Vyjadruj náklonnosť členom svojej rodiny

„SPÁĽ ju, ak to dokážeš! No tak spáľ ju!“ vyzýval Tohru svoju manželku Joko. * „Aj to urobím,“ odsekla a škrtla zápalkou, aby podpálila fotografiu, na ktorej boli oni dvaja. Potom vykríkla: „Podpálim tento dom!“ Nato Tohru udrel manželku po líci, a tak násilným spôsobom ukončil hádku.

Pred tromi rokmi Tohru a Joko začali spolu žiť ako šťastná manželská dvojica. Kde sa teda stala chyba? Hoci Tohru pôsobil ako príjemný muž, jeho manželka mala dojem, že jej nevyjadruje náklonnosť a že sa nezaujíma o jej pocity. Zdalo sa, že Tohru nevie reagovať na jej lásku. Joko sa s tým nedokázala vyrovnať a bola čoraz viac podráždená a nahnevaná. Začala trpieť nespavosťou, úzkosťou, depresiami, stratila chuť do jedla, bola podráždená a dokonca zažívala panické ataky. No Tohrua akoby napätá atmosféra v jeho domácnosti vôbec netrápila. Zdalo sa mu, že všetko je v poriadku.

‚Kritické časy, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘

Takéto problémy sú dnes bežné. Apoštol Pavol predpovedal, že pre našu dobu budú príznační ľudia „bez prirodzenej náklonnosti“. (2. Timotejovi 3:1–5) Pôvodné grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „bez prirodzenej náklonnosti“, úzko súvisí so slovom, ktoré opisuje prirodzenú náklonnosť medzi členmi rodiny. V našej dobe sa rozhodne prejavuje nedostatok takej náklonnosti. I keď v rodine nejaká náklonnosť existuje, jej členovia si ju zriedkakedy navzájom vyjadrujú.

Mnohí rodičia dnes nevedia, ako vyjadriť svojim deťom lásku a náklonnosť. Niektorí vyrástli v rodinnom prostredí, kde bol nedostatok náklonnosti, a neuvedomujú si, že život môže byť oveľa šťastnejší a príjemnejší, ak človek náklonnosť cíti a vyjadruje ju. Tak to zrejme bolo aj v prípade Tohrua. Keď bol malý, jeho otec bol stále v práci a domov prichádzal neskoro večer. Málokedy sa s ním rozprával, a ak aj áno, bol hrubý. Aj Tohruova matka pracovala na plný úväzok a netrávila s ním veľa času. Vychovávala ho televízia. V ich rodine nikdy nezaznela pochvala ani neexistovala komunikácia.

Určitým činiteľom môže byť aj kultúra. V niektorých častiach Latinskej Ameriky je v rozpore s miestnou kultúrou, aby muž vyjadroval náklonnosť svojej manželke. V mnohých orientálnych a afrických krajinách je tradíciou neprejavovať náklonnosť slovami alebo skutkami. Manželia možno považujú za trápne po vedať manželke alebo deťom „milujem ťa“ či „mám ťa rád“. Poučenie v tomto smere môžeme získať z najvýznamnejšieho rodinného vzťahu, ktorý obstál v skúške času.

Príkladný rodinný vzťah

Najlepším vzorom pre rodiny je dôverný vzťah medzi Jehovom Bohom a jeho jednosplodeným Synom. Vyjadrujú si navzájom lásku dokonalým spôsobom. Počas nespočetných tisícročí sa duchovný tvor, ktorý sa neskôr stal Ježišom Kristom, tešil zo šťastného vzťahu so svojím Otcom. Toto puto opísal slovami: „[Stal] som sa tým, čo mal zvlášť rád deň čo deň, a celý čas som sa pred ním [radoval].“ ​(Príslovia 8:30) Tento Syn si bol taký istý Otcovou láskou, že mohol pred druhými vyhlásiť, že Jehova ho mal deň čo deň mimoriadne rád. Celý čas bol pri svojom Otcovi šťastný.

I keď bol Boží Syn na zemi ako človek Ježiš, jeho Otec ho uisťoval o svojej hlbokej láske. Ježiš po krste počul hlas svojho Otca: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(Matúš 3:17) Aké povzbudzujúce vyjadrenie lásky na začiatku Ježišovej služby na zemi! Keď Ježiš počul schválenie od svojho Otca hneď po tom, ako sa úplne rozpamätal na svoj život v nebi, určite to potešilo jeho srdce.

Teda Jehova je najznamenitejším príkladom v tom, ako v najplnšej miere prejavuje lásku svojej univerzálnej rodine. Ak prijímame Ježiša Krista, aj my sa môžeme tešiť z Jehovovej náklonnosti. (Ján 16:27) Hoci nebudeme počuť slová z neba, uvidíme prejavy Jehovovej lásky v prírode, v opatrení Ježišovej výkupnej obete a v iných oblastiach. (1. Jána 4:9, 10) Jehova dokonca počúva naše modlitby a odpovedá na ne tak, aby to bolo v našom najlepšom záujme. (Žalm 145:18; Izaiáš 48:17) Keď si pestujeme dôverný vzťah k Jehovovi, prehlbuje sa naše ocenenie pre jeho láskyplnú starostlivosť.

