Život môže byť zmysluplný!

MNOHÍ ľudia žijú pre peniaze a pre to, čo za ne možno kúpiť. Niektorí žijú pre to, aby si získali meno vo svete. Ďalší žijú pre to, aby sa zdokonaľovali vo svojich umeleckých schopnostiach. Potom sú tu ľudia, ktorých životným cieľom je pomáhať druhým. Ale mnohí ani nevedia, pre čo žijú alebo prečo sú vôbec tu.

Ako je to s vami? Už ste niekedy vážne premýšľali o tom, prečo ste tu? Zamyslite sa nad niektorými cieľmi, o ktoré sa ľudia usilujú, aby ste zistili, či skutočne prinášajú pocit naplnenia a uspokojenie. Čo robí život zmysluplným?

Peniaze a zábava majú v živote svoje miesto

V Biblii sa v Kazateľovi 7:12 píše: „Múdrosť je na ochranu, tak ako peniaze sú na ochranu, ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú.“ Áno, peniaze sú potrebné. Potrebujete ich pre život, zvlášť ak máte zodpovednosť starať sa o rodinu. — 1. Timotejovi 5:8.

Veď aký by bol život bez niektorých príjemných vecí, ktoré si môžeme dopriať, ak máme peniaze? Dokonca aj Ježiš Kristus, Zakladateľ kresťanstva, ktorý priznal, že nemá, kde by zložil hlavu, sa z času na čas tešil z vyberaného  jedla a vína. A nezdráhal sa nosiť drahý odev. — Matúš 8:20; Ján 2:1–11; 19:23, 24.

No Ježiš nežil pre potešenia. Mal v živote jasné priority. Povedal: „Aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ Potom pokračoval tým, že vyrozprával podobenstvo o bohatom mužovi, ktorý mal veľmi veľkú úrodu a ktorý uvažoval: „Čo urobím, keď nemám kam zhromaždiť svoju úrodu?... Zbúram svoje sýpky a postavím väčšie a tam nahromadím všetko svoje obilie a všetky dobré veci a poviem svojej duši: ‚Duša, nahromadila si si veľa dobrých vecí na dlhé roky; urob si pohodu, jedz, pi a teš sa.‘“ Čo bolo nesprávne na uvažovaní tohto muža? Podobenstvo pokračuje: „Boh mu povedal: ‚Ty nerozumný, túto noc ťa požiadajú o tvoju dušu. Kto bude mať veci, ktoré si nahromadil?‘“ Ak by tento muž aj zhromaždil svoju úrodu, po smrti sa už nemohol tešiť z bohatstva, ktoré si nahromadil. Na záver tohto podobenstva Ježiš odovzdal svojim poslucháčom poučenie: „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu.“ — Lukáš 12:13–21.

Áno, potrebujeme peniaze a aj zábava má v živote svoje miesto. Ale ani zábava, ani peniaze nie sú to najdôležitejšie v živote. Tou najdôležitejšou vecou, o ktorú by sme sa mali usilovať, je byť bohatí voči Bohu, čiže žiť spôsobom života, ktorý vedie k Božiemu schváleniu.

Je dôležité získať si meno?

Veľa ľudí žije pre to, aby si získali meno. Túžba urobiť si meno, ktoré si druhí budú pamätať, nemusí byť nevyhnutne zlá. „Meno je lepšie ako dobrý olej,“ hovorí Biblia, „a deň smrti ako deň narodenia.“ — Kazateľ 7:1.

V deň smrti je, obrazne povedané, dopísaný záznam o celom živote človeka. Ak človek robil dobré veci, deň jeho smrti je oveľa lepší než deň jeho narodenia, keď bol tento „záznam“ ešte iba nepopísanou, celkom prázdnou stranou.

