Kresťania potrebujú jeden druhého

„Sme údmi, ktoré patria k sebe.“ — EFEZANOM 4:25.

1. Čo uvádza jedna encyklopédia o ľudskom tele?

ĽUDSKÉ telo je zázrak stvorenia! Jedna encyklopédia uvádza: „Ľudia niekedy nazývajú ľudské telo najúžasnejším mechanizmom, aký bol kedy zostrojený. Samozrejme, ľudské telo nie je mechanizmus. Ale v mnohých ohľadoch sa k nemu dá prirovnať. Tak ako nejaký mechanizmus, aj telo sa skladá z mnohých častí. Každá časť tela, podobne ako každá časť mechanizmu, vykonáva špecifickú úlohu. Ale všetky časti navzájom spolupracujú, a tak prispievajú k hladkej činnosti tela alebo mechanizmu.“ — The World Book Encyclopedia.

2. V akých ohľadoch sú ľudské telo a kresťanský zbor podobné?

² Áno, ľudské telo má mnoho častí, čiže údov, a každá časť je na niečo potrebná. Ani jedna žilka, sval alebo iná časť tela nie je bezúčelná. Podobne aj každý člen kresťanského zboru môže nejako prispieť k duchovnému zdraviu a kráse zboru. (1. Korinťanom 12:14–26) Hoci žiaden člen zboru by sa nemal cítiť nadradený nad inými, nikto by tiež nemal sám seba považovať za nepotrebného. — Rimanom 12:3.

3. Ako slová v Efezanom 4:25 ukazujú, že kresťania potrebujú jeden druhého?

³ Tak ako sú údy ľudského tela navzájom od seba závislé, aj kresťania potrebujú jeden druhého. Apoštol Pavol napísal pomazaným spoluveriacim tieto slová: „Teraz, keď ste odložili falošnosť, hovorte každý pravdu so svojím blížnym, lebo sme údmi, ktoré patria k sebe.“ ​(Efezanom 4:25) Keďže údy „Kristovho tela“ — členovia duchovného Izraela — „patria k sebe“, je medzi nimi pravdovravnosť a dobrá spolupráca. Áno, každý z nich patrí k všetkým ostatným. (Efezanom 4:11–13) S nimi radostne a jednotne spolupracujú aj pravdovravní kresťania s pozemskou nádejou.

4. V akých ohľadoch možno pomáhať novým?

⁴ Každý rok sú pokrstené tisíce ľudí, ktorí majú nádej na život v pozemskom raji.  Ostatní členovia zboru im ochotne pomáhajú ‚spieť k zrelosti‘. (Hebrejom 6:1–3) K tejto pomoci môže patriť napríklad odpovedanie na biblické otázky alebo poskytovanie praktickej pomoci v službe. Novým môžeme pomáhať aj tak, že im dáme dobrý príklad v pravidelnej a aktívnej účasti na kresťanských zhromaždeniach. V časoch tiesne ich môžeme povzbudzovať alebo utešovať. (1. Tesaloničanom 5:14, 15) Mali by sme hľadať spôsoby, ako pomáhať druhým ‚chodiť ďalej v pravde‘. (3. Jána 4) Či už sme mladí, alebo starí, či sme práve začali kráčať v pravde, alebo v nej chodíme už celé roky, môžeme prispievať k duchovnému blahu spoluveriacich — a oni nás naozaj potrebujú.

