Vyrovnali sa s ostňom v tele
Vyrovnali sa s ostňom v tele
„Bol mi daný osteň do tela, Satanov anjel, aby ma stále fackoval.“ — 2. KORINŤANOM 12:7.
1. Aké problémy dnes ľudia zažívajú?
ZÁPASÍŠ s nejakou pretrvávajúcou skúškou? Ak áno, nie si sám. Verní kresťania v týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, zažívajú intenzívny odpor, rodinné problémy, choroby, finančné starosti, emocionálny tlak, stratu blízkych následkom smrti a iné ťažkosti. (2. Timotejovi 3:1–5) V určitých krajinách život mnohých ohrozuje nedostatok potravín a vojny.
2, 3. K akému negatívnemu postoju by mohli viesť naše problémy podobné ostňom a aké nebezpečenstvo tu hrozí?
2 Niekto sa pre takéto problémy môže cítiť úplne zdrvený, zvlášť ak ho postihnú viaceré ťažkosti naraz. Všimni si, čo hovoria Príslovia 24:10: „Stratil si odvahu v deň tiesne? Tvojej sily bude málo.“ Áno, strata odvahy následkom skúšok nás môže pripraviť o potrebnú silu a môže oslabiť naše rozhodnutie vytrvať až do konca. Ako by sa to mohlo stať?
3 Nuž pri strate odvahy môžeme stratiť objektívny pohľad na situáciu. Napríklad je ľahké zveličovať ťažkosti, ktoré zažívame, a začať sa ľutovať. Niektorí môžu dokonca kričať k Bohu: „Prečo dopúšťaš, aby sa mi také niečo stalo?“ Ak sa v srdci niekoho zakorení takýto negatívny postoj, môže ho pripraviť o radosť a otriasť jeho dôverou. Boží služobník by mohol natoľko stratiť odvahu, že by dokonca prestal bojovať „znamenitý boj viery“. — 1. Timotejovi 6:12.
4, 5. Aký podiel má Satan v niektorých prípadoch na tom, že zažívame problémy, no v čo môžeme dôverovať?
4 Naše skúšky určite nespôsobuje Jehova Boh. (Jakub 1:13) Niektoré skúšky prichádzajú jednoducho preto, lebo sa snažíme zostať verní Bohu. Všetci, ktorí slúžia Jehovovi, sa v skutočnosti stávajú terčom Božieho hlavného nepriateľa, Satana Diabla. Tento zlý „boh tohto systému vecí“ sa v krátkom čase, ktorý mu ešte zostáva, snaží prinútiť každého, kto miluje Jehovu, aby sa vzdal a prestal konať Božiu vôľu. (2. Korinťanom 4:4) Celému spoločenstvu našich bratov na svete spôsobuje toľko utrpenia, koľko len môže. (1. Petra 5:9) Pravda, nie všetky naše problémy spôsobuje priamo Satan. Môže však využívať tieto problémy, aby nás ešte viac oslabil.
5 Bez ohľadu na to, nakoľko mocný je Satan so svojimi zbraňami, môžeme nad ním zvíťaziť! Prečo si tým môžeme byť takí istí? Lebo Jehova Boh bojuje v náš prospech. Zaistil, aby jeho služobníci neboli v nevedomosti o Satanových taktikách. (2. Korinťanom 2:11) Božie Slovo nám veľa hovorí o skúškach, ktoré zažívajú praví kresťania. V prípade apoštola Pavla Biblia používa vyjadrenie ‚osteň v tele‘. Prečo? Pozrime sa, ako Božie Slovo objasňuje toto vyjadrenie. Potom pochopíme, že nielen my potrebujeme Jehovovu pomoc, aby sme mohli zvíťaziť v skúškach.
Prečo sú skúšky ako ostne
6. Čo Pavol mienil tým, že má ‚osteň v tele‘, a čo mohlo byť týmto ostňom?
