‚Ó, Jehova, vyskúšaj ma‘

„SRDCIA skúma Jehova.“ ​(Príslovia 17:3) To by malo byť pre nás všetkých nesmiernym povzbudením. Prečo? Lebo na rozdiel od ľudí, ktorí súdia iba podľa toho, čo sa javí ich očiam, náš nebeský Otec „vidí, aké je srdce“. — 1. Samuelova 16:7.

V skutočnosti ani my sami nedokážeme najlepšie posúdiť svoje najhlbšie pohnútky a najvnútornejšie sklony. Prečo? Lebo naše „srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ Nuž Boh ho pozná, lebo vyhlasuje: „Ja, Jehova, prehľadávam srdce, skúmam obličky.“ ​(Jeremiáš 17:9, 10) Áno, Jehova rozumie nášmu ‚srdcu‘ — vrátane našich najvnútornejších pohnútok — a tiež našim ‚obličkám‘, čiže našim najhlbším myšlienkam a emóciám.

Prečo prichádzajú skúšky?

Vzhľadom na uvedené skutočnosti neprekvapuje, že kráľ Dávid v staroveku Bohu povedal: „Preskúmaj ma, ó, Jehova, a vyskúšaj ma; prečisti moje obličky i moje srdce.“ ​(Žalm 26:2) Znamenalo to, že Dávidova reč i skutky boli úplne čisté, takže sa nemal čoho báť, ak by ho Jehova vyskúšal? Samozrejme, že nie! Dávid bol nedokonalý práve tak ako my všetci a nebol schopný dokonale spĺňať Božie normy. Pre svoje slabosti sa dopustil niekoľkých vážnych chýb, ale napriek tomu ‚chodil s rýdzosťou srdca‘. (1. Kráľov 9:4) Ako to bolo možné? Vďaka tomu, že prijal karhanie a napravil svoje cesty. Tým ukázal, že naozaj miluje Jehovu. Jeho oddanosť Bohu bola úplná.

A ako je to s nami? Jehova vie, že sme nedokonalí a že sa nám môže stať, že slovom či skutkom zhrešíme. Jehova však nezisťuje, akým smerom sa bude uberať náš život, tým, že by používal svoju schopnosť vopred poznať našu budúcnosť. Stvoril nás ako bytosti so schopnosťou slobodne sa rozhodovať a rešpektuje našu slobodnú vôľu — čo je dar, ktorý nám láskavo dal.

No niekedy Jehova v určitom zmysle podrobuje človeka, ktorým sme vnútri, vrátane našich pohnútok, skúške. Môže to urobiť tak, že pripustí situácie, ktoré odhalia stav nášho srdca. Môže tiež pripustiť rôzne okolnosti alebo ťažkosti, aby sa odhalili naše najvnútornejšie sklony. To nám dáva príležitosť ukázať Jehovovi, do akej miery sme mu verní a oddaní. Takéto skúšky, ktoré prichádzajú s Jehovovým pripustením, môžu preveriť kvalitu našej viery; to, či sme „úplní a zdraví v každom ohľade“ a ‚či nám nič nechýba‘. — Jakub 1:2–4.

Príklad skúšky viery zo staroveku

Skúšky, ktoré preverujú vieru a pohnútky, nie sú pre Jehovových služobníkov ničím novým. Zamyslime sa nad patriarchom Abrahámom. „Pravý Boh vyskúšal Abraháma.“ ​(1. Mojžišova 22:1) Keď boli vyslovené tieto slová, Abrahámova viera v Boha už bola vyskúšaná. Už roky predtým Jehova požiadal Abraháma, aby sa s rodinou odsťahoval z prekvitajúceho mesta Ur do neznámej krajiny. (1. Mojžišova 11:31; Skutky 7:2–4) Abrahám, ktorý zrejme v Ure vlastnil dom, si v Kanaane, kde potom žil celé desaťročia, nekúpil žiadne trvalé obydlie. (Hebrejom 11:9) To, že Abrahám žil kočovníckym spôsobom života, ho spolu s jeho rodinou vystavovalo určitému nebezpečenstvu, že budú trpieť hladom, že ich  budú ohrozovať ozbrojené záškodnícke tlupy a tiež pohanskí vládcovia žijúci v tej oblasti. Abrahám počas celého toho obdobia dokazoval, že má vieru tej najvyššej kvality.

