Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z kníh Haggeus a Zechariáš

PÍŠE sa rok 520 pred n. l. Odvtedy, čo židovskí navrátilci z babylonského vyhnanstva položili základ Jehovovho chrámu v Jeruzaleme, prešlo už 16 rokov. No chrám ešte stále nie je dokončený a výstavba je pod zákazom. Jehova vzbudzuje proroka Haggea a dva mesiace nato aj proroka Zechariáša, aby hovorili jeho slovo.

Haggeus i Zechariáš majú jeden a ten istý cieľ: Podnietiť ľud, aby sa opäť pustil do práce na znovuvýstavbe chrámu. Úsilie týchto prorokov je úspešné a chrám je do piatich rokov dokončený. Slová, ktoré ohlasovali Haggeus a Zechariáš, sú zapísané v knihách, ktoré nesú ich mená. Kniha Haggeus bola dokončená v roku 520 pred n. l. a kniha Zechariáš v roku 518 pred n. l. Podobne ako týchto prorokov, aj nás Boh poveril istým dielom — hlásaním Kráľovstva a robením učeníkov — a toto dielo musí byť dovŕšené pred koncom súčasného systému vecí. Pozrime sa, aké povzbudenie môžeme načerpať z kníh Haggeus a Zechariáš.

„ZAMERAJTE SVOJE SRDCE NA SVOJE CESTY“

(Haggeus 1:1–2:23)

V priebehu 112 dní Haggeus odovzdáva štyri podnetné posolstvá. Prvé znie: „‚Zamerajte svoje srdce na svoje cesty!‘ ‚Vyjdite na vrch a prineste stavebné drevo. A stavajte dom, aby som v ňom našiel zaľúbenie a aby som bol oslávený,‘ povedal Jehova.“ ​(Haggeus 1:7, 8) Ľud reaguje priaznivo. Druhé posolstvo obsahuje tento Jehovov sľub: „Naplním tento dom slávou.“ — Haggeus 2:7.

Tretie posolstvo ukazuje, že zanedbanie znovuvýstavby chrámu spôsobilo, že ‚ľud a všetko dielo jeho rúk‘ bolo z Jehovovho hľadiska „nečisté“. Ale odo dňa, keď sa opäť začnú opravné práce, Jehova ‚bude udeľovať požehnanie‘. Ako sa hovorí v štvrtom posolstve, Jehova ‚vyhladí silu kráľovstiev národov‘ a postaví miestodržiteľa Zorobábela ako „pečatný prsteň“. — Haggeus 2:14, 19, 22, 23.

 Odpovede na biblické otázky:

1:6 — Čo znamená vyjadrenie „pije sa, ale nie do opojenia“? Toto vyjadrenie jednoducho naznačuje nedostatok vína. Pretože nebude Jehovovho požehnania, zásoby vína budú obmedzené — rozhodne nie dostatočné na to, aby spôsobili opojenie.

2:6, 7, 21, 22 — Kto alebo čo spôsobuje trasenie a k čomu to vedie? Jehova ‚trasie všetkými národmi‘ prostredníctvom celosvetového zvestovania posolstva o Kráľovstve. Zvestovateľské dielo vedie tiež k tomu, že „žiadúce veci všetkých národov“ sú privádzané do Jehovovho domu, ktorý sa tak napĺňa slávou. Časom „Jehova vojsk“ zatrasie aj „nebesami a zemou a morom a súšou“, čo spôsobí, že celý súčasný systém vecí bude otrasený tak, že prestane existovať. — Hebrejom 12:26, 27.