Ponúkli potrebnú pomoc

5. Ako Akvila a Priscilla pomáhali Pavlovi?

⁵ Kresťanské manželské dvojice patria k tým, ktorí s radosťou pomáhajú spoluveriacim. Napríklad Akvila a jeho manželka Priscilla (Priska) pomáhali Pavlovi. Prijali ho do svojho domu, pracovali spolu s ním ako výrobcovia stanov a pomáhali mu vybudovať v Korinte nový zbor. (Skutky 18:1–4) Nejakým bližšie neurčeným spôsobom kvôli Pavlovi dokonca vystavili svoj život nebezpečenstvu. Táto dvojica žila práve v Ríme, keď Pavol tamojším kresťanom napísal: „Odovzdajte moje pozdravy Priske a Akvilovi, mojim spolupracovníkom v Kristu Ježišovi, ktorí vydali do nebezpečenstva vlastný krk za moju dušu, ktorým ďakujem nielen ja, ale aj všetky zbory z národov.“ ​(Rimanom 16:3, 4) Tak ako Akvila a Priscilla, aj niektorí novodobí kresťania budujú zbory a rôznymi spôsobmi pomáhajú spoluctiteľom. Niekedy dokonca riskujú svoj život, len aby iných Božích služobníkov ochránili pred brutalitou alebo pred hrozbou smrti z rúk prenasledovateľov.

6. Akú pomoc dostal Apollo?

⁶ Akvila s Priscillou pomohli aj výrečnému kresťanovi Apollovi, ktorý učil obyvateľov Efezu o Ježišovi Kristovi. Apollo v tom čase vedel iba o krste, ktorý vykonával Ján, na znak pokánia z hriechov proti zmluve Zákona. Akvila a Priscilla si všimli, že Apollo potrebuje určitú pomoc, a tak ‚mu presnejšie vysvetlili Božiu cestu‘. Pravdepodobne mu ukázali, že ku kresťanskému krstu patrí byť ponorený do vody a prijať vyliatie svätého ducha. Apollo toto vysvetlenie uznal. Neskôr v Achaji „veľmi pomohol tým, ktorí z Božej nezaslúženej láskavosti uverili. Totiž dôrazne a dôkladne verejne dokazoval, že Židia nemajú pravdu, keď ukazoval z Písiem, že Ježiš je Kristus.“ ​(Skutky 18:24–28) Komentáre našich spoluctiteľov môžu často prehĺbiť naše porozumenie Božieho Slova. Aj v tomto smere potrebujeme jeden druhého.

Poskytovanie hmotnej pomoci

7. Ako reagovali Filipania, keď ich spolukresťania potrebovali hmotnú pomoc?

⁷ Členovia kresťanského zboru vo Filipi veľmi milovali Pavla a počas jeho pobytu v Tesalonike mu posielali hmotné dary. (Filipanom 4:15, 16) Keď bratia v Jeruzaleme potrebovali  hmotnú pomoc, Filipania boli ochotní dať im finančný príspevok až nad svoje možnosti. Pavol si natoľko cenil vynikajúceho ducha bratov a sestier z Filipi, že ich dával za príklad iným veriacim. — 2. Korinťanom 8:1–6.

8. Akého ducha prejavil Epafroditus?

⁸ Keď bol Pavol vo väzenských putách, Filipania mu neposlali len hmotné dary, ale vyslali aj osobného posla Epafrodita. Ten „sa pre Pánovo dielo takmer priblížil k smrti, vystaviac svoju dušu nebezpečenstvu,“ napísal Pavol, „aby plne vynahradil vašu neprítomnosť v preukazovaní osobnej služby pre mňa.“ ​(Filipanom 2:25–30; 4:18) Nevieme, či bol Epafroditus starší, alebo služobný pomocník. Bol však obetavým a nápomocným kresťanom a Pavol ho naozaj potreboval. Je v tvojom zbore niekto ako Epafroditus?

Boli „posilňujúcou pomocou“

9. Aký príklad máme v Aristarchovi?

⁹ Láskyplní bratia a sestry, ako boli Akvila, Priscilla a Epafroditus, sú v každom zbore veľmi oceňovaní. Niektorí naši spoluctitelia môžu byť podobní kresťanovi Aristarchovi z prvého storočia. On i ďalší boli Pavlovi „posilňujúcou pomocou“, zrejme zdrojom útechy alebo pomocou v základných, praktických veciach. (Kolosanom 4:10, 11) Aristarchus sa takýmto počínaním prejavil ako skutočný Pavlov priateľ v čase núdze. Bol takým človekom, o akom sa píše v Prísloviach 17:17: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ Nemali by sme sa všetci snažiť byť pre našich spolukresťanov „posilňujúcou pomocou“? Pomocnú ruku by sme mali podať najmä tým, ktorých postihlo nejaké nešťastie.

