Výstup na „dno“ Saby

OSTROV Saba v Holandských Antilách bol kedysi útočiskom pirátov, ktorí brázdili vody Karibiku a útočili na lode v snahe získať nejakú korisť. Dnes je tento maličký ostrov, ktorý leží 240 kilometrov východne od Portorika, domovom okolo 1600 obyvateľov, z ktorých piati sú Jehovovi svedkovia. Títo nebojácni Boží služobníci tu však hľadajú niečo, čo má oveľa väčšiu hodnotu ako ukoristené bohatstvo. Usilovne hľadajú ľudí, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. — Skutky 13:48.

Dobré posolstvo o Božom Kráľovstve sa na Sabu prvý raz dostalo 22. júna 1952, keď pri brehoch tohto ostrova zakotvil 18-metrový škuner Sibia patriaci Jehovovým svedkom. (Matúš 24:14) Aby sa misionári Gust Maki a Stanley Carter dostali do hlavného mesta Saby nazývaného The Bottom, čiže „dno“, museli prejsť po „Rebríku“, ako miestni obyvatelia nazývajú chodník s vyše 500 kamennými schodmi. * Tento úzky chodník bol celé stáročia jedinou prístupovou cestou k obyvateľom ostrova.

Prvá správa o kresťanskom svedeckom diele na Sabe bola uverejnená v Ročenke Jehovových svedkov 1966. Uvádzala, že na ostrove je len jeden činný svedok. Neskôr tu niekoľko rokov zvestovala dobré posolstvo jedna rodina z Kanady. Nedávno navštívili tento ostrov Russel a Kathy, manželia zo Spojených štátov, ktorí sú už na dôchodku. Počas návštevy sa zapojili aj do zvestovateľského diela. Pozrime sa, čo zažili.

 Návšteva Saby

Spolu s manželkou sme prišli na Sabu lietadlom. Na letisku nás čakal náš hostiteľ Ronald, ktorý bol v 90. rokoch minulého storočia väčšinu času jediným svedkom na ostrove. Potešila ho malá debnička so zeleninou, ktorú sme mu priniesli ako dar, pretože ľudia na ostrove nepestujú zeleninu vo veľkom. Nastupujeme do malého nákladného auta a kľukatou cestou pomaly vystupujeme k vrcholu vyhasnutej sopky Mount Scenery.

Zastavujeme sa v dedine Hell’s Gate, kde Ronald overuje, či je na verejnej informačnej tabuli ešte stále vyvesená pozvánka na nedeľnú verejnú prednášku. Sme radi, že je, a tak Ron znovu nasadá do auta a stúpame ďalej k najväčšej dedine ostrova nazývanej Windwardside. Názov tejto malebnej dediny v preklade znamená „náveterná strana“ a naozaj sa nachádza na náveternej strane ostrova vo výške okolo 400 metrov nad morom. Ako odbočujeme k Ronovmu domu, nad vchodom vidíme farebný nápis Sála Kráľovstva Jehovových svedkov.

Pri obede kladiem Ronovi otázku, pre ktorú sme ho vlastne navštívili: „Čo ťa viedlo k tomu, že si prišiel zvestovať posolstvo o Kráľovstve na Sabu?“

„Keď sa v roku 1993 skončila výstavba odbočky Jehovových svedkov na Portoriku,“ hovorí Ron, „spolu s manželkou sme túžili zostať v zahraničnom pridelení. Už skôr sme s jednou priekopníckou dvojicou navštívili Sabu, a tak sme vedeli, že hoci tu v tom čase bolo 1400 obyvateľov, neboli tu žiadni svedkovia. Porozprávali sme sa s členmi výboru odbočky na Portoriku a povedali sme im, že by sme sa tu radi usadili.

Veci sa vyvíjali priaznivo a napokon sme získali povolenie presťahovať sa sem. Žiaľ, o dva roky moja manželka vážne ochorela a museli sme sa vrátiť do Kalifornie. Po jej smrti som sa však vrátil na Sabu. Viete, rád dokončím to, čo začnem.“

Zvestovanie na Sabe z domu do domu

Obývacia izba Ronovho storočného domu slúži zároveň aj ako sála Kráľovstva. * Kým raňajkujeme a pripravujeme sa na zvestovateľskú službu, do kuchyne, ktorá je vonku pri dome, nám prší. Po raňajkách sa však oblaky trhajú a my ideme zvestovať z domu do domu do mestečka The Bottom. Ron pri každom dome domáceho pozdraví a osloví ho menom. Rozprávame sa o nedávnej udalosti, o ktorej sa ľudia mohli dozvedieť z miestnych správ. Väčšina ľudí pozná Rona a jeho zvestovanie a mnohí ochotne prijímajú biblickú literatúru.

Ak dedinčanov nepoznáte, zapisovať si tých, ktorí prejavili záujem o posolstvo o Kráľovstve, môže byť náročné. Prečo? Lebo „zákon vyžaduje, aby boli všetky domy natreté rovnakou farbou,“ hovorí Ron. A naozaj, ako sa pozerám okolo seba, vidím, že všetky domy sú biele s červenou strechou.

Na záver biblického rozhovoru pozývame domáceho na verejnú biblickú prednášku, ktorá sa bude konať v nedeľu v sále Kráľovstva. Keď nie je Ron odcestovaný, má verejnú prednášku každú nedeľu. V súčasnosti sa na Sabe vedie biblické štúdium so 17 záujemcami. V roku 2004 sa na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti zúčastnilo 20 ľudí. A hoci sa môže zdať, že je to málo, tento počet predstavuje viac ako jedno percento z celkového počtu obyvateľov na Sabe.

Jehovovi svedkovia vynakladajú mimoriadne úsilie, aby sa s Božím posolstvom záchrany dostali k toľkým ľuďom, ku koľkým je to len možné. Či ide o taký maličký ostrov, ako je Saba, alebo o celý kontinent, Jehovovi svedkovia si verne plnia svoje poverenie ‚robiť učeníkov z ľudí všetkých národov‘. — Matúš 28:19.

Žiaľ, naša návšteva sa končí. Ako nastupujeme do lietadla, mávame nášmu hostiteľovi na rozlúčku. Na túto návštevu Saby i na výstup na „dno“ budeme však určite radi spomínať!

[Poznámky pod čiarou]

[Mapy na strane 10]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

PORTORIKO

[Prameň ilustrácie na strane 10]

Pozadie: www.sabatourism.com