2:9 — V akom zmysle mala byť ‚sláva neskoršieho domu väčšia ako sláva toho skoršieho‘? Malo to tak byť najmenej v troch ohľadoch: v tom, koľko rokov mal chrám existovať; v tom, kto v ňom mal učiť; a v tom, kto mal do tohto chrámu prúdiť, aby uctieval Jehovu. Hoci Šalamúnov slávny chrám stál 420 rokov, od roku 1027 pred n. l. do roku 607 pred n. l., tento ‚neskorší dom‘ sa používal vyše 580 rokov, od svojho dokončenia v roku 515 pred n. l., až kým nebol zničený v roku 70 n. l. Okrem toho v tomto ‚neskoršom dome‘ vyučoval Mesiáš — Ježiš Kristus — a prichádzalo doň uctievať Boha viac ľudí než do toho ‚skoršieho‘. — Skutky 2:1–11.

Poučenie pre nás:

1:2–4 Odpor voči nášmu zvestovateľskému dielu by nemal spôsobiť, aby sme zmenili svoje priority, takže by sme namiesto toho, aby sme ‚hľadali najprv kráľovstvo‘, začali hľadať najprv svoje vlastné záujmy. — Matúš 6:33.

1:5, 7 Je dobré, aby sme ‚zamerali svoje srdce na svoje cesty‘ a uvažovali, ako spôsob, akým využívame svoj život, ovplyvňuje náš vzťah k Bohu.

1:6, 9–11; 2:14–17 Židia v Haggeových dňoch tvrdo pracovali v záujme svojich osobných cieľov, ale ich námaha neprinášala ovocie. Zanedbávali chrám, a tak nemali Božie požehnanie. Na prvé miesto by sme mali dávať duchovné veci, preukazovať Bohu službu celou dušou a pamätať, že bez ohľadu na to, či máme v hmotnom ohľade málo, alebo veľa, ‚Jehovovo požehnanie je to, čo obohacuje‘. — Príslovia 10:22.

2:15, 18 Jehova nabádal Židov, aby od tohto dňa už ďalej nezameriavali svoje srdce na svoju nedbalosť, ktorú v minulosti prejavovali, ale na dielo obnovy. Aj my by sme sa mali pri uctievaní nášho Boha snažiť hľadieť dopredu.

‚NIE MOCOU, ALE MOJÍM DUCHOM‘

(Zechariáš 1:1–14:21)

Zechariáš začína svoju prorockú činnosť tým, že Židov vyzýva, aby sa ‚vrátili k Jehovovi‘. (Zechariáš 1:3) Osem videní, ktoré nasledujú, sú uistením o Božej podpore diela znovuvýstavby chrámu. (Pozri rámček „Osem Zechariášových alegorických videní“.) Výstavba bude úspešne dokončená „nie vojenskou silou, ani mocou, ale [Jehovovým] duchom“. (Zechariáš 4:6) Muž nazvaný Výhonok „vystaví Jehovov chrám“ a „stane sa na svojom tróne kňazom“. — Zechariáš 6:12, 13.

Bétel vysiela delegáciu, aby sa kňazov opýtala na zachovávanie pôstov pripomínajúcich zničenie Jeruzalema. Jehova hovorí Zechariášovi, že smútenie počas štyroch pôstov, ktoré sa dodržiavali ako pripomienka nešťastia, ktoré postihlo Jeruzalem, sa zmení na ‚jasanie a plesanie a dobré slávnostné obdobia‘. (Zechariáš 7:2; 8:19) Dve vyhlásenia, ktoré nasledujú, obsahujú rozsudky proti národom a falošným prorokom, ako aj mesiášske proroctvá a posolstvo o obnove Božieho ľudu. — Zechariáš 9:1; 12:1.

 Odpovede na biblické otázky:

2:1 — Prečo muž povrazom meral Jeruzalem? Toto konanie zjavne naznačovalo vybudovanie ochranného múra okolo mesta. Anjel informuje tohto muža, že Jeruzalem sa rozšíri a bude mať Jehovovu ochranu. — Zechariáš 2:3–5.