10. Aký príklad dal kresťanským starším Peter?

¹⁰ Zvlášť kresťanskí starší musia byť posilňujúcou pomocou svojim duchovným bratom a sestrám. Kristus povedal apoštolovi Petrovi: „Posilňuj svojich bratov.“ ​(Lukáš 22:32) Peter bol schopný to robiť, lebo najmä po Ježišovom vzkriesení sa prejavil v zhode so svojím menom silný ako skala. Starší, všetkými možnými spôsobmi sa snažte ochotne a citlivo konať to isté, lebo vaši spoluveriaci vás potrebujú. — Skutky 20:28–30; 1. Petra 5:2, 3.

11. Aký úžitok nám môže priniesť úvaha o duchu, akého prejavoval Timotej?

¹¹ Pavlov spoločník na cestách, Timotej, bol starším, ktorý sa hlboko zaujímal o iných kresťanov. Hoci mal určité zdravotné ťažkosti, prejavoval neochvejnú vieru a ‚otrocky slúžil s Pavlom pri podporovaní dobrého posolstva‘. Preto mohol apoštol Pavol Filipanom napísať: „Nemám nikoho iného s takým postojom, aký má on, ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci.“ ​(Filipanom 2:20, 22; 1. Timotejovi 5:23; 2. Timotejovi 1:5) Keď budeme prejavovať podobného ducha ako Timotej, môžeme byť pre spoluctiteľov Jehovu požehnaním. Je pravda, že musíme zápasiť s vlastnými ľudskými slabosťami a rôznymi skúškami, ale aj my môžeme a mali by sme prejavovať silnú vieru a láskyplný záujem o našich duchovných bratov a sestry. Vždy by sme mali pamätať na to, že nás potrebujú.

Ženy, ktoré sa zaujímali o druhých

12. Čo sa môžeme naučiť z príkladu Dorkas?

¹² Medzi zbožné ženy, ktoré sa zaujímali o druhých, patrila Dorkas. Keď zomrela, učeníci zavolali Petra a priviedli ho do jednej hornej miestnosti. Tam „všetky vdovy pristúpili k nemu plačúc a ukazovali mnoho spodných a vrchných odevov, ktoré urobila Dorkas, kým bola s nimi“. Dorkas bola potom privedená späť k životu a nepochybne ďalej „oplývala dobrými skutkami a darmi milosrdenstva“. Aj v dnešnom kresťanskom zbore sú ženy ako Dorkas, ktoré možno šijú druhým odevy alebo robia iné láskavé skutky pre ľudí v núdzi. Samozrejme, ich  dobré skutky súvisia hlavne s podporou záujmov Kráľovstva a s účasťou na diele robenia učeníkov. — Skutky 9:36–42; Matúš 6:33; 28:19, 20.

13. Ako Lýdia prejavila záujem o spolukresťanov?

¹³ Aj iná bohabojná žena, Lýdia, sa zaujímala o druhých. Narodila sa v Tyatíre, ale žila vo Filipi, keď tam Pavol okolo roku 50 n. l. kázal. Lýdia bola pravdepodobne židovskou prozelytkou, ale vo Filipi bolo zrejme málo Židov a nebola tam synagóga. Ona a ďalšie zbožné ženy sa schádzali pri rieke uctievať Boha a tam im tento apoštol oznámil dobré posolstvo. Správa hovorí: „Jehova otvoril dokorán [Lýdiino] srdce, aby venovala pozornosť tomu, o čom hovoril Pavol. Teraz keď bola pokrstená ona a jej domácnosť, úpenlivo prosila a povedala: ‚Ak ste usúdili, že som verná Jehovovi, vojdite do môjho domu a zostaňte.‘ A prinútila nás.“ ​(Skutky 16:12–15) Keďže Lýdia chcela robiť druhým dobro, presvedčila Pavla i jeho spoločníkov, aby u nej zostali. Ako veľmi si ceníme, keď vľúdni a láskaví kresťania dnes prejavujú podobnú pohostinnosť! — Rimanom 12:13; 1. Petra 4:9.

