‚Verný otrok‘ skladá skúšku!

„Je ustanovený čas, aby sa súd začal od Božieho domu.“ — 1. PETRA 4:17.

1. Čo zistil Ježiš pri prehliadke „otroka“?

NA LETNICE roku 33 n. l. ustanovil Ježiš „otroka“, ktorý mal jeho „čeľadi“ zabezpečovať pokrm v pravý čas. V roku 1914 zasadol Ježiš na kráľovský trón a zakrátko prišiel čas, aby tohto „otroka“ preskúmal. Vtedy zistil, že väčšina členov triedy „otroka“ bola „verná a rozvážna“. Preto ich ustanovil „nad celým svojím majetkom“. (Matúš 24:45–47) Bol tu však aj zlý otrok, ktorý nebol ani verný, ani rozvážny.

„Ten zlý otrok“

2, 3. Odkiaľ sa vzal „ten zlý otrok“ a ako sa ním stal?

² Ježiš hovoril o zlom otrokovi hneď, ako sa zmienil o „vernom a rozvážnom otrokovi“. Povedal: „Keby si ten zlý otrok azda povedal vo svojom srdci: ‚Môj pán sa oneskoruje,‘ a začal by svojich spoluotrokov biť a jesť a piť s nepolepšiteľnými opilcami, pán toho otroka príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, ktorú nepozná, a čo najprísnejšie ho potresce a určí mu miesto s pokrytcami. Tam bude jeho plač a škrípanie zubov.“ ​(Matúš 24:48–51) Vyjadrenie „ten zlý otrok“ obracia našu pozornosť na Ježišove predchádzajúce slová o vernom a rozvážnom otrokovi. Áno, „zlý otrok“ vyšiel z radov verného otroka. * Ako sa to stalo?

³ Pred rokom 1914 si mnohí členovia triedy verného otroka robili veľké nádeje na to, že sa v tom roku stretnú so Ženíchom v nebi. Ich očakávania sa však nenaplnili, čo spolu s ďalšími činiteľmi viedlo k tomu, že sa mnohí sklamali a niekoľkí zatrpkli. Niektorí z nich začali slovne „biť“ svojich niekdajších bratov a spolčili sa s „nepolepšiteľnými opilcami“, náboženskými skupinami takzvaného kresťanstva. — Izaiáš 28:1–3; 32:6.

4. Ako Ježiš zaobchádzal so „zlým otrokom“ a so všetkými, ktorí prejavili ducha „zlého otroka“?

⁴ Títo bývalí kresťania dostali označenie „zlý otrok“ a Ježiš ich ‚čo najprísnejšie potrestal‘. Ako? Zavrhol ich, a tým prišli aj o nebeskú nádej. No neboli ihneď zničení. Najskôr museli isté obdobie plakať a škrípať zubami ‚vonku v tme‘, mimo kresťanského zboru. (Matúš 8:12) Od toho času aj niekoľkí ďalší pomazaní prejavili podobného zlého ducha a pridali sa k „zlému otrokovi“. Ich nevernosť napodobnili tiež niektorí z „iných oviec“. (Ján 10:16) Všetci títo Kristovi nepriatelia končia v rovnakej duchovnej ‚tme vonku‘.

5. Ako na rozdiel od „zlého otroka“ reagoval na skúšky verný a rozvážny otrok?

⁵ Verný a rozvážny otrok podstúpil také isté skúšky ako „ten zlý otrok“. Verný otrok však nezatrpkol. Dal sa usmerniť. (2. Korinťanom 13:11) Láska členov triedy verného otroka k Jehovovi a k bratom zosilnela.  Vďaka tomu sú v týchto búrlivých „posledných dňoch“ ‚stĺpom a oporou pravdy‘. — 1. Timotejovi 3:15; 2. Timotejovi 3:1.

Rozvážne a pochabé panny

6. a) Ako Ježiš znázornil rozvážnosť triedy verného otroka? b) Aké posolstvo hlásali pomazaní kresťania pred rokom 1914?