6:11–13 — Stal sa veľkňaz Jozua týmto korunovaním kráľom? Nie, Jozua nepochádzal z kráľovskej Dávidovej rodovej línie. No týmto korunovaním sa stal prorockým predobrazom Mesiáša. (Hebrejom 6:20) Proroctvo o ‚Výhonku‘ sa splnilo na nebeskom Kráľovi a Kňazovi Ježišovi Kristovi. (Jeremiáš 23:5) Tak ako Jozua slúžil židovským navrátilcom ako veľkňaz v obnovenom chráme, Ježiš Kristus slúži ako Veľkňaz v pravom uctievaní Jehovu v duchovnom chráme.

8:1–23 — Kedy sa splnilo desať vyhlásení, o ktorých sa zmieňujú tieto verše? Každé vyhlásenie nasleduje za výrokom „toto povedal Jehova vojsk“ a je Božím sľubom, že jeho ľud bude žiť v pokoji. Niektoré z týchto sľubov sa splnili v šiestom storočí pred n. l., ale všetky sa buď už splnili od roku 1919, alebo sa spĺňajú práve teraz. *

8:3 — Prečo je Jeruzalem nazvaný „mestom pravosti“? Pred zničením v roku 607 pred n. l. bol Jeruzalem ‚utláčajúcim mestom‘ obývaným skazenými prorokmi a kňazmi a neverným ľudom. (Sofoniáš 3:1; Jeremiáš 6:13; 7:29–34) No po obnove chrámu a po tom, čo sa ľud opäť vráti k uctievaniu Jehovu, sa tu malo rozprávať o pravdách týkajúcich sa čistého uctievania a Jeruzalem mal byť nazvaný „mestom pravosti“.

11:7–14 — Čo znamenalo, že Zechariáš rozsekal palicu nazvanú „Príjemnosť“ i druhú palicu nazvanú „Zväzok“? Zechariáš je vykreslený ako ten, kto bol poslaný ‚pásť stádo určené na zabitie‘ — ľudí podobných ovciam, ktorých ich vodcovia vykorisťovali. Vo svojej úlohe pastiera predtienil Ježiša Krista, ktorý bol poslaný k Božiemu zmluvnému ľudu, ale ten ho zavrhol. Rozsekanie palice nazvanej „Príjemnosť“ symbolizovalo, že Boh sa chystá ukončiť zmluvný vzťah so Židmi a že im prestane prejavovať priazeň. Rozsekanie palice „Zväzok“ znamenalo rozbitie bratského puta medzi Júdom a Izraelom, ktoré bolo založené na uctievaní Jehovu.

12:11 — Čo bolo „nariekanie Hadadrimmonovo v údolnej rovine Megidda“? Judský kráľ Joziáš bol zabitý v boji s egyptským faraónom Nechom „v údolnej rovine Megidda“ a jeho smrť bola ešte roky oplakávaná v „žalospevoch“. (2. Paralipomenon 35:25) Preto sa „nariekanie Hadadrimmonovo“ môže vzťahovať na smútenie nad Joziášovou smrťou.

Poučenie pre nás:

1:2–6; 7:11–14 Jehova sa teší z tých, ktorí kajúcne prijímajú nápravu a vracajú sa k nemu tým, že ho uctievajú celou dušou, a aj on sa vracia k nim. Neodpovedá však na volanie o pomoc tých, ktorí „odmietali venovať pozornosť a nastavovali neoblomné rameno a uši si urobili také neprístupné, aby nepočuli“ jeho posolstvo.

 4:6, 7 Pre Jehovovho ducha nebola žiadna prekážka príliš veľká na to, že by ju nedokázal prekonať a priviesť dielo znovuvýstavby chrámu k úspešnému dokončeniu. Bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami sa stretneme v službe Bohu, môžeme ich prekonať, ak budeme prejavovať vieru v Jehovu. — Matúš 17:20.

4:10 Pod Jehovovým starostlivým dohľadom Zorobábel s Božím ľudom dokončil chrám podľa Božích vysokých noriem. Žiť v súlade s tým, čo od nás Jehova očakáva, nie je príliš ťažké, aj keď sme nedokonalí.

