Napríklad aký úžitok prináša to, že deti sa učia dobrým spôsobom?

¹⁶ Nemožno ani dostatočne zdôrazniť, aké dôležité je učiť deti slušne sa správať. Ak sa má mladým v dospelosti dariť, musia sa naučiť správne vítať hostí, telefonovať a stolovať. Treba im pomôcť pochopiť, prečo ľuďom pridržať dvere, byť láskavý k vekovo starším a k chorým a ponúknuť pomoc niekomu, kto nesie niečo ťažké. Musia chápať, aké je dôležité úprimne povedať „prosím“, „ďakujem“, „rado sa stalo“, „môžem pre vás niečo urobiť?“ a „prepáčte“.

¹⁷ Viesť deti k slušnosti nemusí byť ťažké. Najlepšie je byť dobrým príkladom. Dvadsaťpäťročný Kurt hovorí, ako sa on a jeho traja bratia naučili zdvorilosti: „Všímali sme si a počúvali sme, ako láskavo sa rozprávajú mama s otcom a ako si navzájom prejavujú trpezlivosť a sú k sebe ohľaduplní. V sále Kráľovstva ma otec pred zhromaždením a po  ňom brával za staršími bratmi a sestrami porozprávať sa. Počul som, ako ich zdraví, a videl som, ako im prejavuje úctu.“ Kurt pokračuje: „Časom som si jeho spôsoby osvojil. Slušné správanie človek preberá automaticky. Nie je to niečo, čo musí robiť, ale čo chce robiť.“

¹⁸ Čo sa dá očakávať, keď rodičia učia svoje deti dobrým spôsobom? Deti budú schopné nadväzovať priateľstvá a udržiavať pokojné vzťahy s ľuďmi. Budú pripravené spolupracovať so zamestnávateľom i spolupracovníkmi. Navyše z detí, ktoré sú zdvorilé, vychované a slušné, majú ich rodičia radosť a sú s nimi spokojní. (Prečítajte Príslovia 23:24, 25.)

Zdvorilosť nás odlišuje

19., 20. Prečo máme byť odhodlaní napodobňovať nášho Boha a jeho Syna, ktorí sú vždy zdvorilí?

¹⁹ „Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha ako milované deti,“ napísal Pavol. (Ef. 5:1) Napodobňovať Jehovu Boha a jeho Syna znamená uplatňovať biblické zásady, napríklad tie, ktoré sa spomínali v tomto článku. To nám pomôže vyhýbať sa pokryteckej slušnosti, ktorej cieľom je len získať priazeň niekoho s vyšším postavením či nejakú hmotnú výhodu. (Júda 16)

²⁰ Satan sa v posledných dňoch svojej zlej vlády snaží zrušiť normy slušného správania, ktoré stanovil Jehova. Ale nepodarí sa mu dosiahnuť, aby sa praví kresťania prestali správať zdvorilo. Buďme každý z nás odhodlaní napodobňovať príklad nášho zdvorilého Boha a jeho Syna. Naša reč a správanie bude potom vždy kontrastovať so spôsobmi ľudí, ktorí sa rozhodli správať nezdvorilo. Tým budeme chváliť meno nášho Boha, Jehovu, ktorý sa vždy správa zdvorilo, a k jeho pravému uctievaniu budeme priťahovať úprimných ľudí.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo sa o zdvorilom správaní učíme od Jehovu a jeho Syna?

• Prečo je dobré, keď kresťania srdečne zdravia ľudí?

• Ako zdvorilosť pomáha zapôsobiť na väčší počet ľudí?

• Akú úlohu majú rodičia pri výchove svojich detí k slušnému správaniu?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 27]

 Začni srdečným úsmevom

Mnoho ľudí váha nadviazať rozhovor s niekým, koho nepoznajú. Ale Jehovovi svedkovia sa z lásky k Bohu a k blížnemu veľmi snažia naučiť umeniu konverzácie, aby sa mohli s druhými podeliť o biblické pravdy. Čo ti pomôže zlepšiť sa v tejto oblasti?

Užitočná zásada je uvedená vo Filipanom 2:4: „Nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ Zamysli sa: Ak si toho človeka nikdy predtým nestretol, pozerá sa na teba ako na cudziu osobu. Čo môžeš urobiť, aby sa cítil uvoľnene? Pomôže srdečný úsmev a priateľský pozdrav. Ale uvažujme ešte ďalej.

Snahou nadviazať rozhovor si ho možno vyrušil, keď práve o niečom premýšľal. Keby si sa pokúšal priviesť ho k rozhovoru o tom, na čo myslíš ty, bez ohľadu na to, nad čím uvažuje on, nemusel by reagovať priaznivo. Nemohol by si preto začať rozhovor tým, nad čím premýšľa on, ak sa ti to podarí zistiť? Presne to urobil Ježiš, keď sa pri studni v Samárii stretol s istou ženou. (Ján 4:7–26) Jej myseľ bola zameraná na to, že ide nabrať vodu. Ježiš sa s ňou na základe toho začal rozprávať a ich rozhovor sa zakrátko zmenil na živú duchovnú debatu.

[Obrázky na strane 26]

Priateľský prístup k ľuďom môže viesť k vydaniu dobrého svedectva

[Obrázok na strane 28]

Zdvorilosť je vždy vhodná