Musíš tomu veriť?

DVANÁSŤROČNÝ žiak sa s veľkou námahou usiloval pochopiť základné princípy algebry. Jeho učiteľ predložil triede zdanlivo jasný algebrický výpočet.

„Nech x = y a nech majú obe premenné hodnotu 1,“ začal.

‚Zatiaľ je to v poriadku,‘ pomyslel si študent.

Ale po štyroch riadkoch počítania, ktoré vyzerali logicky, učiteľ dostal prekvapujúci výsledok: „Preto 2 = 1!“

„Vyvráťte to,“ vyzval učiteľ svojich zmätených študentov.

Tento mladý žiak to so svojimi veľmi obmedzenými znalosťami algebry nevedel vyvrátiť. Každý krok výpočtu vyzeral dokonale správny. Mal teda tomu čudnému výsledku uveriť? Napokon, jeho učiteľ bol v matematike oveľa skúsenejší. Prirodzene, že mu nemal uveriť! ‚Nemusím to vyvrátiť,‘ pomyslel si. ‚Zdravý rozum mi hovorí, že to je nezmysel.‘ (Príslovia 14:15, 18) Vedel, že ani jeho učiteľ, ani žiaden zo spolužiakov by nevymenili dva doláre za jeden!

Časom tento študent algebry našiel vo výpočte chybu. Z tejto príhody sa však naučil niečo cenné. Hoci niekto s oveľa väčším poznaním predkladá starostlivo vypracované a zdanlivo nevyvrátiteľné argumenty, poslucháč nemusí uveriť nezmyselnému záveru len preto, že ho v tej chvíli nevie vyvrátiť. Žiak sa vlastne držal veľmi praktickej biblickej zásady uvedenej v 1. Jána 4:1 — neveriť príliš rýchlo všetkému, čo počujeme, i keď sa zdá, že to pochádza zo spoľahlivého zdroja.

To neznamená, že by si sa mal zaryto držať vopred vytvorených predstáv. Je chybou zatvárať myseľ pred informáciami, ktoré by mohli upraviť naše mylné názory. Ale nemal by si sa dať ani „rýchlo otriasť, a tým odviesť od rozumného zmýšľania“, keď si pod tlakom zo strany niekoho, kto tvrdí, že má veľké poznanie alebo autoritu. (2. Tesaloničanom 2:2) Prirodzene, spomenutý učiteľ si zo svojich žiakov urobil len žart. No nie vždy ide iba o nevinný žart. Ľudia dokážu byť mimoriadne ‚prefíkaní vo vymýšľaní omylov‘. — Efezanom 4:14; 2. Timotejovi 2:14, 23, 24.

Majú odborníci vždy pravdu?

Odborníci v ktorejkoľvek oblasti, nech sú akokoľvek informovaní, môžu mať protirečivé predstavy a ich názory sa môžu meniť. Vezmime si napríklad pokračujúce debaty v lekárstve o niečom takom základnom, ako je príčina chorôb. „Jadrom vášnivých diskusií medzi vedcami je relatívna dôležitosť zdedených charakteristík a environmentálnych a sociologických faktorov,“ píše istý profesor medicíny na Harvardovej univerzite. Vedci zo skupiny nazvanej tábor deterministov sú silne presvedčení, že naša náchylnosť na rôzne choroby je v rozhodujúcej miere ovplyvňovaná našimi génmi. Iní však tvrdia, že hlavným činiteľom v patológii ľudí je životné prostredie a spôsob života. Na podporu svojich argumentov obe strany pohotovo citujú štúdie a štatistiky. Debaty napriek tomu pokračujú.

Opakovane sa dokázalo, že sa mýlili aj najslávnejší myslitelia, hoci v tom čase sa to, čo  učili, zdalo nesporné. Filozof Bertrand Russell označil Aristotela za jedného z „najvplyvnejších zo všetkých filozofov“. No Russell tiež poukázal na to, že mnohé Aristotelove náuky boli „celkom nesprávne“. „Počas celej modernej doby,“ napísal, „prakticky každý pokrok vo vede, v logike alebo vo filozofii bol napádaný Aristotelovými učeníkmi.“ — History of Western Philosophy (Dejiny západnej filozofie).

Poznanie‚ ktoré je ‚falošne nazývané „poznaním“‘

Raní kresťania stretli pravdepodobne mnoho ľudí, ktorí boli stúpencami významných gréckych filozofov, napríklad Sokrata, Platóna a Aristotela. Vzdelaní ľudia tej doby považovali sami seba za intelektuálne nadradených väčšine kresťanov. Nie veľa Ježišových učeníkov bolo považovaných za „múdrych v telesnom ohľade“. (1. Korinťanom 1:26) Ľudia vyškolení vo filozofiách tých dní si mysleli, že to, čomu veria kresťania, je obyčajná „pochabosť“ alebo „číry nezmysel“. — 1. Korinťanom 1:23; Phillips.

Ak by si bol medzi ranými kresťanmi, urobili by na teba dojem výrečné argumenty intelektuálskej elity spoločnosti tej doby alebo bol by si zastrašený ich múdrosťou vystavovanou na obdiv? (Kolosanom 2:4) Podľa apoštola Pavla by si na to nemal žiaden dôvod. Pavol kresťanom pripomenul, že Jehova považuje „múdrosť múdrych ľudí“ a „vzdelanosť vzdelancov“ tej doby za pochabosť. (1. Korinťanom 1:19) Opýtal sa: „Čo má filozof, spisovateľ a kritik tohto sveta zo všetkej svojej múdrosti?“ ​(1. Korinťanom 1:20, Phillips) Napriek všetkej intelektuálnej brilantnosti neposkytli filozofi, spisovatelia a kritici Pavlových dní žiadne skutočné riešenie problémov ľudstva.