Pisateľom biblickej knihy Kazateľ bol kráľ Šalamún. Šalamúnov starší nevlastný brat Abšalóm si chcel získať meno. No jeho traja synovia, cez ktorých sa jeho meno mohlo zachovať aj v neskorších generáciách, zjavne už v mladosti zomreli. Čo teda Abšalóm urobil? V Biblii čítame: „Abšalóm... vztýčil... stĺp, ktorý je v Kráľovej nížine, lebo povedal: ‚Nemám syna, aby zachoval pamiatku na moje meno.‘ Nazval teda stĺp svojím menom.“ ​(2. Samuelova 14:27; 18:18) No žiadne pozostatky tohto stĺpa sa nenašli. A tí, ktorí skúmajú Bibliu, poznajú Abšalóma ako nenapraviteľného rebela, ktorý sa sprisahal proti svojmu otcovi Dávidovi, aby uchvátil trón.

Mnohí ľudia sa dnes snažia o to, aby si ich druhí pamätali v súvislosti s tým, čo dosiahli. Usilujú sa o slávu v očiach ľudí, ktorých preferencie sa stále menia. Ale čo sa stane s takou slávou? Christopher Lasch v knihe The Culture of Narcissism (Kultúra narcizmu) píše: „V našej dobe, keď úspech do takej veľkej miery závisí od mladosti, šarmu  a originality, je sláva prchavejšia než kedykoľvek predtým a tí, ktorí upútajú pozornosť verejnosti, sa neustále obávajú, že ju stratia.“ To vedie k tomu, že mnohé slávne osobnosti sa uchyľujú k drogám či alkoholu, následkom čoho často predčasne zomierajú. Usilovať sa o slávu je naozaj márnosť.

U koho by sme si teda mali získať dobrú povesť? Jehova o istých ľuďoch, ktorí dodržiavali jeho Zákon, prostredníctvom proroka Izaiáša povedal: „Dám im dokonca v svojom dome a vnútri svojich múrov pamätník a meno... Dám im meno na neurčitý čas, také, ktoré nebude odrezané.“ ​(Izaiáš 56:4, 5) Vďaka svojej poslušnosti Bohu budú ľudia, ktorí sú mu prijateľní, mať „pamätník a meno“. Boh bude pamätať na ich meno „na neurčitý čas“, takže nebudú odrezaní. To je meno, aké si máme podľa povzbudenia Biblie vytvárať — dobrú povesť u Jehovu, nášho Stvoriteľa.

Izaiáš prorokoval o čase, keď verní Boží ctitelia dostanú večný život v pozemskom raji. „Večný život“ v tomto raji je ‚skutočný život‘ — taký, aký si Boh prial pre ľudí, keď ich stvoril. (1. Timotejovi 6:12, 19) Nemali by sme sa teda radšej usilovať o večný život než žiť životom, ktorý je prchavý a neuspokojujúci?

Umenie ani dobročinnosť neprináša skutočné uspokojenie

Mnohí umelci sa túžia zlepšovať, aby dosiahli to, čo považujú vo svojom umení za dokonalosť. No súčasný život je na to prikrátky. Hideo, umelec spomenutý v predošlom článku, ešte aj vo veku vyše 90 rokov pracoval na tom, aby zlepšil svoje umelecké schopnosti. A ak aj nejaký umelec dosiahne bod, keď je so svojimi dielami spokojný, v čase, keď sa mu to podarí, už zrejme nie je schopný tvoriť toľko, koľko mohol, keď bol pri plnej sile. Ale aké by to bolo, keby mal pred sebou večný život? Len si predstavte, aké možnosti zdokonaľovať sa vo svojom umení by sa pred ním otvorili!

