Zlaté pravidlo — univerzálne poučenie

„Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ — Matúš 7:12.

TIETO slová povedal Ježiš Kristus takmer pred dvetisíc rokmi v slávnej Kázni na vrchu. Za uplynulé storočia sa už o tomto jednoduchom výroku povedalo a napísalo veľa. Okrem iného bol ospevovaný ako „samotná podstata Písma“, „zhrnutie povinností kresťana voči blížnemu“ a aj ako „základná etická zásada“. Stal sa takým známym, že sa bežne nazýva Zlaté pravidlo.

Myšlienku Zlatého pravidla však v žiadnom prípade neprijíma iba takzvaný kresťanský svet. V tej či onej forme vykladá toto pravidlo správania judaizmus, budhizmus i grécka filozofia. Zvlášť ľudia na Ďalekom východe poznajú výrok Konfucia, ktorému je v Oriente preukazovaná úcta ako najväčšiemu mudrcovi a učiteľovi. V knihe Zlomky, v tretej z konfuciánskych Štyroch kníh, nachádzame túto myšlienku vyjadrenú tri razy. Konfucius na otázky študentov dva razy odpovedal: „Čo nechcete, aby iní robili vám, nerobte ani vy im.“ Pri ďalšej príležitosti, keď sa jeho žiak Zigong vystatoval: „Čo nechcem, aby iní robili mne, ani ja nechcem robiť im,“ učiteľ takto rozvážne odpovedal: „Áno, ale robiť to tak ešte nedokážeš.“

Pri čítaní týchto slov si možno povšimnúť, že Konfuciov výrok je negatívnou verziou toho, čo neskôr povedal Ježiš. Zrejmý rozdiel je v tom, že dodržiavať Zlaté pravidlo, ktoré uviedol Ježiš, znamená konať pozitívne skutky, čiže robiť dobro iným. Predpokladajme, že by ľudia konali v súlade s Ježišovým pozitívnym výrokom: starali by sa o iných, pomáhali by im a žili by podľa tohto pravidla každý deň. Čo myslíte, nebol by dnešný svet lepší? O tom niet pochýb.

Či sa Zlaté pravidlo vyjadrí pozitívne, negatívne, alebo nejako inak, dôležité je, že ľudia v rôznych obdobiach, na rôznych miestach a pochádzajúci z rôzneho prostredia veľmi dôverovali myšlienke tohto pravidla. Z toho vidno, že v Kázni na vrchu Ježiš vyjadril univerzálne poučenie, ktoré sa dotýka života ľudí na každom mieste a v každom čase.

 Spýtajte sa sami seba: ‚Páčilo by sa mi, keby so mnou ľudia zaobchádzali úctivo, spravodlivo a čestne? Páčilo by sa mi žiť vo svete bez rasových predsudkov, zločinnosti a vojen? Páčilo by sa mi byť členom rodiny, v ktorej každý prejavuje záujem o pocity a blaho ostatných?‘ Kto by takú možnosť odmietol? Tvrdou realitou však je, že také podmienky má iba veľmi málo ľudí. Väčšina ľudí o takých veciach možno ani nesníva.

Zájdené Zlaté pravidlo

V histórii sa vyskytovali prípady zločinov proti ľudskosti, pri ktorých boli úplne prehliadané ľudské práva. Patril k nim obchod s africkými otrokmi, nacistické tábory smrti, nútená otrocká práca detí a na mnohých miestach krutá genocída. V tomto hroznom výpočte by sme mohli ešte dlho pokračovať.

Náš dnešný technicky vyspelý svet je zameraný na seba. Iba málo ľudí myslí na iných, keď je ohrozené ich vlastné pohodlie alebo údajné práva. (2. Timotejovi 3:1–5) Prečo sa tak veľa ľudí stalo sebeckými, krutými, bezcitnými a zameranými na seba? Nie je to preto, že aj keď ľudia vo všeobecnosti Zlaté pravidlo stále poznajú, odmietajú ho ako nerealistický morálny prežitok? Žiaľ, je to tak aj medzi mnohými, ktorí tvrdia, že veria v Boha. A na základe súčasného vývoja možno usúdiť, že ľudia sa budú na seba zameriavať stále viac.

Preto sa treba zamyslieť nad dôležitými otázkami: Čo patrí k životu podľa Zlatého pravidla? Žije ešte niekto podľa neho? A príde niekedy čas, keď bude celé ľudstvo žiť v súlade so Zlatým pravidlom? Pravdivé odpovede na tieto otázky si môžete prečítať v nasledujúcom článku.

[Obrázok na strane 3]

Zlaté pravidlo učil v rôznych obmenách Konfucius a iní