6 Pavol, ktorý zažíval ťažké skúšky, pod inšpiráciou napísal: „Bol mi daný osteň do tela, Satanov anjel, aby ma stále fackoval, a tak aby som sa nadmerne nevyvyšoval.“ (2. Korinťanom 12:7) Čo bolo týmto ostňom v Pavlovom tele? Osteň, ktorý je zabodnutý hlboko pod kožu, určite spôsobuje bolesť. Táto metafora teda naznačuje, že Pavlovi niečo spôsobovalo bolesť — fyzickú, citovú alebo obidve. Pavol možno trpel následkom toho, že mal poškodený zrak alebo mal nejakú inú telesnú chybu. Alebo tento osteň možno súvisel s ľuďmi, ktorí napádali Pavlovo oprávnenie byť apoštolom a spochybňovali hodnotu jeho kázania a vyučovania. (2. Korinťanom 10:10–12; 11:5, 6, 13) Nech to bolo čokoľvek, tento osteň Pavlovi zostal a nemohol ho odstrániť.
7, 8. a) Aký je význam vyjadrenia ‚stále fackovať‘? b) Prečo je životne dôležité, aby sme sa vyrovnali s akýmikoľvek ostňami, ktoré nás teraz trápia?
7 Všimni si, že tento osteň Pavla stále fackoval. Je zaujímavé, že grécke slovo, ktoré tu Pavol použil, je odvodené od slova „hánky“. Toto slovo je v doslovnom zmysle použité aj v Matúšovi 26:67 a v obraznom zmysle v 1. Korinťanom 4:11. V týchto veršoch vyjadruje myšlienku bitia päsťami. Vzhľadom na Satanovu silnú nenávisť voči Jehovovi a jeho služobníkom si môžeme byť istí, že Diabol bol rád, keď Pavla stále fackoval nejaký osteň. Dnes je Satan rovnako rád, keď aj nás trápi nejaký osteň v tele.
8 Preto potrebujeme tak ako Pavol vedieť, ako sa môžeme s týmito ostňami vyrovnať. Závisí od toho samotný náš život! Pamätaj, že Jehova chce, aby sme žili večne v jeho novom svete, kde nás už viac nebudú trápiť problémy podobné ostňom. Aby nám Boh pomohol zvíťaziť a získať túto úžasnú cenu, dáva nám vo svojom svätom Slove, Biblii, mnoho príkladov, ktoré ukazujú, že jeho verní služobníci sa úspešne vyrovnali s rôznymi ostňami v tele. Boli to obyčajní, nedokonalí ľudia, ako sme my. Uvažovanie o niektorých z tohto veľkého ‚oblaku svedkov‘ nám môže pomôcť ‚s vytrvalosťou bežať preteky, ktoré sú nám predložené‘. (Hebrejom 12:1) Rozjímanie o tom, čo vydržali, môže v nás vybudovať dôveru, že aj my môžeme zvládnuť akékoľvek ostne, ktoré Satan používa proti nám.
Ostne, ktoré trápili Mefibóšeta
9, 10. a) Čo spôsobilo, že Mefibóšet musel znášať osteň v tele? b) Akú láskavosť prejavil kráľ Dávid Mefibóšetovi a ako môžeme Dávida napodobňovať?
9 Uvažuj o Mefibóšetovi, synovi Dávidovho priateľa Jonatána. Keď mal Mefibóšet päť rokov, prišla správa, že jeho otec Jonatán a jeho starý otec, kráľ Saul, boli zabití. Chlapcova opatrovateľka podľahla panike. „Odnášala [ho]... ale stalo sa, ako v panike bežala, aby utiekla, že padol a ochrnul.“ (2. Samuelova 4:4) Toto postihnutie bolo pre Mefibóšeta určite veľkým ostňom, ktorý musel od malička znášať.
10 O niekoľko rokov kráľ Dávid z veľkej lásky k Jonatánovi prejavil Mefibóšetovi milujúcu láskavosť. Dávid mu vrátil všetku pôdu, ktorá patrila Saulovi, a ustanovil Saulovho sluhu Cibu, aby sa o túto pôdu staral. Dávid okrem toho Mefibóšetovi povedal: ‚Budeš trvale jesť chlieb pri mojom stole.‘ (2. Samuelova 9:6–10) Dávidova milujúca láskavosť poskytla Mefibóšetovi nepochybne útechu a pomohla zmierniť bolesť vyplývajúcu z jeho postihnutia. Aké znamenité poučenie! Aj my by sme mali prejavovať láskavosť tým, ktorí zápasia s ostňom v tele.
