Jehova neopustí svojich verne oddaných

„[Jehova] neopustí svojich verne oddaných. Istotne budú chránení na neurčitý čas.“ — ŽALM 37:28.

1, 2. a) Aké udalosti v desiatom storočí pred naším letopočtom vyskúšali vernosť Božích služobníkov? b) V akých troch situáciách Jehova chránil svojich verne oddaných?

JE DESIATE storočie pred naším letopočtom a Jehovovi služobníci stoja pred rozhodnutím. Len-len že sa podarilo vyhnúť občianskej vojne tým, že nespokojné severné izraelské kmene dostali určitú mieru nezávislosti. Ich nový kráľ Jeroboám rýchlo zavádza nové štátne náboženstvo, aby si upevnil moc. Od svojich poddaných vyžaduje úplnú lojálnosť. Čo urobia verní Jehovovi služobníci? Zostanú verní Bohu, ktorého uctievajú? Áno, tisíce sa rozhodnú zostať vernými a Jehova sa o nich stará. — 1. Kráľ. 12:1–33; 2. Par. 11:13, 14.

² Aj v dnešných časoch je vernosť Božích služobníkov skúšaná. „Buďte triezvi, bdejte,“ upozorňuje Biblia. „Váš protivník, Diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil.“ Dokážeme proti nemu ‚stáť pevní vo viere‘? (1. Petra 5:8, 9) Preskúmajme teraz niektoré udalosti, ktoré sprevádzali začiatok vlády kráľa Jeroboáma v roku 997 pred n. l., a pozrime sa, čo sa z nich môžeme naučiť. V tých ťažkých časoch boli Jehovovi verní služobníci utláčaní. Boli tiež vystavení vplyvu odpadlíkov pri plnení náročných úloh, ktorými ich poveril Boh. Ani v jednej z týchto situácií Jehova svojich verných služobníkov neopustil a ani dnes ich neopustí. — Žalm 37:28.

Keď sú utláčaní

3. Prečo nebola vláda kráľa Dávida utláčajúca?

³ Najskôr preskúmajme, za akých okolností sa stal Jeroboám kráľom. V Prísloviach 29:2 sa píše: „Keď panuje niekto zlý, ľud vzdychá.“ Keď v starovekom Izraeli vládol kráľ Dávid, ľud nevzdychal. Dávid nebol dokonalý, ale bol verne oddaný Bohu a dôveroval mu. Dávidova vláda nebola utláčajúca. Jehova s ním uzavrel zmluvu týmito slovami: „Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú istotne pred tebou stále, na neurčitý čas; tvoj trón, ten sa stane pevne založeným na neurčitý čas.“ — 2. Sam. 7:16.

4. Od čoho záviseli požehnania, ktoré zažíval ľud za Šalamúnovej vlády?

⁴ Vláda Dávidovho syna Šalamúna sa spočiatku vyznačovala takým pokojom a prosperitou, že bola vhodným predobrazom Kristovej tisícročnej vlády. (Žalm 72:1, 17) V tom čase nemal ani jeden z 12 izraelských kmeňov dôvod búriť sa. Ale požehnania, ktoré zažíval Šalamún a jeho ľud, boli niečím podmienené. Jehova Šalamúnovi povedal: „Ak budeš chodiť v mojich ustanoveniach a vykonávať moje sudcovské rozhodnutia a skutočne dodržiavať všetky moje prikázania tým, že v nich budeš chodiť, istotne na tebe uskutočním svoje slovo, ktoré som hovoril tvojmu  otcovi Dávidovi; a skutočne budem bývať uprostred synov Izraela a neopustím svoj ľud Izrael.“ — 1. Kráľ. 6:11–13.

5, 6. K čomu viedlo to, že Šalamún prestal byť Bohu verný?

⁵ V starobe Šalamún prestal byť verný Jehovovi a začal uctievať falošných bohov. (1. Kráľ. 11:4–6) Čoraz menej poslúchal Jehovove zákony a stále viac a viac utláčal svojich poddaných. Útlak dosiahol také rozmery, že po jeho smrti sa naňho zástupcovia ľudu sťažovali jeho synovi a následníkovi Rechoboámovi a dožadovali sa úľavy. (1. Kráľ. 12:4) Ako Jehova zareagoval na to, že Šalamún prestal byť verný?