Čo možno povedať o tom, keď sa niekto v živote zameria na dobročinnosť? Je chvályhodné, keď človek upriami svoju pozornosť na chudobných a používa svoje prostriedky na pomoc ľuďom v núdzi. Biblia hovorí: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35) Prejavovať záujem o blaho iných môže byť naozaj uspokojujúce. Ale koľko toho môže jeden človek dosiahnuť, aj keby takémuto úsiliu zasvätil celý svoj život? To, čo môžeme my ľudia urobiť na zmiernenie utrpenia druhých, je obmedzené. A žiadne množstvo hmotných vecí neuspokojí jednu základnú potrebu, ktorú väčšina ľudí prehliada a neuspokojuje. O akú potrebu ide?

Je nevyhnutné uspokojiť istú vrodenú potrebu

Ježiš vo svojej Kázni na vrchu poukázal na istú základnú vrodenú potrebu, keď povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ ​(Matúš 5:3) Teda podľa Biblie pravé šťastie nezávisí od bohatstva, slávy, úspechov v oblasti umenia či od dobročinných cieľov. Závisí od toho, či uspokojujeme svoje duchovné potreby — svoju potrebu uctievať Boha.

Apoštol Pavol povzbudzoval tých, ktorí nepoznali Stvoriteľa, aby ho hľadali. Pavol povedal: „[Boh] vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu, a vymedzil ustanovené časy a stanovené hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás. Lebo od neho máme život, pohybujeme sa a sme.“ — Skutky 17:26–28.

Uspokojiť potrebu uctievať pravého Boha je kľúčová vec, ak máme v živote získať skutočné šťastie. Keď uspokojujeme svoje duchovné potreby, dáva nám to tiež vyhliadku, že získame ‚skutočný život‘. Zamyslime sa  nad skúsenosťou Teresy, ktorá sa zapísala do dejín televízie vo svojej krajine, keď sa stala prvou afroamerickou hviezdou, ktorá zažiarila v hlavnej úlohe jedného seriálu. Zanedlho sa však toho všetkého vzdala. Prečo? Povedala: „Som presvedčená, že tým najlepším spôsobom života je držať sa rád Božieho Slova.“ Teresa nechcela ohroziť svoj vzťah k Bohu tým, že by hrala nejakú úlohu v televíznom seriáli, ktorý by vyzdvihoval sex a násilie. Odišla z televízneho diania a vytratila sa z povedomia verejnosti, ale našla v živote skutočné uspokojenie, lebo začala slúžiť celým časom ako zvestovateľka dobrého posolstva o Božom Kráľovstve a snažila sa pomáhať ďalším získať dobrý vzťah k Bohu.

Čo sa týka Teresinho rozhodnutia prestať hrať, jeden z jej bývalých kolegov sa vyjadril: „Bol som sklamaný, keď som sa musel pozerať na to, ako zahodila takú šancu. Ale očividne našla niečo dôležitejšie a lepšie.“ Teresa neskôr zomrela. No po jej smrti ten istý bývalý kolega poznamenal: „Bola šťastná, a čo už viac môžete od života chcieť? Koľkí z nás môžu o sebe povedať to isté?“ Tí, ktorí zomreli, ale dávali vo svojom živote na prvé miesto svoj vzťah k Bohu, majú nádhernú vyhliadku na vzkriesenie pod vládou Božieho Kráľovstva. — Ján 5:28, 29.

Stvoriteľ má so zemou a s ľudstvom na nej isté predsavzatie. Chce, aby ste tomuto predsavzatiu porozumeli a aby ste sa tešili z večného života v raji tu na zemi. (Žalm 37:10, 11, 29) Teraz je čas dozvedieť sa viac o Jehovovi, Stvoriteľovi nebies a zeme, a o tom, akú úlohu máte v jeho predsavzatí. Jehovovi svedkovia vo vašej oblasti vám radi pomôžu získať toto poznanie. Neváhajte sa s nimi skontaktovať alebo napísať vydavateľom tohto časopisu.

[Obrázok na strane 5]

Čo bolo nesprávne na uvažovaní bohatého muža z Ježišovho podobenstva?

[Obrázok na strane 7]

Chceli by ste sa tešiť z večného života v pozemskom raji?