⁶ Keď Ježiš dohovoril o ‚tom zlom otrokovi‘, povedal dve podobenstvá, v ktorých ukázal, prečo budú niektorí pomazaní kresťania verní a rozvážni, zatiaľ čo iní nie. * O rozvážnosti povedal takéto podobenstvo: „Vtedy bude nebeské kráľovstvo podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozvážnych. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej, kým tie rozvážne si vzali s lampami aj olej v nádobkách.“ ​(Matúš 25:1–4) Tých desať panien nám pripomína pomazaných kresťanov pred rokom 1914. Títo kresťania vypočítali, že čoskoro sa má zjaviť ženích, Ježiš Kristus. Preto mu „vyšli v ústrety“ tak, že odvážne zvestovali o konci „ustanovených časov národov“ v roku 1914. — Lukáš 21:24.

7. Kedy a prečo pomazaní kresťania akoby „zaspali“?

⁷ Nemýlili sa. V roku 1914 sa ustanovené časy národov skutočne skončili a pod Kristovým vedením začalo činnosť Božie Kráľovstvo. Ale udialo sa to v neviditeľných nebesiach. Na zemi začalo ľudstvo trpieť predpovedaným „beda“. (Zjavenie 12:10, 12) Nasledoval čas skúšok. Pomazaní kresťania tomu všetkému úplne nerozumeli a mysleli si, že „sa ženích zdržal“. Zmätok v mysli a nepriateľstvo sveta spôsobili, že ich organizované kazateľské dielo sa celkovo spomalilo, až sa takmer zastavilo. Podobne ako panny z podobenstva, aj oni v duchovnom zmysle „zadriemali a zaspali“, tak ako sa to stalo neverným kresťanom po smrti Ježišových apoštolov. — Matúš 25:5; Zjavenie 11:7, 8; 12:17.

8. Čo predchádzalo zvolaniu „Ženích je tu!“ a čo mali po ňom pomazaní kresťania urobiť?

⁸ V roku 1919 sa však stalo niečo nečakané. V podobenstve čítame: „O polnoci nastal krik: ‚Ženích je tu! Vyjdite mu naproti!‘ Vtedy všetky tie panny vstali a dali si do poriadku lampy.“ ​(Matúš 25:6, 7) Práve keď sa situácia zdala beznádejná, zaznela výzva do činnosti! Predtým, v roku 1918, prišiel Ježiš ako „posol zmluvy“, do Jehovovho duchovného chrámu preskúmať a očistiť Boží zbor. (Malachiáš 3:1) Teraz mu mali pomazaní kresťania vyjsť naproti na pozemské nádvoria tohto chrámu. Prišiel čas, aby začali ‚svietiť‘. — Izaiáš 60:1; Filipanom 2:14, 15.

9, 10. Prečo boli niektorí kresťania v roku 1919 „rozvážni“ a niektorí „pochabí“?

⁹ Ale niektoré panny z podobenstva mali problém! Ježiš pokračoval: „Tie pochabé povedali rozvážnym: ‚Dajte nám niečo z vášho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘“ ​(Matúš 25:8) Bez oleja lampy nesvietia. Olej do lámp nám pripomína, že praví ctitelia Boha môžu niesť svetlo vďaka Božiemu Slovu pravdy a Božiemu duchu. (Žalm 119:130; Daniel 5:14) Pred rokom 1919 sa  rozvážni pomazaní kresťania aj napriek dočasnému duchovnému zoslabeniu usilovne snažili zistiť, čo od nich Boh chce. Preto keď zaznela výzva, boli pripravení začať svietiť. — 2. Timotejovi 4:2; Hebrejom 10:24, 25.

¹⁰ Niektorí pomazaní však neboli pripravení prinášať obete ani sa namáhať, hoci vrúcne túžili byť so Ženíchom. A tak neboli pripravení, keď prišiel čas zapojiť sa do kázania dobrého posolstva. (Matúš 24:14) Dokonca sa snažili spomaliť svojich horlivých spoločníkov, čím ich vlastne žiadali o niečo z ich zásoby oleja. Ako zareagovali rozvážne panny v Ježišovom podobenstve? Povedali: „Možno by nebolo dosť pre nás i pre vás. Choďte radšej k predavačom a kúpte si.“ ​(Matúš 25:9) Podobne aj verní pomazaní kresťania odmietli v roku 1919 urobiť čokoľvek, čo by zmenšilo ich schopnosť niesť svetlo, a tak pri prehliadke obstáli.

11. Čo sa stalo pochabým pannám?