11. Čo tvrdil Ciba o Mefibóšetovi, ale ako vieme, že to bola lož? (Pozri poznámku pod čiarou.)
11 Neskôr musel Mefibóšet zápasiť s ďalším ostňom v tele. Jeho sluha Ciba ho ohovoril pred kráľom Dávidom, ktorý práve vtedy utekal * Dávid uveril Cibovým ohováračským rečiam a celý Mefibóšetov majetok previedol na tohto luhára! — 2. Samuelova 16:1–4.
z Jeruzalema pre vzburu svojho syna Abšalóma. Ciba povedal, že Mefibóšet z nelojálnosti zostal v Jeruzaleme v nádeji, že získa kráľovstvo pre seba.12. Ako reagoval Mefibóšet na situáciu, do ktorej sa dostal, a aký znamenitý príklad nám tým dal?
12 Keď sa Mefibóšet konečne stretol s kráľom Dávidom, povedal mu, ako to naozaj bolo. Plánoval pripojiť sa k Dávidovi, no Ciba mu úskočne ponúkol, že pôjde namiesto neho. Napravil Dávid vzniknutú krivdu? Čiastočne. Pôdu rozdelil medzi oboch týchto mužov. To mohlo byť pre Mefibóšeta ďalším potenciálnym ostňom v tele. Bol veľmi sklamaný? Protestoval proti Dávidovmu rozhodnutiu a sťažoval sa, že je to nespravodlivé? Nie, pokorne súhlasil s kráľovým prianím. Zameral sa na to, čo bolo pozitívne — radoval sa, že právoplatný kráľ Izraela sa bezpečne vrátil. Mefibóšet dal naozaj znamenitý príklad tým, že zniesol postihnutie, ohováranie i sklamanie. — 2. Samuelova 19:24–30.
Nehemiáš zniesol skúšky
13, 14. Aké ostne musel znášať Nehemiáš, keď sa vrátil do Jeruzalema, aby znovu postavil jeho múry?
13 Uvažuj o symbolických ostňoch, ktoré znášal Nehemiáš, keď sa v piatom storočí pred n. l. vrátil do neopevneného mesta Jeruzalema. Mesto našiel v podstate nechránené a Židia, ktorí sa doň vrátili, neboli nijako organizovaní, nemali odvahu a boli v Jehovových očiach nečistí. Hoci kráľ Artaxerxes poveril Nehemiáša, aby znovu postavil jeruzalemské múry, Nehemiáš zakrátko zistil, že miestodržiteľom okolitých krajín sa jeho úloha vôbec nepáči. „Zdalo [sa im to] veľmi zlé, že nejaký muž prišiel hľadať niečo dobré pre synov Izraela.“ — Nehemiáš 2:10.
14 Títo odporcovia z iných národov robili všetko, čo bolo v ich moci, len aby zastavili Nehemiáša v práci. Pre Nehemiáša boli ich vyhrážky, lži, ohováračské reči a zastrašovanie — vrátane špehov, ktorí boli vyslaní, aby mu nahnali strach — určite ako trvalé ostne v tele. Podľahol úkladom týchto nepriateľov? Nie! Vložil plnú dôveru v Boha a nepoľavil. A tak keď boli jeruzalemské múry napokon znovu postavené, stali sa trvalým svedectvom o tom, ako Jehova láskyplne podporoval Nehemiáša. — Nehemiáš 4:1–12; 6:1–19.
15. Aké problémy medzi Židmi veľmi trápili Nehemiáša?
15 Nehemiáš ako miestodržiteľ musel čeliť aj mnohým problémom medzi Božím Nehemiáš 5:1–10) Mnohí Židia porušovali sabat, nepodporovali Lévitov a neprispievali na chrám. Niektorí si tiež brali ‚ašdódske, ammónske a moábske manželky‘. Ako to len Nehemiáša bolelo! No žiaden z týchto ostňov ho nedonútil vzdať sa. Znovu a znovu sa prejavoval ako horlivý zástanca Božích spravodlivých zákonov. Kiež podobne ako Nehemiáš nedovolíme, aby nás neverné konanie druhých odradilo od lojálnej služby Jehovovi. — Nehemiáš 13:10–13, 23–27.