⁶ V Biblii sa píše: „Jehova sa rozhneval na Šalamúna, lebo sa jeho srdce odklonilo od Jehovu, Boha Izraela, toho, ktorý sa mu dvakrát zjavil.“ Jehova Šalamúnovi povedal: „Pretože... [si] nedodržal... moju zmluvu a moje ustanovenia, ktoré som ti uložil príkazom, celkom istotne odtrhnem od teba kráľovstvo a určite ho dám tvojmu sluhovi.“ — 1. Kráľ. 11:9–11.

7. Ako sa Jehova postaral o ľudí, ktorí mu boli verne oddaní, i keď Šalamúna zavrhol?

⁷ Potom Jehova poslal proroka Achijaha pomazať vysloboditeľa. Bol ním Jeroboám, schopný muž, ktorý mal za Šalamúnovej vlády zodpovedné postavenie. Aj keď Jehova zostal verne oddaný zmluve uzavretej s Dávidom, schválil rozdelenie 12 kmeňov. Desať kmeňov mal dostať Jeroboám; dva mali zostať v Dávidovej rodovej línii, ktorú teraz zastupoval kráľ Rechoboám. (1. Kráľ. 11:29–37; 12:16, 17, 21) Jehova Jeroboámovi povedal: „Ak uposlúchneš všetko, čo ti prikážem, a naozaj budeš chodiť po mojich cestách a skutočne budeš činiť to, čo je správne v mojich očiach, tým, že budeš dodržiavať moje ustanovenia a moje prikázania ako môj sluha Dávid, ja dokážem, že som s tebou, a ja ti postavím trvalý dom, ako som postavil pre Dávida, a ja ti dám Izrael.“ ​(1. Kráľ. 11:38) Jehova pomohol svojmu ľudu a poskytol mu úľavu z útlaku.

8. Akému útlaku sú dnes vystavení Boží služobníci?

⁸ Útlak a nespravodlivosť bujnie aj dnes. Stále platia slová Kazateľa 8:9, že ‚človek panuje nad človekom na jeho škodu‘. Chamtiví obchodníci a skorumpované vlády často spôsobujú, že ľudia žijú vo veľmi ťažkých hospodárskych pomeroch. Predstavitelia vlád, podnikateľských kruhov a náboženstiev nezriedka dávajú veľmi zlý príklad v otázkach morálky. Preto je dnes mnoho verných Božích služobníkov podobne ako Lót ‚ťažko sužovaných voľným správaním ľudí vzdorujúcich zákonu‘. (2. Petra 2:7) Navyše zatiaľ čo sa snažíme v tichosti žiť podľa Božích zásad, často sa stávame terčom prenasledovania zo strany arogantných predstaviteľov vlád. — 2. Tim. 3:1–5, 12.

9. a) Čo už Jehova podnikol, aby vyslobodil svoj ľud? b) Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš zostane vždy verný Bohu?

⁹ Môžeme si však byť istí touto základnou pravdou: Jehova neopustí svojich verne oddaných! Veď si len pomyslime na kroky, ktoré podnikol proti skazeným vládcom tohto sveta. Už bolo zriadené Božie mesiášske Kráľovstvo, na čele ktorého stojí Ježiš Kristus. A Ježiš vládne v nebi už takmer sto rokov. Zakrátko prinesie dokonalú úľavu všetkým, ktorí majú bázeň pred Božím menom. (Prečítajte Zjavenie 11:15–18.) Svoju vernosť Bohu dokázal až po smrť. Nikdy nesklame svojich poddaných tak ako Šalamún. — Hebr. 7:26; 1. Petra 2:6.

10. a) Ako môžeme dať najavo, že si ceníme Božie Kráľovstvo? b) Čím si môžeme byť istí, keď zažívame skúšky?

¹⁰ Božie Kráľovstvo je skutočná vláda, ktorá ukončí všetok útlak. Naša oddanosť patrí Jehovovi Bohu a jeho Kráľovstvu. Keďže úplne  dôverujeme Božiemu Kráľovstvu, zavrhujeme bezbožnosť sveta a horlivo sa usilujeme robiť znamenité skutky. (Tít. 2:12–14) Dávame si pozor, aby nás tento svet nepoškvrnil. (2. Petra 3:14) Bez ohľadu na to, aké skúšky v súčasnosti zažijeme, môžeme si byť istí, že Jehova nás ochráni pred duchovnou ujmou. (Prečítajte Žalm 97:10.) A Žalm 116:15 nás uisťuje: „Drahocenná je v Jehovových očiach smrť jeho verne oddaných.“ Pre Jehovu sú jeho služobníci takí cenní, že nedovolí, aby boli ako skupina zničení.