¹¹ Na záver Ježiš hovorí: „Kým si [pochabé panny] odišli nakúpiť, prišiel ženích, a panny, ktoré boli pripravené, vošli s ním na svadobnú hostinu; a dvere sa zavreli. Potom prišli aj ostatné panny a povedali: ‚Pane, pane, otvor nám!‘ Ale on odpovedal a riekol: ‚Pravdivo vám hovorím, nepoznám vás.‘“ ​(Matúš 25:10–12) Niektoré panny neboli pripravené na príchod Ženícha. Preto pri prehliadke neobstáli a prišli o možnosť zúčastniť sa na nebeskej svadobnej hostine. To bolo skutočne smutné!

Podobenstvo o talentoch

12. a) Ako Ježiš znázornil vernosť? b) Koho predstavoval muž, ktorý „odcestoval do cudziny“?

¹² Po znázornení rozvážnosti prešiel Ježiš k znázorneniu vernosti. Povedal: „Je to tak, ako keď človek, ktorý sa chystal na cestu do cudziny, povolal svojich otrokov a zveril im svoj majetok. A jednému dal päť talentov, inému dva, ďalšiemu jeden, každému podľa jeho vlastnej schopnosti, a odcestoval do cudziny.“ ​(Matúš 25:14, 15) Mužom z podobenstva je sám Ježiš, ktorý „odcestoval do cudziny“, keď v roku 33 n. l. vystúpil do neba. Ale ešte predtým zveril „svoj majetok“ verným učeníkom. Ako?

13. Ako Ježiš pripravil pôdu na veľkú kazateľskú kampaň a akými slovami poveril svojich „otrokov“ „obchodovať“?

¹³ Počas služby na zemi začal Ježiš pripravovať pôdu na veľkú kazateľskú kampaň tým, že zvestoval dobré posolstvo o Kráľovstve po celom Izraeli. (Matúš 9:35–38) Skôr ako „odcestoval do cudziny“, dal túto kampaň na starosť verným učeníkom slovami: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Matúš 28:18–20) Týmito slovami poveril svojich „otrokov“, aby do jeho návratu „obchodovali“ ‚každý  podľa svojej schopnosti‘.

14. Prečo sa neočakávalo, že všetci budú mať na „obchodovaní“ rovnakú účasť?

¹⁴ Vyjadrenie ‚podľa schopnosti‘ poukazuje na to, že všetci kresťania v prvom storočí nemali rovnaké okolnosti ani možnosti slúžiť. Niektorým, k nim patrili Pavol a Timotej, umožňovali okolnosti zapojiť sa do diela kázania a vyučovania v najplnšej možnej miere. Iných kresťanov okolnosti veľmi obmedzovali. Napríklad niektorí boli otrokmi, ďalší boli chorí, pokročilého veku alebo mali rodinné záväzky. Samozrejme, niektoré výsady v zbore neboli prístupné všetkým učeníkom. Pomazané ženy a niektorí pomazaní muži v zbore nevyučovali. (1. Korinťanom 14:34; 1. Timotejovi 3:1; Jakub 3:1) No bez ohľadu na situáciu jednotlivých kresťanov, všetci Kristovi pomazaní učeníci — muži i ženy — dostali za úlohu „obchodovať“, čiže dobre využívať príležitosti a okolnosti, ktoré mali, na kresťanskú službu. To isté robia aj novodobí kresťania.

Prehliadka sa začína!

15, 16. a) Kedy prišiel čas účtovať? b) Aké nové príležitosti na „obchodovanie“ dostali verní?

¹⁵ Podobenstvo pokračuje: „Po dlhom čase prišiel pán tých otrokov a účtoval s nimi.“ ​(Matúš 25:19) V roku 1914 — čo bol od roku 33 n. l. naozaj dlhý čas — sa začala prítomnosť Ježiša Krista v kráľovskej moci. O tri a pol roka, v roku 1918, prišiel do Božieho duchovného chrámu a naplnil slová apoštola Petra: „Je ustanovený čas, aby sa súd začal od Božieho domu.“ ​(1. Petra 4:17; Malachiáš 3:1) Prišiel čas účtovať.