ľudom. Tieto ťažkosti boli ako ostne, ktoré ho veľmi trápili, lebo ovplyvňovali vzťah tohto ľudu k Jehovovi. Bohatí vyžadovali vysoké úroky a ich chudobnejší bratia sa museli vzdávať svojej pôdy a dokonca predávať svoje deti do otroctva, aby mohli splatiť dlhy a zaplatiť aj perzskú daň. (Mnohí ďalší verní vytrvali
16–18. Aký rodinný konflikt trápil Izáka a Rebeku, Annu, Dávida a Hozeáša?
16 Biblia obsahuje mnohé ďalšie príklady ľudí, ktorí sa vyrovnali s tiesnivými situáciami pôsobiacimi ako ostne. Jedným z bežných zdrojov takýchto ostňov boli rodinné problémy. Ezauove dve manželky boli „Izákovi a Rebeke [jeho rodičom] zdrojom horkosti ducha“. Rebeka dokonca povedala, že sa jej pre tie jeho manželky sprotivil život. (1. Mojžišova 26:34, 35; 27:46) Uvažuj tiež o Anne a o tom, ako ju jej manželská sokyňa Peninna „bolestne sužovala“ za to, že Anna bola neplodná. Anna možno znášala toto sužovanie často v súkromí ich domu. Peninna ju sužovala aj na verejnosti — nepochybne pred príbuznými a priateľmi —, keď ich rodina prišla na sviatok do Šíla. Bolo to, akoby Anne vtláčala osteň do tela ešte hlbšie. — 1. Samuelova 1:4–7.
17 Zamysli sa aj nad tým, čo znášal Dávid pre chorobnú žiarlivosť svojho svokra, kráľa Saula. Aby si uchránil svoj život, bol nútený žiť v jaskyniach v pustatine En-gedi, kde musel prechádzať strmými a nebezpečnými skalnými priesmykmi. Táto nespravodlivosť ho určite trápila, pretože neurobil Saulovi nič zlé. Napriek tomu Dávid musel byť celé roky na úteku — a to všetko pre Saulovu žiarlivosť. — 1. Samuelova 24:14, 15; Príslovia 27:4.
18 Predstav si tiež rodinný konflikt, ktorý trápil proroka Hozeáša. Jeho manželka sa stala cudzoložnicou. Jej nemravnosť bola pre neho určite ako ostne zabodnuté do srdca. A ešte väčšie muky musel prežívať, keď mala zo svojho cudzoložstva dve nemanželské deti! — Hozeáš 1:2–9.
19. Aké prenasledovanie znášal prorok Michajah?
19 Ďalším ostňom v tele býva prenasledovanie. Zamysli sa nad skúsenosťou proroka Michajaha. 1. Kráľov 22:6, 9, 15–17, 23–28) Spomeň si tiež na Jeremiáša a na to, ako s ním zaobchádzali jeho prenasledovatelia, ktorí ho chceli zabiť. — Jeremiáš 20:1–9.
Keď Michajah videl, ako sa kráľ Achab obklopil falošnými prorokmi a ako verí ich očividným lžiam, určite to trápilo jeho spravodlivú dušu. Čo urobil vodca týchto podvodníkov, keď Michajah povedal Achabovi, že všetci títo proroci hovoria na základe ‚klamlivého ducha‘? „Udrel Michajaha po líci“! Ešte horšia bola Achabova reakcia na Jehovovo varovanie, že snahy obnoviť Rámot-gileád sú odsúdené na neúspech. Achab nariadil, aby bol Michajah uvrhnutý do väzenia so zníženým prídelom jedla. (20. Aké ostne musela znášať Noema a ako bola odmenená?