Keď sú vystavení vplyvu odpadlíkov

11. Ako sa Jeroboám stal neverným?

¹¹ Kráľ Jeroboám mohol za svojej vlády poskytnúť ľuďom určitú úľavu. Ale miesto toho svojím konaním ešte viac skúšal ich vernú oddanosť Bohu. Nebol spokojný s tým, akú výsadu dostal, a začal hľadať spôsoby, ako si upevniť postavenie. „Ak ten ľud bude ďalej vychádzať, aby dával obete v Jehovovom dome v Jeruzaleme,“ uvažoval, „srdce toho ľudu sa istotne nakloní k návratu k ich pánovi, judskému kráľovi Rechoboámovi; a istotne ma zabijú a vrátia sa k judskému kráľovi, Rechoboámovi.“ Preto zaviedol nové náboženstvo sústredené na uctievanie dvoch zlatých teliat. „Nato umiestnil jedno v Bételi a druhé postavil v Dáne. A tá vec sa stala príčinou hriechu, a ľud začal pred to jedno chodiť až do Dánu. A začal robiť dom výšin a robiť kňazov z obecného ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho.“ Jeroboám dokonca vymyslel vlastný „sviatok pre synov Izraela a prinášal obete na oltári, na obetný dym“. — 1. Kráľ. 12:26–33.

12. Čo urobili verní Boží služobníci, keď kráľ Jeroboám zaviedol uctievanie teľaťa?

¹² Čo v tejto situácii urobili verní Boží služobníci žijúci v severnom izraelskom kráľovstve? Léviti, ktorí žili na pridelených miestach na území severného kráľovstva, podobne ako ich verní predkovia nestrácali čas a okamžite zareagovali. (2. Mojž. 32:26–28; 4. Mojž. 35:6–8; 5. Mojž. 33:8, 9) Zanechali dedičstvo a spolu s rodinami sa presťahovali na juh do Judska, kde mohli Jehovu uctievať bez prekážok. (2. Par. 11:13, 14) Ďalší Izraeliti, ktorí dočasne bývali v Judsku, sa rozhodli zostať v ňom natrvalo. (2. Par. 10:17) Jehova sa postaral o to, aby bola stále možnosť vrátiť sa k pravému uctievaniu. Vďaka  tomu mohli aj ľudia z ďalších pokolení, ktorí žili v severnom kráľovstve, zanechať uctievanie teľaťa a presťahovať sa do Judska. — 2. Par. 15:9–15.

13. Ako vplyv odpadlíkov skúša Boží ľud v dnešných časoch?

¹³ Odpadlíci a ich vplyv ohrozujú Boží ľud aj dnes. Niektoré vlády sa snažili zaviesť vlastnú formu štátneho náboženstva a nútili obyvateľov svojej krajiny, aby ho prijali. Duchovenstvo kresťanstva a ďalší opovážlivci sa vyhlasujú za kňazstvo duchovného chrámu. Ale pravých pomazaných, z ktorých pozostáva „kráľovské kňazstvo“, možno nájsť iba medzi pravými kresťanmi. — 1. Petra 2:9; Zjav. 14:1–5.

14. Ako by sme mali reagovať na myšlienky odpadlíkov?

¹⁴ Božích služobníkov dnes podobne ako Lévitov v 10. storočí pred n. l. nezvedú odpadlícke myšlienky. Pomazaní a ich kresťanskí spoločníci sa vyhýbajú myšlienkam odpadlíkov a rázne ich odmietajú. (Prečítajte Rimanom 16:17.) I keď vo svetských veciach sa ochotne podriaďujeme ľudským vládam, v konfliktoch tohto sveta zostávame neutrálni a verne oddaní Božiemu Kráľovstvu. (Ján 18:36; Rim. 13:1–8) Odmietame falošné výroky ľudí, ktorí tvrdia, že slúžia Bohu, ale pritom ho svojím správaním zneucťujú. — Tít. 1:16.

15. Prečo si „verný a rozvážny otrok“ zaslúži, aby sme mu boli verní?

¹⁵ Zamyslime sa aj nad tým, že Jehova umožnil úprimným ľuďom, aby sa, obrazne povedané, presťahovali z tohto zlého sveta do duchovného raja, ktorý vytvoril. (2. Kor. 12:1–4) So srdcom plným vďačnosti zostávame po boku ‚verného a rozvážneho otroka, ktorého jeho pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas‘. Tohto otroka ustanovil „nad celým svojím majetkom“ Kristus. (Mat. 24:45–47) Preto aj keby sme ako jednotlivci niektorým postojom triedy otroka nerozumeli, nie je žiaden dôvod zavrhnúť ich ani vrátiť sa do Satanovho sveta. Vernosť nás miesto toho podnieti prejaviť pokoru a čakať, kým Jehova veci nevyjasní.