¹⁶ Čo robili otroci, Ježišovi pomazaní bratia, s Kráľovými „talentmi“? Od roku 33 n. l., vrátane obdobia pred rokom 1914, s nimi mnohí usilovne „obchodovali“. (Matúš 25:16) Aj za prvej svetovej vojny prejavovali veľkú túžbu slúžiť Pánovi. Prišiel  čas, keď bolo vhodné dať verným nové príležitosti na „obchodovanie“. Čas konca tohto systému vecí sa už začal. Dobré posolstvo sa malo kázať po celom svete. Bolo treba zobrať ‚úrodu zeme‘. (Zjavenie 14:6, 7, 14–16) Bolo treba nájsť posledných členov triedy pšenice a zhromaždiť „veľký zástup“ iných oviec. — Zjavenie 7:9; Matúš 13:24–30.

17. V akom zmysle vošli verní pomazaní kresťania „do radosti svojho pána“?

¹⁷ Žatva je radostné obdobie. (Žalm 126:6) Bolo teda vhodné, že keď v roku 1919 udelil Ježiš svojim pomazaným bratom väčšiu zodpovednosť, povedal: „Bol si verný nad málom. Ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána.“ ​(Matúš 25:21, 23) Túto radosť Pána, ktorý krátko predtým zasadol na kráľovský trón v Božom Kráľovstve, si nedokážeme ani predstaviť. (Žalm 45:1, 2, 6, 7) Trieda verného otroka zažíva túto radosť tak, že na zemi zastupuje svojho Kráľa a zveľaďuje jeho majetok. (2. Korinťanom 5:20) Potešenie, ktoré z toho má, vidno z prorockých slov Izaiáša 61:10: „Celkom istotne budem jasať v Jehovovi. Moja duša sa bude tešiť v mojom Bohu. Veď mi obliekol odevy záchrany.“

18. Prečo niektorí pri prehliadke neobstáli a ako skončili?

¹⁸ Žiaľ, niektorí pri prehliadke neobstáli. V podobenstve čítame: „Predstúpil ten, ktorý dostal jeden talent, a povedal: ‚Pane, vedel som, že si neúprosný človek, že žneš, kde si nezasial, a zhromažďuješ, kde si neprevieval. Preto som sa bál a odišiel som a skryl som tvoj talent v zemi. Tu máš, čo je tvoje.‘“ ​(Matúš 25:24, 25) Tak ani niektorí pomazaní kresťania „neobchodovali“. Pred rokom 1914 nehovorili nadšene o svojej nádeji ďalším a ani v roku 1919 s tým nechceli začať. Ako zareagoval Ježiš na ich bezočivosť? Odobral im všetky výsady a ‚vyhodil ich von do tmy, kde bude ich plač a škrípanie zubov‘. — Matúš 25:28, 30.

Prehliadka pokračuje

19. Ako prehliadka pokračuje a čo sú všetci pomazaní kresťania odhodlaní robiť?

¹⁹ Samozrejme, väčšina ľudí, ktorí sa v čase konca stali Kristovými pomazanými otrokmi, ešte neslúžila Jehovovi, keď v roku 1918 začal Ježiš prehliadku. Vyhli sa prehliadke? Rozhodne nie. V rokoch 1918–1919, keď obstál v skúške verný a rozvážny otrok ako trieda, sa prehliadka iba začala. Prehliadka jednotlivých pomazaných kresťanov pokračuje, kým nebudú trvale zapečatení. (Zjavenie 7:1–3) S týmto vedomím sú Kristovi pomazaní bratia odhodlaní ďalej verne „obchodovať“. Sú rozhodnutí prejavovať rozvahu tak, že si budú udržiavať veľkú zásobu oleja, aby ich svetlo mohlo jasne svietiť. Vedia, že keď budú ako jednotlivci verní do konca svojho života, Ježiš ich prijme do nebeského príbytku. — Matúš 24:13; Ján 14:2–4; 1. Korinťanom 15:50, 51.

20. a) Čo sú dnes odhodlané robiť iné ovce? b) Čo si uvedomujú pomazaní kresťania?