20 Strata niekoho blízkeho je ďalším trpkým zážitkom, ktorý môže byť ako osteň v tele. Noema musela zniesť bolestnú stratu svojho manžela i svojich dvoch synov, ktorí zomreli. Krátko po týchto bolestných ranách sa vrátila do Betlehema. Svojim priateľkám povedala, aby ju už nenazývali Noema, ale menom Mara, ktoré vyjadruje horkosť toho, čo zažila. Napokon však Jehova odmenil jej vytrvalosť tým, že jej dal vnuka, ktorý sa stal súčasťou rodovej línie Mesiáša. — Rút 1:3–5, 19–21; 4:13–17; Matúš 1:1, 5.
21, 22. Aká strata postihla Jóba a ako Jób reagoval?
21 Pomysli na to, aký šok zažil Jób, keď sa dopočul o náhlej a krutej smrti svojich desiatich milovaných detí, nehľadiac na to, že už stratil všetok dobytok a sluhov. Zrazu sa zdalo, že sa mu zrútil celý svet! Keď sa Jób ešte len spamätával z týchto rán, Satan ho postihol chorobou. Jób si mohol dokonca myslieť, že na túto zhubnú chorobu napokon zomrie. Jeho bolesť sa stala takou neznesiteľnou, že smrť by bol považoval za úľavu. — Jób 1:13–20; 2:7, 8.
22 Akoby toho ešte nebolo dosť, prišla k nemu manželka a zo žiaľu a úzkosti zvolala: „Prekľaj Boha, a zomri!“ Aký osteň to bol pre jeho ubolené telo! Potom Jóbovi traja spoločníci namiesto toho, aby Jóba utešovali, útočili na neho zdanlivo rozumnou argumentáciou, obviňovali ho z tajných hriechov a tvrdili, že tie sú dôvodom jeho nešťastia. Svojimi chybnými argumentmi symbolicky vrážali ostne do jeho tela hlbšie a hlbšie. Pamätaj tiež, že Jób nevedel, prečo sa mu dejú tieto hrozné veci; ani nevedel, že jeho život má byť ušetrený. No „v tomto všetkom Jób nezhrešil, ani nepripísal Bohu nič nesprávne“. (Jób 1:22; 2:9, 10; 3:3; 14:13; 30:17) Hoci znášal mnohé ostne naraz, nikdy sa nevzdal svojej rýdzosti. Aké je to povzbudzujúce!
23. Prečo boli verní Boží služobníci, o ktorých sme hovorili, schopní zniesť rôzne ostne v tele?
23 Určite sme nevyčerpali všetky dostupné príklady. Biblia obsahuje aj mnohé ďalšie. Všetci títo verní služobníci museli zápasiť so svojimi symbolickými ostňami. A zažívali naozaj rôzne problémy! Niečo však mali spoločné. Žiaden z nich sa nevzdal služby Jehovovi. Napriek všetkým tiesnivým skúškam zvíťazili nad Satanom v sile, ktorú im poskytol Jehova. Ako? Nasledujúci článok odpovie na túto otázku a ukáže nám, ako sa aj my môžeme vyrovnať s čímkoľvek, čo je ako osteň v našom tele.
[Poznámka pod čiarou]
^ 11. ods. Takýto ctižiadostivý plán nebol typický pre takého vďačného a pokorného muža, akým bol Mefibóšet. Nepochybne dobre poznal vernosť svojho otca Jonatána. Hoci Jonatán bol synom kráľa Saula, pokorne uznal, že Jehova vybral Dávida za kráľa nad Izraelom. (1. Samuelova 20:12–17) Jonatán ako bohabojný rodič Mefibóšeta a lojálny priateľ Dávida by určite neučil svojho malého syna, aby sa usiloval získať kráľovskú moc.
Ako by si odpovedal?
• Prečo možno problémy, ktoré zažívame, prirovnať k ostňom v tele?
• Aké ostne museli znášať Mefibóšet a Nehemiáš?
• Ktorý z biblických príkladov mužov a žien, ktorí znášali rôzne ostne v tele, na teba zvlášť zapôsobil a prečo?
[Študijné otázky]
[Obrázky na strane 15]
Mefibóšet musel zniesť postihnutie, ohováranie i sklamanie
[Obrázok na strane 16]
Nehemiáš vytrval napriek odporu