Ježiš sa od svojho Otca naučil, ako prejavovať empatiu, ohľaduplnosť, láskavosť a hlboký záujem o druhých. Vysvetlil: „Čokoľvek [Otec] robí, to isté robí aj Syn. Pretože Otec má náklonnosť k Synovi, ukazuje mu všetko, čo sám robí.“ ​(Ján 5:19, 20) My sa zas môžeme naučiť umeniu vyjadrovať náklonnosť tak, že budeme študovať príklad, ktorý dal Ježiš počas svojho života na zemi. — Filipanom 1:8.

Ako vyjadrovať náklonnosť v rodine

Keďže „Boh je láska“ a my sme stvorení ‚na jeho obraz‘, máme schopnosť vnímať i vyjadrovať lásku. (1. Jána 4:8; 1. Mojžišova 1:26, 27) Táto schopnosť sa však neprejavuje automaticky. Aby sme mohli náklonnosť vyjadrovať, musíme najprv k partnerovi a deťom náklonnosť cítiť. Buď vnímavý a všímaj si na nich pekné vlastnosti, hoci by sa spočiatku aj javili ako bezvýznamné, a zaoberaj sa nimi v mysli. Možno povieš: ‚Na mojom manželovi [manželke alebo deťoch] nie je nič príťažlivé.‘ Tí, ktorí žijú v dohodnutom manželstve, možno necítia k svojim partnerom náklonnosť. Niektorí možno nechceli mať deti. No zamyslime sa, ako Jehova zmýšľal o svojej symbolickej manželke, izraelskom národe, v desiatom storočí pred n. l. Hoci Boží prorok Eliáš prišiel k záveru, že v desaťkmeňovom izraelskom národe nie sú žiadni iní Jehovovi ctitelia, Jehova tento  národ pozorne preskúmal a našiel značný počet ľudí — celkovo 7000 —, ktorí mali v jeho očiach príťažlivé vlastnosti. Mohol by si napodobňovať Jehovu tak, že budeš na členoch svojej rodiny hľadať to dobré? — 1. Kráľov 19:14–18.

Ak chceš, aby iní členovia rodiny cítili tvoju náklonnosť, musíš sa vedome snažiť prejavovať ju. Vždy, keď si na nich všimneš niečo chvályhodné, vyjadri svoje ocenenie slovami. Pri opise schopnej manželky Božie Slovo uvádza jednu zaujímavú črtu jej rodiny: „Jej synovia vstali a vyhlásili ju za šťastnú; jej majiteľ vstáva a chváli ju.“ ​(Príslovia 31:28) Všimni si, ako ochotne si členovia tejto rodiny navzájom vyjadrujú ocenenie. Keď otec slovami chváli svoju manželku, dáva tým vynikajúci príklad synovi — povzbudzuje ho, aby často chválil svoju partnerku, keď sa ožení.

Aj rodičia urobia dobre, ak budú chváliť svoje deti. Tak môžu vštepiť do srdca detí sebaúctu. Veď napokon, ako môže človek „milovať svojho blížneho ako sám seba“, ak nemá k sebe úctu? (Matúš 22:39) Na druhej strane, ak rodičia deti vždy kritizujú a nikdy ich nechvália, deti môžu ľahko stratiť sebaúctu a môžu mať ťažkosti s prejavovaním náklonnosti druhým. — Efezanom 4:31, 32.

Pomoc existuje

Čo ak si nevyrastal v milujúcej rodine? Napriek tomu sa môžeš naučiť vyjadrovať náklonnosť. Prvým krokom je uvedomiť si, že máš tento problém, a uznať, že je potrebné na ňom pracovať. Božie Slovo, Biblia, je v tomto smere veľkou pomocou. Možno ju prirovnať k zrkadlu. Keď sa skúmame v biblickom učení ako v zrkadle, vidíme v ňom chyby alebo nedostatky nášho zmýšľania. (Jakub 1:23) Akékoľvek nevhodné sklony môžeme upraviť v súlade s biblickým učením. (Efezanom 4:20–24; Filipanom 4:8, 9) Mali by sme to robiť pravidelne a nikdy ‚sa nevzdávať v konaní toho, čo je znamenité‘. — Galaťanom 6:9.

Pre niektorých je ťažké prejavovať náklonnosť vzhľadom na ich výchovu alebo kultúru. No posledné štúdie ukazujú, že takéto prekážky možno prekonať. Dr. Daniel Goleman, odborník na duševné zdravie, vysvetľuje, že ‚aj najhlbšie vštepené zvyky, ktoré človek získal v detstve, sa dajú zmeniť‘. Pred vyše 19 storočiami Biblia ukázala, že s pomocou Božieho ducha sa dajú pretvoriť aj tie najhlbšie zakorenené sklony srdca. Nabáda nás: „Zoblečte si starú osobnosť s jej zvykmi a oblečte si novú osobnosť.“ — Kolosanom 3:9, 10.