7:8–10; 8:16, 17 Keď chceme získať Jehovovu priazeň, musíme uplatňovať právo, prejavovať milujúcu láskavosť a milosrdenstvo a hovoriť pravdu jeden s druhým.

8:9–13 Jehova nás žehná, keď sú ‚naše ruky silné‘ v konaní diela, ktoré nám zveril. K týmto požehnaniam patrí pokoj, bezpečie a duchovný pokrok.

12:6 Tí, ktorým je medzi Jehovovým ľudom zverený dohľad, by mali byť ako ‚ohnivá pochodeň‘ — známi mimoriadnou horlivosťou.

13:3 Naša lojálnosť voči pravému Bohu a jeho organizácii by mala mať prioritu pred lojálnosťou voči ktorémukoľvek človeku, bez ohľadu na to, aký je nám blízky.

13:8, 9 Odpadlíkov, ktorých Jehova zavrhol, bolo veľa, tvorili dve tretiny ľudu krajiny. Iba tretina prešla prečisťovaním, akoby cez oheň. V našich dňoch Jehova zavrhol takzvané kresťanstvo, ktoré tvorí väčšina ľudí, ktorí tvrdia, že sú kresťanmi. Iba menšina, pomazaní kresťania, ‚vzýva Jehovovo meno‘ a podrobuje sa prečisťovaniu od Jehovu. Títo pomazaní kresťania a ich spoluveriaci dokazujú, že rozhodne nie sú Jehovovými svedkami iba podľa mena.

Podnietení k horlivému konaniu

Ako posolstvo, ktoré hlásali Haggeus a Zechariáš, ovplyvňuje nás dnes? Keď uvažujeme o tom, ako podnietilo Židov, aby venovali pozornosť dielu obnovy chrámu, či nie sme aj my podnietení k horlivej účasti na diele hlásania Kráľovstva a robenia učeníkov?

Zechariáš predpovedal, že Mesiáš príde „jazdiaci na oslovi“, že bude zradený za „tridsať kúskov striebra“, že bude ‚udretý‘ a že „sa rozptýlia tie zo stáda“. (Zechariáš 9:9; 11:12; 13:7) Uvažovanie o splnení takýchto mesiášskych proroctiev môže mať naozaj mocný vplyv na našu vieru! (Matúš 21:1–9; 26:31, 56; 27:3–10) Posilňuje to našu dôveru v Jehovovo Slovo a v jeho opatrenia na našu záchranu. — Hebrejom 4:12.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 11]

OSEM ZECHARIÁŠOVÝCH ALEGORICKÝCH VIDENÍ

1:8–17: Záruka, že chrám bude dokončený a že Jeruzalem a ďalšie mestá v Judsku budú požehnané.

1:18–21: Sľub, že ‚štyri rohy, ktoré rozptýlili Júdu‘, čiže všetky vlády, ktoré sa stavali na odpor uctievaniu Jehovu, budú zničené.

2:1–13: Náznak toho, že Jeruzalem sa rozšíri a že Jehova sa mu stane „ohnivým múrom dookola“ — ochranou.

3:1–10: Odhalenie toho, že za odporom, s ktorým sa stretli stavitelia chrámu, stál Satan a že veľkňaz Jozua bol oslobodený a očistený od previnenia.

4:1–14: Záruka, že aj prekážky podobné vrchom budú odstránené a že miestodržiteľ Zorobábel dokončí výstavbu chrámu.

5:1–4: Vyhlásenie kliatby proti zločincom, ktorí dovtedy unikali trestu.

5:5–11:Predpoveď konca skazenosti.

6:1–8: Sľub o poskytnutí anjelského dohľadu a ochrany.

[Obrázok na strane 8]

Čo bolo cieľom Haggeových a Zechariášových posolstiev?

[Obrázok na strane 10]

V akom zmysle sú tí, ktorí sú poverení dohľadom, ‚ako ohnivá pochodeň‘?