Potrebujeme aj vás, mladí

14. Ako Ježiš Kristus zaobchádzal s deťmi?

¹⁴ Pri zrode kresťanského zboru stál láskavý, vrúcny Boží Syn, Ježiš Kristus. Ľudia sa pri ňom cítili príjemne, lebo bol naplnený láskou a súcitom. Keď raz začali ľudia prinášať svoje malé deti k Ježišovi, učeníci sa snažili poslať ich preč. Ale Ježiš povedal: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Pravdivo vám hovorím: Ktokoľvek neprijíma Božie kráľovstvo ako malé dieťa, určite doň nevojde.“ ​(Marek 10:13–15) Ak chceme získať požehnania Kráľovstva, musíme byť takí pokorní a dychtiví učiť sa ako malé deti. Ježiš prejavil lásku deťom tak, že ich bral do náručia a žehnal ich. (Marek 10:16) A ako je to s vami, deti, dnes? Buďte si isté, že členovia zboru vás milujú a potrebujú.

15. Aké skutočnosti z Ježišovho života sú zaznamenané v Lukášovi 2:40–52 a aký príklad dal Ježiš mladým?

¹⁵ Ježiš už v mladosti prejavoval lásku k Bohu i k Písmam. Keď mal 12 rokov, cestoval so svojimi rodičmi, Jozefom a Máriou, z Nazaretu  do Jeruzalema na sviatok Pesach. Na spiatočnej ceste Ježišovi rodičia zistili, že Ježiš nie je v skupine ľudí, ktorí cestovali s nimi. Nakoniec ho našli sedieť v jednej z chrámových miestností, ako počúva židovských učiteľov a kladie im otázky. Ježiš, prekvapený, že Jozef s Máriou nevedeli, kde ho hľadať, sa ich opýtal: „Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ Vrátil sa domov s rodičmi, ďalej sa im podriaďoval a robil pokroky v múdrosti i v telesnom raste. (Lukáš 2:40–52) Aký vynikajúci príklad dal Ježiš našim mladým! Aj oni by mali poslúchať svojich rodičov a zaujímať sa o spoznávanie duchovných vecí. — 5. Mojžišova 5:16; Efezanom 6:1–3.

16. a) Čo volali niektorí chlapci, keď Ježiš vydával svedectvo v chráme? b) Akú výsadu majú mladí kresťania dnes?

¹⁶ Ako mladý človek možno aj ty vydávaš svedectvo o Jehovovi v škole alebo chodíš z domu do domu so svojimi rodičmi. (Izaiáš 43:10–12; Skutky 20:20, 21) Keď Ježiš krátko pred svojou smrťou vydával svedectvo a uzdravoval ľudí v chráme, niektorí chlapci volali: „Zachráň, prosíme, Dávidovho Syna!“ Hlavných kňazov a znalcov Písma to nahnevalo a protestovali: „Počuješ, čo hovoria?“ „Áno,“ odpovedal Ježiš. „Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“ ​(Matúš 21:15–17) Ako tie deti, aj vy, mladí v zbore, máte úžasnú výsadu chváliť Boha a jeho Syna. Chceme a potrebujeme, aby ste stáli po našom boku ako hlásatelia Kráľovstva.

Keď nastanú nepriaznivé okolnosti

17, 18. a) Prečo Pavol zorganizoval zbierku pre kresťanov v Judei? b) Aký účinok mali na židovských a nežidovských kresťanov dobrovoľné príspevky pre judských veriacich?