Keď rodina zistí, že má tento problém, môže sa pri štúdiu Biblie naň zamerať. Vyhľadajte si napríklad v biblickej konkordancii slovo „náklonnosť“. Okrem iného tam nájdete aj tento text: „Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ ​(Jakub 5:11) Potom pouvažujte o biblickej správe o Jóbovi a zamerajte sa pri tom na to, ako Jehova prejavil Jóbovi nežnú náklonnosť a milosrdenstvo. Nepochybne budeš chcieť napodobňovať Jehovu v tom, že budeš prejavovať nežnú náklonnosť a milosrdenstvo svojej rodine.

Keďže sme však nedokonalí, ‚všetci sa mnohokrát potkýname‘ v slovách. (Jakub 3:2)  V kruhu rodiny sa nám môže stať, že nepoužijeme svoj jazyk povzbudzujúcim spôsobom. Práve v tomto ohľade je potrebná modlitba a spoliehanie sa na Jehovu. Nevzdávaj sa. ‚Ustavične sa modli.‘ (1. Tesaloničanom 5:17) Jehova pomôže tým, ktorí túžia po náklonnosti v rodine, ako aj tým, ktorí ju chcú prejavovať, ale niečo im v tom bráni.

Okrem toho Jehova láskavo zabezpečil pomoc v kresťanskom zbore. Jakub napísal: „Je niekto medzi vami [duchovne] chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene.“ ​(Jakub 5:14) Áno, starší v zboroch Jehovových svedkov môžu byť veľkou pomocou rodinám, ktorých členovia majú ťažkosti s vyjadrovaním náklonnosti jeden druhému. Hoci starší nie sú terapeutmi, môžu trpezlivo pomáhať svojim spoluveriacim. To neznamená, že im budú hovoriť, čo by mali robiť, ale pripomenú im Jehovov pohľad na vec a budú sa s nimi a za nich modliť. — Žalm 119:105; Galaťanom 6:1.

V prípade Tohrua a Joko si kresťanskí starší vždy vypočuli ich problémy a utešili ich. (1. Petra 5:2, 3) Niekedy ich navštívil starší s manželkou, aby Joko mohla mať úžitok zo spoločnosti skúsenej kresťanskej ženy, ktorá by ju mohla ‚viesť k rozvážnosti, aby milovala svojho manžela‘. (Títovi 2:3, 4) Prejavovaním pochopenia a súcitu voči spolukresťanom, ktorí majú trápenie a prežívajú bolesť, sa starší stávajú ‚úkrytom pred vetrom a skrýšou pred lejakom‘. — Izaiáš 32:1, 2.

S pomocou láskavých starších si Tohru postupne uvedomil, že má problém vyjadrovať svoje emócie a že v týchto „posledných dňoch“ Satan útočí na rodiny. (2. Timotejovi 3:1) Tohru sa rozhodol, že bude s týmto problémom bojovať. Prišiel na to, že koreňom jeho neschopnosti vyjadrovať lásku je to, že on sám v detstve lásku nepociťoval. Vďaka vážnemu štúdiu Biblie a modlitbe sa Tohru postupne stal vnímavým na emocionálne potreby svojej manželky.

Hoci sa Joko na Tohrua predtým hnevala, keď pochopila jeho rodinné zázemie a uvedomila si vlastné chyby, začala sa veľmi usilovať o to, aby na svojom manželovi videla to dobré. (Matúš 7:1–3; Rimanom 5:12; Kolosanom 3:12–14) Úpenlivo prosila Jehovu, aby jej dal silu milovať svojho manžela. (Filipanom 4:6, 7) Na radosť svojej manželky začal Tohru po čase vyjadrovať svoju náklonnosť.

Áno, i keď je pre teba ťažké vnímať a vyjadrovať náklonnosť v rodine, tento problém rozhodne môžeš prekonať. Božie Slovo nám dáva vynikajúce rady. (Žalm 19:7) Keď si uvedomíš závažnosť tejto veci, budeš sa snažiť vidieť na členoch svojej rodiny to dobré, budeš študovať a uplatňovať Božie Slovo, budeš sa spoliehať na Jehovu vo vrúcnych modlitbách a vyhľadáš pomoc zrelých kresťanských starších, môžeš prekonať to, čo sa zdá ako neprekonateľná bariéra medzi tebou a tvojou rodinou. (1. Petra 5:7) Aj ty môžeš zažiť takú radosť, akú zažil jeden manžel v Spojených štátoch. Bol povzbudený k tomu, aby svojej manželke vyjadroval náklonnosť. Keď nakoniec pozbieral odvahu povedať jej „milujem ťa“, bol prekvapený jej reakciou. So slzami radosti v očiach povedala: „Aj ja ťa milujem. Ale hovoríš mi to prvýkrát po 25 rokoch.“ Nečakaj tak dlho, kým svojmu manželskému partnerovi a deťom vyjadríš náklonnosť!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 28]

Jehova poskytuje pomoc vo svojom Slove, Biblii