Preto sa kresťania učili, ako sa vyhýbať tomu, čo apoštol Pavol označil za ‚rozpory, ktoré sa falošne nazývajú „poznaním“‘. (1. Timotejovi 6:20) Dôvodom, prečo Pavol nazval také poznanie ‚falošným‘, je to, že nemalo jednu dôležitú vec — božský pôvod alebo odporučenie od Boha, ktoré by mohli poslúžiť pri overovaní ich teórií. (Jób 28:12; Príslovia 1:7) Bez tohto dôležitého faktora a súčasne zaslepení najväčším podvodníkom, Satanom, nemôžu tí, ktorí lipnú na takom poznaní, dúfať, že niekedy nájdu pravdu. — 1. Korinťanom 2:6–8, 14; 3:18–20; 2. Korinťanom 4:4; 11:14; Zjavenie 12:9.

Biblia — inšpirované vodidlo

Raní kresťania nikdy nepochybovali, že Boh zjavil svoju vôľu, predsavzatie a zásady v Písmach. (2. Timotejovi 3:16, 17) To ich chránilo, aby neboli ‚odvedení ako korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície‘. (Kolosanom 2:8) Dnes je situácia rovnaká. Na rozdiel od mätúcich a protirečivých názorov ľudí Božie inšpirované Slovo poskytuje pevný základ, na ktorom môžeme stavať svoje presvedčenie. (Ján 17:17; 1. Tesaloničanom 2:13; 2. Petra 1:21) Bez Božieho Slova by sme boli v beznádejnej situácii, snažiac sa postaviť niečo pevné na pohyblivom piesku ľudských teórií a filozofií. — Matúš 7:24–27.

‚Ale počkať,‘ mohol by niekto povedať. ‚Vari vedecké fakty nedokázali, že Biblia sa mýli, a preto nie je o nič spoľahlivejšia ako premenlivé ľudské filozofie?‘ Bertrand Russell napríklad vyhlásil, že „keď Kopernik, Kepler a Galilei dokazovali názor, že Zem nie je stredom vesmíru, museli bojovať proti Aristotelovi i proti Biblii.“ ​(Kurzíva od nás.) A vari dnes napríklad kreacionisti netrvajú na tom, že Biblia učí, že zem bola stvorená za šesť 24-hodinových dní, i keď všetky fakty dokazujú, že samotná zem má miliardy rokov?

Biblia v skutočnosti nehovorí, že zem je stredom vesmíru. To bolo učenie cirkevných  vodcov, ktorí sa nepridŕžali Božieho Slova. Správa o stvorení v 1. Mojžišovej pripúšťa, že zem môže mať miliardy rokov, a jednotlivé stvoriteľské dni neobmedzuje na 24 hodín. (1. Mojžišova 1:1, 5, 8, 13, 19, 23, 31; 2:3, 4) Z poctivého posúdenia Biblie vidno, že aj keď nie je vedeckou učebnicou, rozhodne nie je ‚čírym nezmyslom‘. V skutočnosti je v úplnom súlade s dokázanou vedou. *

„Sila rozumu“

Hoci mnohí Ježišovi učeníci boli jednoduchí muži a ženy, možno s obmedzeným vzdelaním, mohli využívať inú prednosť od Boha. Nehľadiac na pôvod, všetci mali silu rozumu a schopnosť premýšľať. Apoštol Pavol povzbudzoval spolukresťanov, aby naplno využívali „silu rozumu“, aby „sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa“. — Rimanom 12:1, 2.

„Silou rozumu“ od Boha raní kresťania jasne chápali, že každá filozofia a každé učenie, ktoré nie sú v súlade so zjaveným Božím Slovom, sú neužitočné. V niektorých prípadoch dokonca múdri muži ich doby ‚potláčali pravdu‘ a ignorovali dôkazy, ktoré boli okolo nich o tom, že Boh existuje. „Hoci tvrdili, že sú múdri, stali sa pochabými,“ napísal apoštol Pavol. „Stali sa jalovými vo svojich úvahách a ich nerozumné srdce sa zatemnilo“, lebo odmietli pravdu o Bohu a jeho predsavzatí. — Rimanom 1:18–22; Jeremiáš 8:8, 9.

Tí, ktorí vyhlasujú, že sú múdri, často prichádzajú napríklad k takýmto záverom: „Boh neexistuje“ alebo „Biblii netreba dôverovať“, či „Nežijeme v ‚posledných dňoch‘“. Také názory sú z Božieho pohľadu rovnako pochabé ako záver, že „2 = 1“. (1. Korinťanom 3:19) Nech by sa ľudia považovali za akúkoľvek autoritu, nemusíš prijať ich závery, ak odporujú Bohu, prehliadajú jeho Slovo a ich názory sa priečia zdravému rozumu. V konečnom dôsledku je vždy múdre ‚nechať Boha, aby bol nájdený ako pravdivý, aj keby bol každý človek nájdený ako luhár‘. — Rimanom 3:4.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 31]

Na rozdiel od premenlivých názorov ľudí Biblia poskytuje pevný základ na presvedčenie

[Pramene ilustrácií]

Vľavo: Epikuros: fotografia prevzatá s láskavým dovolením British Museum; hore uprostred: Platón: Národné archeologické múzeum, Atény, Grécko; vpravo: Sokrates: Rím, Musei Capitolini