¹⁷ Nech už sú naše okolnosti akékoľvek, láska nás podnecuje pomáhať spolukresťanom v núdzi. (Ján 13:34, 35; Jakub 2:14–17) Práve láska k bratom a sestrám v Judei podnietila Pavla zorganizovať pre nich zbierku medzi zbormi v Achaji, Galácii, Macedónii a v oblasti Ázie. Prenasledovanie, občianske nepokoje a hlad, ktoré zažívali učeníci v Jeruzaleme, viedli zrejme k tomu, čo Pavol nazval ‚utrpenia‘, ‚súženie‘ a ‚plienenie ich majetku‘. (Hebrejom 10:32–34; Skutky 11:27–12:1) Preto si vzal na starosť peňažnú zbierku pre chudobných kresťanov v Judei. — 1. Korinťanom 16:1–3; 2. Korinťanom 8:1–4, 13–15; 9:1, 2, 7.

¹⁸ Dobrovoľné dary týmto svätým v Judei dokázali, že medzi židovskými a nežidovskými ctiteľmi Jehovu existuje bratské puto. Peňažnými príspevkami mali kresťania z pohanov možnosť prejaviť judským spoluctiteľom aj vďačnosť za duchovné bohatstvo, ktoré od nich získali. Teda dávali si hmotné i duchovné dary. (Rimanom 15:26, 27) Aj v dnešnej dobe sú príspevky pre spoluveriacich, ktorí sa ocitli v núdzi, dobrovoľné a sú dávané z lásky. (Marek 12:28–31) Aj v tomto ohľade jeden druhého potrebujeme, aby sa dosiahlo vyrovnanie a aby ten, ‚kto má málo, nemal primálo‘. — 2. Korinťanom 8:15.

19, 20. Uveď príklad, ako Jehovov ľud poskytuje pomoc, keď sa stanú katastrofy.

¹⁹ Keďže si uvedomujeme, že kresťania potrebujú jeden druhého, rýchlo prichádzame na pomoc našim bratom a sestrám vo viere.  Všimnime si napríklad, čo sa stalo, keď začiatkom roku 2001 postihli Salvádor pustošivé zemetrasenia a zosuvy pôdy. Jedna správa uvádza: „Bratia vo všetkých častiach Salvádora začali ihneď organizovať pomoc. Pomocnú ruku ponúkli aj skupiny bratov z Guatemaly, Spojených štátov a Kanady... Zakrátko bolo postavených vyše 500 domov a 3 pekné sály Kráľovstva. Usilovná práca a spolupráca týchto obetavých bratov priniesla veľké svedectvo.“

²⁰ Iná správa z Južnej Afriky uviedla: „Hrozivé záplavy, ktoré zničili veľké časti Mozambiku, postihli aj mnohých našich kresťanských bratov. Odbočke v Mozambiku sa podarilo zabezpečiť väčšinu potrebných vecí. No požiadala nás, aby sme poslali postihnutým bratom zachovalé oblečenie. Zhromaždili sme toľko šatstva, že sme bratom v Mozambiku poslali 12-metrový kontajner plný šiat.“ Áno, aj v týchto ohľadoch potrebujeme jeden druhého.

21. O čom budeme uvažovať v ďalšom článku?

²¹ Ako už bolo spomenuté, všetky časti ľudského tela sú dôležité. To isté rozhodne platí aj o kresťanskom zbore. Všetci jeho členovia potrebujú jeden druhého. Potrebujú tiež ďalej slúžiť v jednote. Nasledujúci článok rozoberie niektoré činitele, ktoré to umožňujú.

Ako by si odpovedal?

• Aká podobnosť je medzi ľudským telom a kresťanským zborom?

• Ako reagovali raní kresťania, keď ich spoluveriaci potrebovali pomoc?

• Aké biblické príklady ukazujú, že kresťania potrebujú jeden druhého a že si navzájom pomáhajú?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 10]

Akvila a Priscilla sa zaujímali o iných

[Obrázky na strane 12]

Keď nastanú nepriaznivé okolnosti, členovia Jehovovho ľudu pomáhajú jeden druhému aj iným