 ²⁰ Veľký zástup iných oviec napodobňuje pomazaných bratov. Členovia tejto triedy si uvedomujú, že poznanie Božích predsavzatí so sebou prináša veľkú zodpovednosť. (Ezechiel 3:17–21) Preto aj oni študujú Bibliu a navštevujú zhromaždenia, aby si pomocou Jehovovho Slova a svätého ducha udržali veľkú zásobu oleja. A svoje svetlo nechávajú svietiť v diele kázania a vyučovania. Tak „obchodujú“ spolu so svojimi pomazanými bratmi. Ale pomazaní kresťania si veľmi dobre uvedomujú, že talenty boli zverené im. Oni zodpovedajú za to, ako sa spravuje Pánov pozemský majetok. I keď je ich málo, túto zodpovednosť nemôžu prenechať veľkému zástupu. Verný a rozvážny otrok na to pamätá, a preto sa ďalej ujíma vedenia v starostlivosti o Kráľove záležitosti a oddaným členom veľkého zástupu je vďačný za podporu. Oni zas uznávajú zodpovednosť pomazaných bratov a považujú za veľkú výsadu, že môžu pracovať pod ich dohľadom.

21. Aké nabádanie platí pre všetkých kresťanov od roku 1919 až dodnes?

²¹ Teda hoci tieto dve podobenstvá vnášajú svetlo do udalostí, ktoré sa udiali v roku 1919 alebo približne v tom období, v zásade sa týkajú všetkých pravých kresťanov žijúcich v posledných dňoch. A tak aj nabádanie, ktoré dal Ježiš v závere podobenstva o desiatich pannách a ktoré sa v prvom rade týkalo pomazaných kresťanov pred rokom 1919, v zásade stále platí pre každého kresťana. Preto si všetci vezmime k srdcu Ježišove slová: „Zostaňte bdelí, lebo nepoznáte deň ani hodinu.“ — Matúš 25:13.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Kedy vykonal Ježiš prehliadku svojich nasledovníkov a čo zistil?

• Prečo si niektorí pomazaní kresťania osvojili ducha ‚toho zlého otroka‘?

• Ako sa môžeme v duchovnom ohľade prejaviť ako rozvážni?

• Ako môžeme pokračovať v „obchodovaní“, a tak napodobňovať Ježišových verných pomazaných bratov?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 16]

KEDY PRÍDE JEŽIŠ?

V Matúšovi 24. a 25. kapitole sa o tom, že Ježiš „príde“, hovorí v rôznych kontextoch. Na to, aby „prišiel“, nemusí sa doslova premiestniť. „Prichádza“ v tom zmysle, že obracia svoju pozornosť na ľudstvo alebo na svojich nasledovníkov, často preto, aby súdil. Teda v roku 1914 „prišiel“ a začal byť prítomný ako Kráľ dosadený na trón. (Matúš 16:28; 17:1; Skutky 1:11) V roku 1918 „prišiel“ ako posol zmluvy a začal súdiť ľudí, ktorí tvrdili, že slúžia Jehovovi. (Malachiáš 3:1–3; 1. Petra 4:17) V Armagedone „príde“ vykonať rozsudok nad Jehovovými nepriateľmi. — Zjavenie 19:11–16.

Príchod, o ktorom sa viac ráz hovorí v Matúšovi 24:29–44 a 25:31–46, sa uskutoční vo „veľkom súžení“. (Zjavenie 7:14) Na druhej strane príchod viackrát spomínaný v Matúšovi 24:45 až 25:30 súvisí so súdom prebiehajúcim od roku 1918. Tento súd sa týka ľudí, ktorí o sebe hovoria, že sú Ježišovými učeníkmi. Bolo by napríklad nerozumné povedať, že udelenie odmeny vernému otrokovi a vykonanie rozsudku nad pochabými pannami a lenivým otrokom, ktorý ukryl Pánov talent, sa uskutoční pri Ježišovom „príchode“ vo veľkom súžení. To by znamenalo, že veľa pomazaných by Ježiš posúdil ako neverných a bolo by ich treba nahradiť. No zo Zjavenia 7:3 vidíme, že v tom čase už budú všetci Kristovi pomazaní otroci trvale ‚zapečatení‘.

[Obrázok na strane 14]

„Zlý otrok“ nedostal v roku 1919 žiadne požehnanie

[Obrázok na strane 15]

Múdre panny boli pri príchode ženícha pripravené

[Obrázok na strane 17]

Verný otrok „obchodoval“

Lenivý otrok „neobchodoval“

[Obrázky na strane 18]

Pomazaní a „veľký zástup“ ďalej nechávajú svietiť svoje svetlo