Keď plnia úlohy, ktoré im Boh dal

16. Akú úlohu dostal prorok z Judska?

¹⁶ Jehova odsúdil Jeroboáma za odpadlícke konanie. Istého proroka z Judska poveril, aby išiel za ním na sever do Bételu v čase, keď predkladal obeť na svojom oltári. Prorok mal Jeroboámovi oznámiť zničujúci rozsudok. Bola to určite veľmi náročná úloha. — 1. Kráľ. 13:1–3.

17. Ako Jehova ochránil svojho posla?

¹⁷ Keď Jeroboám počul Jehovov rozsudok, rozzúril sa. Vystrel ruku proti zástupcovi Boha a zvolal: „Muži, uchopte ho!“ Ale skôr než mohol niekto niečo urobiť, „ruka, ktorú vystrel proti nemu, ihneď uschla a nebol schopný ju stiahnuť k sebe. A oltár sa roztrhol, takže sa z oltára vysypal mastný popol.“ Jeroboám musel proroka prosiť, aby obmäkčil tvár Jehovu a pomodlil sa o uzdravenie jeho ruky. Prorok mu vyhovel a Boh ruku uzdravil. Tak Jehova ochránil svojho posla, aby mu nikto neublížil. — 1. Kráľ. 13:4–6.

18. Ako nás Jehova ochraňuje, keď mu nebojácne preukazujeme svätú službu?

 ¹⁸ Keď sa verne venujeme dielu zvestovania a robenia učeníkov, z času na čas sa stretneme s odmeranými, dokonca niekedy až s nepriateľskými reakciami. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Ale nikdy nesmieme dovoliť, aby strach z odmietnutia utlmil našu horlivosť v službe. Podobne ako nemenovaný prorok za vlády Jeroboáma, aj my máme výsadu „nebojácne preukazovať [Jehovovi] svätú službu... s vernou oddanosťou“. * (Luk. 1:74, 75) I keď dnes neočakávame, že Jehova bude zasahovať zázračne, predsa nám ako svojim svedkom poskytuje ochranu a podporu prostredníctvom svätého ducha a anjelov. (Prečítajte Jána 14:15–17; Zjavenie 14:6.) Boh nikdy neopustí tých, ktorí nebojácne hlásajú jeho slovo. — Fil. 1:14, 28.

Jehova bude strážiť svojich verne oddaných

19, 20. a) Prečo si môžeme byť istí, že Jehova nás nikdy neopustí? b) O akých otázkach sa bude hovoriť v nasledujúcom článku?

¹⁹ Jehova je náš verne oddaný Boh. (Zjav. 15:4; 16:5) Je „verne oddaný vo všetkých dielach“. (Žalm 145:17) A Biblia nás uisťuje, že „bude strážiť i cestu svojich verne oddaných“. (Prísl. 2:8) Jeho verne oddaní služobníci si môžu byť istí, že ich bude podporovať a chrániť, keď budú zažívať skúšky alebo keď budú vystavení vplyvu odpadlíkov alebo keď si budú plniť nejakú náročnú úlohu.

²⁰ Ale každý z nás sa musí zamyslieť nad touto otázkou: Čo mne osobne pomôže zostať verne oddaným Jehovovi bez ohľadu na to, aké skúšky zažijem alebo akým pokušeniam budem vystavený? Inými slovami, ako si môžem posilniť svoju vernosť Bohu?

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Ako Jehova ukázal, že neopúšťa svojich verne oddaných, keď zažívajú útlak?

• Ako by sme mali reagovať na odpadlíkov a ich myšlienky?

• Ako Jehova chráni svojich verne oddaných, keď sa venujú kresťanskej službe?

[Študijné otázky]

[Mapa/obrázok na strane 5]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SEVERNÉ KRÁĽOVSTVO (Jeroboám)

Dán

SICHEM

Bétel

JUŽNÉ KRÁĽOVSTVO (Rechoboám)

JERUZALEM

[Obrázok]

Jehova neopustil svojich verne oddaných, keď Jeroboám zaviedol uctievanie teľaťa

[Obrázok na strane 3]

Požehnania, ktoré zažíval Šalamún a jeho poddaní, boli niečím podmienené