Otázky čitateľov

Ako môže kresťanská manželka udržiavať rovnováhu medzi lojálnosťou Bohu a podriadenosťou neveriacemu manželovi, keď sa manžel zapája do činností súvisiacich s náboženskými sviatkami?

Manželka bude pri tom potrebovať múdrosť a takt. Je však správne, že sa usiluje udržať tieto dva záväzky v rovnováhe. Ježiš dal k obdobnej situácii radu: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Matúš 22:21) Je pravda, že Ježiš hovoril o záväzkoch voči vládam, ktorým majú byť kresťania podľa neskoršieho pokynu podriadení. (Rimanom 13:1) No jeho radu možno uplatniť aj pri udržiavaní rovnováhy medzi povinnosťami, ktoré má manželka voči Bohu, a podriadenosťou manželovi — i keď neveriacemu —, ktorá pre ňu vyplýva z Písma.

Nikto, kto pozná Bibliu, by nepopieral, že Biblia kladie dôraz na to, že kresťan má v prvom rade záväzok voči Všemocnému Bohu, teda že mu má byť stále lojálny. (Skutky 5:29) Ale v mnohých situáciách môže pravý ctiteľ Boha vyhovieť prosbám alebo požiadavkám neveriaceho človeka s autoritou, zatiaľ čo sa nezúčastňuje na porušovaní Božích vznešených zákonov.

Poučný príklad nám dávajú traja Hebreji, o ktorých sa hovorí v 3. kapitole Daniela. Nabuchodonozor, ich nadriadený vo vláde, dal príkaz, že sa musia spolu s ostatnými dostaviť na rovinu Dúra. Traja Hebreji vedeli, že na programe je falošné uctievanie, a pravdepodobne by boli bývali radšej, keby tam nemuseli byť. Danielovi sa možno podarilo ospravedlniť, ale im trom nie. * A tak vyhoveli  nariadeniu do tej miery, že prišli, ale boli rozhodnutí, že sa do ničoho nesprávneho nezapoja — a ani sa nezapojili. — Daniel 3:1–18.

Podobne v období sviatkov možno neveriaci manžel žiada manželku, ktorá je kresťankou, aby urobila niečo, čomu by sa radšej vyhla. Pouvažujme nad niekoľkými príkladmi: Hovorí jej, aby mu na deň, keď bude on a ďalší ľudia oslavovať sviatok, uvarila určité jedlo. Alebo vyžaduje, aby celá rodina (vrátane manželky) išla v ten deň k príbuzným na hostinu alebo iba na spoločenskú návštevu. Alebo ešte pred sviatkom azda povie, že keď pôjde manželka na nákup, musí mu niečo kúpiť — jedlo typické pre ten sviatok, veci, ktoré majú slúžiť ako darčeky, alebo baliaci papier a kartičky s venovaním k jeho darčekom.

Kresťanská manželka by teda mala byť odhodlaná nezúčastniť sa na činnosti, ktorá súvisí s falošným náboženstvom, ale aký postoj zaujať k takýmto žiadostiam? Muž je hlavou rodiny a v Božom Slove sa píše: „Vy, manželky, buďte podriadené manželom, ako sa to patrí v Pánovi.“ ​(Kolosanom 3:18) Môže dať manželka v týchto prípadoch najavo svoju podriadenosť a zároveň byť lojálna Bohu? Musí sa rozhodnúť, ako udržať rovnováhu medzi poslušnosťou manželovi a jej prvoradou poslušnosťou Jehovovi.

Mimo sviatkov ju manžel možno poprosí, aby mu uvarila určité jedlo, či už preto, lebo ho má rád, alebo preto, že v danom období je zvyknutý ho jedávať. Istotne mu bude chcieť prejaviť lásku a dať najavo, že uznáva jeho postavenie hlavy. Mohla by to urobiť, i keď by o to požiadal pri príležitosti sviatku? Niektoré kresťanky to azda budú môcť s dobrým svedomím urobiť a považovať to pritom iba za normálnu prípravu denného jedla. Iste, žiadna lojálna kresťanka by tomu nepripisovala slávnostný význam, hoci jej manžel áno. Podobne by ju manžel mohol žiadať, aby ho sprevádzala na návšteve príbuzných každý mesiac či rok. Mohla by to urobiť i vo sviatočný deň? Alebo bola by za normálnych okolností ochotná kúpiť to, o čo ju požiada, bez toho, aby posudzovala, čo on zamýšľa robiť s vecami, ktoré mu kúpila?

Kresťanská manželka by, samozrejme, mala myslieť aj na iných — na to, ako to na nich zapôsobí. (Filipanom 2:4) Rovnako ako traja Hebreji, ktorí pravdepodobne cestovali na rovinu Dúra radšej tak, aby ich iní nevideli, aj ona by nerada budila dojem, že sa zapája do sviatku. Preto sa azda pokúsi s manželom taktne porozprávať a zistiť, či by si vzhľadom na jej pocity neurobil určité veci súvisiace so sviatkom sám, aby vyhovel manželke, ktorá ho miluje a ctí. Manžel možno pochopí, že je múdre nevystavovať oboch potenciálne trápnej situácii, v ktorej by manželka musela odmietnuť zapojiť sa do činnosti, ktorá súvisí s falošným náboženstvom. Ak sa už vopred pokojne porozprávajú, môže to viesť k pokojnému riešeniu. — Príslovia 22:3.

V konečnom dôsledku musí verná kresťanka zvážiť fakty a potom sa rozhodnúť, čo urobí. No ako v prípade troch Hebrejov, na prvom mieste musí byť poslušnosť Bohu. (1. Korinťanom 10:31) S týmto na mysli sa musí každá kresťanka sama rozhodnúť, aké veci môže urobiť na žiadosť toho, kto má v rodine alebo v spoločnosti autoritu, a pritom sa nedopustiť kompromisu.

[Poznámka pod čiarou]