Potom Jehova podrobil Abraháma ešte väčšej skúške. „Vezmi, prosím, svojho syna, svojho jediného syna, ktorého tak miluješ, Izáka, a... obetuj [ho] ako zápalnú obeť.“ ​(1. Mojžišova 22:2) Izák bol pre Abraháma mimoriadne drahocenným synom. Bol jediným dieťaťom, ktoré mal so svojou manželkou Sárou. Izák bol synom sľubu; bol pre Abraháma jedinou nádejou, že jeho „semeno“ podľa Božieho sľubu zdedí kanaansku krajinu a stane sa požehnaním pre mnohých. Koniec koncov, Izák bol tým synom, na ktorého Abrahám čakal a ktorý sa narodil vďaka Božiemu zázraku! — 1. Mojžišova 15:2–4, 7.

Predstav si, aké ťažké muselo byť pre Abraháma pochopiť tento príkaz. Naozaj by Jehova žiadal ľudskú obeť? Prečo by Abrahámovi umožnil, aby na sklonku života pocítil tú úžasnú radosť z toho, že má syna, a potom by od neho chcel, aby práve tohto svojho syna obetoval? *

Hoci Abrahám nemal jasné odpovede na tieto otázky, pohotovo Jehovu poslúchol. Trvalo mu tri dni, kým sa dostal na určený vrch. Tam postavil oltár a poukladal naň drevo na oheň. Teraz prišlo vyvrcholenie skúšky. Abrahám vzal nôž na zabíjanie, ale keď sa už-už chystal zabiť svojho syna, Jehova ho prostredníctvom anjela zastavil a povedal: „Teraz naozaj viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel svojho syna, svojho jediného.“ ​(1. Mojžišova 22:3, 11, 12) Len si predstav, aké odmeňujúce muselo byť pre Abraháma, keď počul tieto slová! Jehovovo skoršie zhodnotenie jeho viery bolo správne. (1. Mojžišova 15:5, 6) Potom Abrahám namiesto Izáka obetoval barana. Nato Jehova potvrdil zmluvu týkajúcu sa sľubov o Abrahámovom semene. Teraz iste chápeme, prečo sa Abrahám stal  známym ako Jehovov priateľ. — 1. Mojžišova 22:13–18; Jakub 2:21–23.

Aj naša viera je skúšaná

Všetci si uvedomujeme, že ani dnes sa Boží služobníci nemôžu vyhnúť skúškam. No v našom prípade môžu skúšky spočívať viac v tom, čo Jehova pripustí, než v tom, čo od nás priamo žiada.

Apoštol Pavol napísal: „Všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní.“ ​(2. Timotejovi 3:12) Takéto prenasledovanie môže prísť zo strany spolužiakov, priateľov, príbuzných, susedov alebo nesprávne informovaných vládnych autorít. Môžu k nemu patriť slovné a fyzické útoky, ako aj diskriminácia, následkom ktorej môže byť pre kresťana ťažké uživiť sa. Okrem toho praví kresťania zažívajú aj bežné problémy ľudstva — choroby, sklamania či prípady nespravodlivosti. Všetky takéto ťažkosti sú pre kresťana skúškou viery.

Apoštol Peter upriamil pozornosť na pozitívne stránky skúšok viery: „Boli [ste] teraz na chvíľku, ak to musí byť, zarmútení rôznymi skúškami, aby vyskúšaná akosť vašej viery, omnoho hodnotnejšia ako zlato, ktoré sa pomíňa, hoci je skúšané ohňom, bola nájdená ako príčina na chválu a slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ ​(1. Petra 1:6, 7) Áno, účinky skúšok sú prirovnané k prečisťovaniu zlata ohňom. Takýmto prečisťovacím procesom sa ukáže, čo je čisté, a odstránia sa nečistoty. Niečo podobné sa deje v súvislosti s našou vierou, keď zažívame skúšky.

Napríklad nejaká nehoda alebo prírodná katastrofa môže viesť k ťažkostiam. No tí, ktorí majú pravú vieru, sa nepoddávajú neprimeraným úzkostlivým starostiam. Nachádzajú útechu v Jehovových uisťujúcich slovách: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ ​(Hebrejom 13:5) Ďalej dávajú na prvé miesto duchovné veci, s dôverou, že Jehova Boh požehná ich úsilie zaobstarať si veci, ktoré naozaj potrebujú. Ich viera ich posilňuje v ťažkom období a chráni ich, aby si situáciu ešte viac nekomplikovali zbytočnými starosťami.

Skutočnosť, že skúšky môžu odhaliť slabiny našej viery, môže byť tiež užitočná, ak vďaka tomu pochopíme, že potrebujeme robiť kroky na nápravu. Preto je dobré klásť si otázky: ‚Ako si môžem posilniť vieru? Potrebujem tráviť viac času tým, že budem na modlitbách skúmať Božie Slovo a rozjímať o ňom? Využívam naplno opatrenie zhromažďovať sa so spoluveriacimi? Spolieham sa na seba v situáciách, v ktorých je namieste zveriť starosti v modlitbách Jehovovi Bohu?‘ Takéto sebaskúmanie je však iba začiatok.

Keď si chceme posilniť vieru, môže si to vyžadovať, aby sme si rozvíjali duchovnú chuť a prejavovali „túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu“. (1. Petra 2:2; Hebrejom 5:12–14) Mali by sme sa snažiť byť ako muž, ktorého žalmista opísal slovami: „Jeho potešenie je v Jehovovom zákone, a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci.“ — Žalm 1:2.

To si vyžaduje viac ako len čítať Bibliu. Je dôležité, aby sme uvažovali o tom, čo Božie Slovo hovorí nám osobne, a reagovali na nabádania, ktoré v ňom nachádzame. (Jakub 1:22–25) To povedie k tomu, že naša láska k Bohu bude rásť, naše modlitby budú konkrétnejšie a osobnejšie a naša viera v Jehovu bude silnejšia.

 Hodnota vyskúšanej viery

Vedomie, že viera je absolútne nevyhnutná na získanie Božieho schválenia, je mocný stimul, aby sme si ju posilňovali. Biblia nám pripomína: „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu], lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ ​(Hebrejom 11:6) Preto by sme mali prejavovať rovnaký postoj ako muž, ktorý úpenlivo prosil Ježiša: „Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“ — Marek 9:24.

Skúšky našej viery môžu tiež pomôcť iným. Napríklad keď kresťan stratí smrťou niekoho blízkeho, jeho pevná viera v Boží sľub vzkriesenia mu dáva silu. Aj on pociťuje zármutok, ale ‚nežiali ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej‘. (1. Tesaloničanom 4:13, 14) Iní ľudia, ktorí si všimnú, akú moc má jeho viera, si môžu uvedomiť, že tento kresťan má niečo naozaj cenné. To môže v ich srdci vyvolať túžbu získať podobnú vieru, a tak ich podnietiť, aby začali študovať Božie Slovo a stali sa učeníkmi Ježiša Krista.

Jehova vie, že vyskúšaná viera má veľkú hodnotu. Okrem toho, skúšky viery nám umožňujú vidieť, či naša viera naozaj má moc posilniť nás. Pomáha nám to tiež odhaliť slabiny našej viery, vďaka čomu lepšie dokážeme urobiť kroky na nápravu. A keď sa úspešne vyrovnávame so skúškami, môže to pomôcť ďalším stať sa Ježišovými učeníkmi. Zo všetkých síl sa teda usilujme zachovať si silnú vieru — vieru, ktorá po tom, čo bola podrobená jednej skúške za druhou, bude môcť byť „nájdená ako príčina na chválu a slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista“. — 1. Petra 1:7.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 13]

Abrahám sa vďaka svojim skutkom viery stal Jehovovým priateľom

[Obrázky na strane 15]

Skúšky môžu ukázať, že naša viera skutočne má moc posilniť nás

[Prameň ilustrácie na strane 12]

Z diela Illustrated Edition of the Holy Scriptures od Cassella, Pettera a Galpina